Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

ABSURDISTAN V.
17-01-2002 / Martin Hanus / Rôzne

O csurkovských rodoľuboch, euroomáčke, pravicových vizionároch, masovom vkuse, výťahároch, komunisticko-ľudáckom porozumení a zostarnutej Irenke

Bývalý bezbrehý liberál a súčasný vlastenecký konzervatívec a maďarský premiér v jednom, Viktor Orbán, zanôtil na národnú strunku. Darmo, voľby sa blížia a István Csurka už zvodne žmurká. Orbán si preto pustil ústa na špazír. A pekne po csurkovsky. Kto dodnes nechápal, čo myslia naši praví a ľaví es(en)esáci pod maďarskou iredentou, nech precitne počas Orbánovej hviezdnej minúty národnej spásy: „Bolo treba čakať osemdesiat rokov na to, aby sa okrem duchovného zväzku vytvoril aj v právnom zmysle zväzok medzi od seba odtrhnutými časťami maďarského národa. Teraz aj tí, ktorí žijú za hranicami, cítia, že konečne po osemdesiatich rokoch nastal historický okamih, keď sa Maďarsko stalo takou vlasťou, ktorá im vie aj chce pomôcť“.

Hviezdne okamihy myšlienkového rozletu spoluprežíva aj pravý es(en)esák Slota: „Každému poriadnemu Slovákovi sa musí otvárať nožík vo vrecku“. Než stihol po vyrieknutom na tlačovke zahajlovať, navrhol ešte obratom stiahnuť nášho veľvyslanca z Budapešti a okamžite prerušiť diplomatické vzťahy s Maďarskom.

Dýchavičná Malíkova a jej družina z ľavého brehu zatiaľ rozhutujú, ako Slotu pretromfnúť. Latka je totiž rokmi cibreným národniarskym vkusom nastavená riadne vysoko. Posielať do Budapešti tanky je už „kapánek“ otrepané a navyše so Slotovým copyrightom. Malíkovcom preto pre zviditeľnenie veľa možností nezostáva: iba ak nechať Prokeša a Oberhausera uniesť Boeing 747 a nasmerovať ho s nimi do, no kam inam než Budapešti? Tí dvaja obetaví kamikadze-mušketieri by Anke a jej preferenciám za to určite stáli.

Príznačne hrdinsky reagoval na Orbánove rodoľubské piruety minister zahraničia Kukan: „Je to vyjadrenie, ktoré je v rozpore s trendmi, ktoré dnes v Európe dominujú a ktorými sa vyvíja“. Má pravdu. Trendy sú trendy. Hlavne tie európske. Tak napríklad podľa najnovších európskych trendov v potravinárstve neslobodno omáčku, ktorá je príliš hustá a obsahujúca väčšie množstvo zeleniny než stanovujú európske smernice označovať za omáčku, ale za zeleninu. Skrátka a jasne – nie je omáčka ako euroomáčka. Aké euroomáčky nám ešte ukuchtia naši šéfkuchári Kukan a Figeľ so svojimi eurokamarádšaftami si pri svojom nedostatku pochopenia pre moderné trendy nedokážem predstaviť. Každopádne dobrú chuť, milí priatelia.

Zvláštny zmysel pre humor v sebe nanovo objavuje aj inak smrteľne vážny šéfideológ Dzurindovej partaje Šimko. Bývalý kresťanský demokrat a dnešný . . . (prepáčte, ale chýba mi slovná zásoba) na stránkach Domina konštruuje víziu spoločného postupu slovenskej pravice vo voľbách. Už dlho mi Šimkove zjednotiteľské myšlienky hmýria hlavou, no jednu vec stále nie a nie pochopiť. Ako môže spoločne vo voľbách postupovať niečo, čo neexistuje?

A SDKÚ padá a padá. V poslednom prieskume Štatistického úradu pristáli dzurindovci sotva na siedmych percentách za svojimi „ideologicky zošnurovanými“, „uzavretými“ rivalmi z KDH. Smeroborec Fico so svojimi novými tvárami nemá tiež veľa dôvodov na výskanie, rovnako ako „klasický liberál“ Rusko so svojou mediálnou prostit..., pardón partnerkou Markízou. Jeho percentá by si zažiadali nejaký nový kvalitatívny podnet. Keďže propaganda Televíznych novín je napriek čoraz väčšej nápadnosti čoraz nenápaditejšia, chcelo by to Ruska vintegrovať do programov zábavnejšieho a vzrušujúcejšieho rázu. Striptíz v takom „Láskaní“ by určite významne nabudil masovú voličskú podporu. Veď o masovom vkuse vieme svoje...

Najkrajší a najdiplomatickejší, najšmrncovnejší a najsexi, ken všetkých kenov Ivan Mjartan opustil Stred aj stred Európy, potom čo ho masový vkus Slovákov a Sloveniek z úplne nepochopiteľných dôvodov odvrhol, ba čo horšie, ani len nezobral na vedomie. Podstatne menej ignorantskí členovia Stredu však jeho odchod na vedomie zobrali a bleskovo vyzvali bývalého stredistu Čiča na návrat. Návrat idiota sa však asi konať nebude. Čič totiž nie je idiot – prečo by to mal po KSS, VPN, HZDS zapikovať niekde v strede, keď vie, že výťahy jazdia aj Smerom hore?

Minister Čarnogurský si v rámci sebe sebou udelenej slobody slova zase zaprovokoval. Navrhol starého slovákofašouna Mikuša na ocenenie Pribinovým krížom I. rádu, aby sa mohol začudovať, prečo sa všetci čudujú: „Ak by som prijal ich názor (názor historikov – poznámka M.H.), musel by som protestovať proti udeleniu štátneho vyznamenania či iného ocenenia všetkým, ktorí svojim minulým členstvom v komunistickej strane alebo cez také členstvo svojimi funkciami podporovali zločinný komunistický režim“. Aby bola komunisticko-ľudácka idylka dokonalá, navrhujem na budúcich Pribinových laureátov ďalšie vhodné mená zohľadňujúce vrtkavé zákruty histórie holubičích Slovákov: Jozef Tiso a Viliam Široký, Alexander Mach a Gustáv Husák, všetci in memoriam, Milan Ďurica a Vasil Biľak, no a oceniť by sa v neposlednom rade mohol aj samotný pán prezident Rudolf Schuster, pravoverný to katolík hrdo vzhliadajúci k svojmu komunistickému funkcionárčeniu. Vie si niekto predstaviť dôstojnejší symbol zavŕšenia celonárodného kompromisu a občianskeho porozumenia?

Pre nášho prezidenta by sa našli aj iné ocenenia. Napríklad za prísnosť a požadovačnosť voči svojim podriadeným: „Nie je to moja vina, čas majú sledovať tí, čo sa so mnou zadarmo vozia“, odkázal cez médiá svojmu pracovnému tímu, potom čo sa dostavil s hodinovým meškaním na zasadanie banskobystrického VÚC. Alebo ocenenie za sviežosť a citlivú taktnosť jeho príslovečného humoru: „Pomaly aj mňa obvinia, že som sa tam nechal operovať. Musím povedať, že vidím až tak dobre, že keď som sa po troch dňoch vrátil domov po operácii, povedal som manželke – Irenka za tri dni si mi tak zostarla, neviem, čo si robila, keď si bola sama“. Pôvodná kauza s transplantáciou neregistrovaných šošoviek tak nabrala nečakaný spád a čo to nám poodkryla o zákulisí Schusterovho dosiaľ veľmi úzkostlivo stráženého súkromia. Obratom sa v neprajných kuloároch začali šíriť zlomyseľné chýry o napätom vzťahu zostarnutej Irenky a jej mladistvo a čulo pôsobiaceho manžela, ktorý vraj pokukáva po podstatne mladších a jemu momentálne mentálne rovnocenných. Z uvedeného našťastie vyplýva, že manželskému zväzku prezidentského páru bezprostredne kríza nehrozí a údajne plánovaná dovolenka po stopách Roalda Amundsena chladné vzťahy úspešne rozmrazí.

Martin Hanus

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk