Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Zlá správa pre pravicu
09-04-2009 / Michal A. Bratislavský / Komentáre

UNÁHLENÁ reakcia Mikuláša Dzurindu na volebnú prehru jeho prezidentskej kandidátky síce nemusela byť až taká unáhlená a mohlo ísť o dávno premyslený krok, isté však je, že ide o reakciu zlú. Prehra Ivety Radičovej v prezidentských voľbách je totiž rovnako prehrou Mikuláša Dzurindu. Ide tu o zrejmú analógiu výhry Ivana Gašparoviča a výhry Roberta Fica.

Dzurinda sa však nechal počuť, že sa naďalej mieni uchádzať o post volebného lídra momentálne najsilnejšej pravicovej politickej strany SDKÚ-DS. A to aj napriek tomu, že to bol práve on, kto vystrčil do boja o Grassakovichov palác kandidátku, ktorá nemala politické skúsenosti, sama bola od začiatku nepresvedčivá a navyše nemala ani politický program! Jej výhodou bolo, že bola a stále je pomerne populárna, a že nebola členkou komunistickej strany. Žiaľ ani počas kampane, v ktorej sa obklopila vskutku ľavicovoliberálnou znôškou, nedokázala vyrásť na kaliber, ktorý by dal dole Ivana Gašparoviča z postu prezidenta. Naopak percentuálny rozdiel medzi ňou a Gašparovičom sa po prvom kole volieb zväčšil a to aj napriek tomu, že súčasný prezident bol podľa môjho názoru poraziteľný!

Snáď sa SDKÚ poučí a v nasledujúcich voľbách nebude silou mocou presadzovať vlastného kandidáta. Tretia prehra po neúspechu Kukana a Radičovej by mohla byť zdrvujúca. Strategicky zmýšľajúci politici v SDKÚ by mali radšej presadzovať podporu kandidáta z prostredia KDH (keďže kandidát z SMK nemôže byť reálne úspešný). Kresťanského demokrata by síce nevolili poniektorí aktivisti, ale získal by istotne viac hlasov kresťanských voličov, ktorí v druhom kole buď nevolili, alebo podporili Ivana Gašparoviča. Z tohto pohľadu bolo už v týchto prezidentských voľbách chybou KDH, že nedokázalo postaviť relevantného kandidáta, ktorého by presadilo miesto bezobsažnej a neskúsenej profesorky Radičovej.

O jej politickej naivite svedčí aj vyhlásenie po skončení rokovania Prezídia SDKÚ, že „bola prekvapená a očakávala nejaký rozhovor“. Mikuláš Dzurinda svoje čerstvé odhodlanie kandidovať ako líder SDKÚ oľutuje. A s ním zrejme i celá slovenská pravica, čo je pre ňu i pre celú krajinu smutná správa. Dzurinda si mal radšej zobrať ponaučenie z praxe zabehnutejších a demokratickejších strán na západ od Slovenska. Po volebnej porážke (a tá nastala v jeho prípade už v roku 2006) skutočný líder odstúpi. Hoci neskoro, ale predsa to pochopil aj Pavol Hrušovský. Ešte skôr to došlo Bélovi Bugárovi.

Nedomnievam sa, že by mala do volieb pravicu viesť Iveta Radičová, ale Mikuláš Dzurinda už vôbec nie! Neupieram mu zásluhy o skutočný a pozitívny pokrok, ktorý nastal v tejto krajine za vlád, ktorým predsedal. Ak by sa z trápnej vypočítavosti nepostavil proti prijatiu Lisabonskej zmluvy v našom parlamente, mohol nám už dávnejšie mávať z Bruselu z nejakej nesporne dôležitej funkcie.

To čo slovenská pravica potrebuje je spojenie síl. Iba tak je možné uštedriť porážku obratne vystupujúcemu Ficovi a jeho prisluhovačom. Súčasná pravica potrebuje to, čo Dzurinda spolu s ďalšími dokázali koncom deväťdesiatych rokov – vybudovanie bloku. Ten v časoch bujnejúceho mečiarizmu nakoniec zabránil izolácii našej vlasti a posunul ju medzi pomerne dobre fungujúce demokracie s otvorenou trhovou ekonomikou.

Ľavičiarom sa neskôr zadarilo zoskupiť sa pod krídlami umne postupujúceho Fica. Na rade je teda opätovne slovenská pravica, ku ktorej roztrieštenosti prispel paradoxne veľkou mierou práve Mikuláš Dzurinda. Tém, ktorých by sa mohol pravicový blok ujať je pritom až až. Prioritne by mohol navrhovať riešenia vedúce z hospodárskeho poklesu, nutné je tiež dokončiť poriadky v slovenskom zdravotníctve a na smrteľnej posteli ležiacej justícii. Práca však je i na poli budovania národnej hrdosti a riešenia treba hľadať i v súvislosti so stále viac a viac prepukávajúcim problémom rómskej menšiny. Zvládne túto náročnú, priam štátnickú, úlohu z Bruselu sa vracajúci budúci šéf KDH Figeľ a nové vedenie tohto stále významného hnutia?

Michal A. Bratislavský

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk