Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

„Jasnozrivosť“ pána Baumana
22-12-2001 / Martin Hanus / Komentáre

Víkendový magazín denníka SME (15.12 2001) priniesol na tematickej strane „Sme v strednej Európe“ rozhovor poľskej Gazety Wyborcze so sociológom Zygmuntom Baumanom, ktorý je (zrejme zostavovateľmi tejto stránky) považovaný „za jedného z najjasnozrivejších znalcov globalizácie“. Hoci som úporne hľadal, nič „jasnozrivé“ a tobôž „znalecké“ som na extrémistických, neraz protirečivých názoroch váženého sociológa Baumana nenašiel.

Hlavnými témami rozhovoru boli terorizmus a jeho príčiny, otázka viny a zodpovednosti predovšetkým vo vzťahu k 11. septembru, globalizácia a globálna spravodlivosť. Kto by od Baumana pri týchto hoci do zblbnutia omielaných, no predsa chytľavých a zaujímavých témach očakával čosi originálne, musel byť sklamaný. Pán Bauman nám tu predviedol rituálny ľavicovo-intelektuálny tanec, plný bohabojných slov, no ešte viac vyprázdnených fráz. To všetko predchnuté odporom k západnej civilizácii a kapitalizmu – mnohokrát v zašifrovanej, či príznačne sociologicky „zafrázovanej“ podobe. Od zdanlivo nevinných floskúl typu „jedenásteho septembra sa skončila éra budovania múrov“, „spravodlivosť je buď univerzálna, alebo nie je“, „dnešný svet nie je spravodlivý“ až po nebezpečné obviňovanie západnej civilizácie z viny za teroristické útoky na Svetové obchodné centrum.

„V globálnom svete nesieme všetci za všetko a všetkých zodpovednosť“, tvrdí Bauman, čím udeľuje rozhrešenie násilným aktom teroristov. V Baumanovom svete kolektívnej viny a zodpovednosti nie je priestor pre rozlišovanie medzi dobrým a zlým. Zlí a vinní sme totiž všetci. Podľa takejto interpretácie nie je zlý len násilník, ale aj obeť, ktorá v ňom svojou príťažlivosťou vzbudila zlovoľné chute: „A čo ak teroristi zaútočili na WTC preto, lebo ich naozaj pokladali za príčinu biedy Tretieho sveta, a obete, tak ako my, pokladali iba za vyvolaný „sprievodný efekt“?“ Otázka, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani šéfideológ islamského fundamentalizmu.

Bauman si pri svojej myšlienkovej erupcii neraz protirečí. Najskôr nemilosrdne pranieruje západniarske rozširovanie mocenského a ekonomického vplyvu, zodpovedné za biedu tretieho sveta, aby v mene univerzálnosti vyzýval egoistický západ k zodpovednosti. Ako sa má naša zodpovednosť prejaviť? To sa už od intelektuála Baumana nedozvieme - prečo aj, veď nie je politicky zodpovedný. Z tejto pohodlnej pozície možno kritizovať naozaj všetko, bez toho aby si „vševediaci“ kritik musel položiť otázku, ktorá by jedným švihom demaskovala jeho naivitu: A čo na to realita? Tá Baumana príliš nezaujíma. Chýbajú mu demokratické a kontrolné orgány (univerzálne súdnictvo), ktoré by zabezpečili globálnu vymáhateľnosť práva. No na druhej strane konštatuje, že problémom dnešného sveta sú rozdielne poňatia spravodlivosti jednotlivých civilizácií. „Ide o ľudské práva“, prevoláva Bauman. Baumanove ľudské práva však náš svet do jednej globálnej dediny nezjednotia. Vlády tretieho sveta zbedačujúce svoje národy o ne totiž príliš nestoja.

Martin Hanus

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk