Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Demokratická strana - ???
17-03-2001 / Martin Hanus / Komentáre

Februárový kongres občianskych demokratov odkryl v plnej miere všetky nánosy napätia a nevraživostí, ktoré sa prinajmenšom už mesiace kopili na Šancovej a regionálnych „filiálkach“ demokratov. Kongres sa tak stal vyvrcholením a súčasne záverom rapsódie elitných a svojhlavých intelektuálov. Aký žáner bude nasledovať po definitívnom „dovládnutí“ Langošovej intelektuálnej skupiny sa zatiaľ z činnosti doterajšieho vedenia vylúpnuť nedá. Nateraz to však vyzerá ako totálna fraška s blížiacou sa existenčnou apokalypsou....

Demokrati sa totiž ocitli v dvojitom mlyne, ktorý by pôsobil zničujúco na ktorúkoľvek preferenčne etablovanú stranu, a nie to ešte na dvojpercentnú straničku. Programové a osobnostné rozčesnutie je v tejto chvíli tak zrejmé, že na ňom sotva niečo zmenia Kaníkove ubezpečovania o jednotnom šíku zoradenom za vedením. Zakrývanie flagrantného rozkolu je z jeho strany pochopiteľné a azda i sympatické, v tejto chvíli však málo platné. Nie fyzický odchod poslancov z vedenia DS, ale ich vypovedanie lojality a nevkusné útoky voči súčasnému legitímne zvolenému vedeniu spravili z DS de facto mimoparlamentnú stranu so všetkými „vymoženosťami“, ktoré to prináša. Aby členovia a sympatizanti déesky nemali pocit, že sa strana dostatočne nevymyká zo šedi slovenského partajného absurdistanu, figuruje v parlamente popri piatich vykorenených poslancov aj samostatná jednotka stelesnená dokonca samotným podpredsedom strany, ktorý i po svojom znovuzvolení na tento post naďalej (sic!) zotrváva v klube SDK(Ú). Tento tristný obraz duchovného rozpoloženia občianskych demokratov nevytryskol na zemský povrch z čista jasna, ale generoval sa už roky. Demokratická strana vznikla ako konglomerát viacerých strán a prúdov – od zelených cez čechoslovakistov až po konzervatívcov. „Všehochuť“ tohto mišmašu sa však časom oslabila, a to príchodom intelektuálnej elity z SKOI, ktorá na roky vtlačila Demokratom svoj obraz. Aký bol ten obraz? Bol naozaj taký čistý, taký pravicový, ako nám ho dnes a denne prezentuje bývalé vedenie? Podľa mňa bol ten obraz rozporuplný. Nepochybujem o zásadavosti, erudovanosti a viere v hodnoty ani u jedného z týchto ľudí. Tieto osobnostné prvky sú v politike bezosporu dôležité, nie však určujúce pre vedenie úspešnej politiky. A je to práve toto slovné spojenie – „úspešná politika“ – ktoré kole mnohým slovenským konzervatívcom oči. Áno, úspešná konzervatívna politika je nielen o hodnotovo a štylisticky bezchybne skoncipovanom programe, je práve o jeho presadzovaní a hlavne presviedčaní širokej verejnosti o jeho správnosti. Pohŕdanie širokou verejnosťou, pocit vlastnej výlučnosti, neschopnosť priznať si, že aj pravicové myšlienky môžu byť atraktívne a populárne – a to aj na socialistickým experimentom desaťročia deformovaného myslenia a vedomia Slovákov – to sú sotva predpoklady pre zvýznamňovanie politickej strany. Moja druhá rovnako zásadná pripomienka sa však netýka len toľko omieľanej nešikovnej formy, ale i samotnej podstaty, toľko zaklínaného exkluzívneho vlastníctva pravicových hodnôt. Ak vytiahneme hlavný tematický rezervoár za uplynulé roky, zistíme, že identifikácia s DS ako dôsledne konzervatívno-liberálnou stranou môže byť často problematická – výrazný menšinový akcent ústiaci častokrát do tzv. political correctness, absolutizácia pojmu decentralizácie, podpora pochybného inštitútu ombudsmana, profilácia na populistických témach poslaneckej imunity a rozširovanie práva na referendum, nekritický eurooptimizmus, neschopnosť zvýrazňovať vlastenecké cítenie, až panický strach pred pojmom „národné záujmy“ – to všetko sú výsostne nekonzervatívne témy, respektíve témy, ktorých mimoriadna priorizácia DS posúvala a posúva skôr do liberálneho stredu. Bohužiaľ, na škodu samotnej DS sa polemika neviedla ani náznakom o týchto obsahových oblastiach – i pre samotného Kaníka sa stali, aspoň navonok, mantrou. Celý problém okolo pôsobenia strany sa tak zúžil len na formu a spôsob prezentácie. Čo si však Kaník a jeho partia predstavujú pod týmto novým spôsobom politiky nevedno. Má byť tou novou formou politiky pokútny spôsob (inak veľmi šikovný), akým sa Kaník nechal zvoliť do čela strany? Alebo to, že nový predseda okrem pár vágnych fráz nepredstavil žiaden svoj vlastný, pokiaľ možno ucelený politický koncept? Pretože len výrazné odlíšenie od SDKÚ môže takej malej strane v očiach pravicových voličov uchovať právo na existenciu. Sotva sa môže vyhovárať na ten neuveriteľný mediálny atak zo strany bývalého vedenia, lebo s ním musel ako racionálny človek počítať. A ak by Kaník stratégiu aj mal dostatočne premyslenú, ako ju chce vôbec mediálne realizovať? Okrem v parlamente neviditeľného a nepočuteľného Kužmu nemá ani jeden člen dnešného vedenia výrazné politické postavenie, cez ktoré by mohol prezentovať seba aj stranícku značku. DS sa tak nevyhnutne dostáva na úroveň mediálneho vyžarovania subjektov typu Mjartanovho stredu, či Hnutia tretej cesty.

Vplyv ambiciózneho Kaníka tak bude paradoxne ešte menší než urazených pánov poslancov, ktorí podľa vlastných slov mienia reprezentovať nanajvýš len seba.

Kongres si zo zlých alternatív zvolil horšiu. Je zbytočné prízvukovať, že sa o ňu bytostne zaslúžila práve Šebejova ješitnosť, neloajálnosť, jeho neschopnosť ako politika prijať svet taký, aký je. Jeho dileme medzi morálnou čistotou a údajným súperovým klientelizmom v strane nikto neporozumel, lebo zrejme ani neexistovala. Čo však existovalo a stranu s veľkou pravdepodobnosťou do najbližších volieb odpísalo, bola neochota vzájomne komunikovať, neochota nájsť jednotiace pojítko a tým i tak potrebnú energiu do budúcnosti, povýšenectvo jedných a amatérsky zákulisný boj druhých. Výsledkom sa ľahko môže stať porážka tretích – priaznivcov pravicovej politiky.

Ale nechajme sa radšej prekvapiť....

Martin Hanus

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk