Prečo NEVOLIŤ Radičovú

V posledných týždňoch sa čoraz viac hovorí o prezidentskej kandidatúre Ivete Radičovej. Podľa prieskumov má šancu poraziť Ivana Gašparoviča. Tento mediálny obraz vytvára tlak na váhajúcich pravicových voličov. V podozrení sú najmä kresťanskí demokrati. Radičová si uvedomuje, že niektoré jej postoje sú problémom. Oprávnene jej možno vytknúť podporu vykonávania interrupcií, k čomu sa v rozhovore pre Týždeň prihlásila. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o marginálnu záležitosť. Kto ju kladie do popredia, môže vyzerať v očiach väčšiny médií smiešne. V skutočnosti je to naopak. Ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť je v tejto dobe tak kľúčovou záležitosťou, že neznesie kompromisy.

Nedávna billboardová kampaň Právo na život prebudila u mnohých záujem o túto tému. Zďaleka nejde len o veriacich. A to je dobré. Tieto veci sa všetkých bytostne dotýkajú. Uvedomili sme si, že nás ubúda aj vďaka zlému prístupu k ochrane nenarodeného ľudského života. Potraty sú vstupnom bránou k ďalším, nie menej závažným témam. Problematika sexuálnej výchovy na školách, eutanázie atď. Billboardová kampaň bola apolitická. Zástancov myšlienok prolife nájdeme nielen u kresťanských demokratov, ale v celom politickom spektre. Pre pápeža Jána Pavla II., bola táto téma veľmi dôležitá. Ona je bázou, na ktorej stoja aj ďalšie politické a spoločenské vzťahy. Ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť a šírenie kultúry života musia byť dnes kľúčovými témami kresťanskej demokracie. Ak na ne rezignuje, stráca dôvod na existenciu. To neznamená, že ekonomické témy sú bezvýznamné. Len treba uznať, že ochrana ľudskej dôstojnosti je absolútnou prioritou.

Preto Radičovej výroky o interrupciách nemôžeme podceňovať. Nikde nie je napísané, že pravica musí mať v prvom kole spoločného kandidáta. Kompromis áno, ale nie za cenu vzdania sa kľúčových hodnôt. Dzurinda sa netají, žeby chcel pravicového prezidenta. Aj Hrušovský by privítal antikomunistu. Iste, potešili by sme sa. Ale je dnes antikomunizmus hlavy štátu podmienkou číslo jedna? Nie je. Najmä preto, lebo doba sa zmenila. Nehrozí návrat socializmu, nenachádzame sa na žiadnej rozhodujúcej križovatke. Prezident má v slovenskom ústavnom systéme minimálne právomoci a plní najmä reprezentačnú funkciu. Môžeme sa za neho hanbiť, ale pokaziť až tak veľa nemôže.

Verím, že Radičová by bola lepšou prezidentkou ako Gašparovič. Napriek tomu podporiť ju v prvom kole by bolo veľmi zlou voľbou. Podpora zo strany kresťanských demokratov by bola signálom, že stratili hranice, za ktoré nie sú ochotní ísť. Strata zábran v tomto smere je cestou do náručia SDKU. Je tu však niečo dôležitejšie. Podporiť Radičovú v prvom kole znamená podriadiť tému ochrany ľudského života politickému kompromisu v situácii, kedy to vôbec nie je potrebné ani nevyhnutné. Takýto postoj nemožno akceptovať. Bol by zradou na vlastnom presvedčení a prejavom kupčenia so svedomím.

Pozrime sa na vec ináč. Otázky prolife sú stále aktuálnejšie. Je potrebné, aby sme ich na verejnosti v mene spoločného dobra presadzovali. Táto agenda má jasne vyprofilovaných odporcov i zástancov. Plus veľkú skupinu ľudí, ktorí sa tvária, že im je to jedno. Téma ochrany ľudského života sa musí stať jednou z kľúčových tému v politickom živote Slovenska. Šancu máme. Napriek sekularizácii a silnému vplyvu liberálnych médií predstavujú konzervatívci silu, s ktorou ostatní zatiaľ musia rátať. Je otázne, či konzervatívni politici (a je jedno z akej politickej strany či hnutia) dokážu čeliť mediálnemu tlaku. Avšak nebezpečenstvo zrodu instantnej kresťanskej demokracie je dnes väčšie ako inokedy.

Iveta Radičová je sympatická dáma. Ak by som sa v druhom kole mal rozhodnúť medzi ňou a Gašparovičom, neváhal by som s jej podporou ani minútu. Prvé kolo je však o inom. Nenechajme si vziať možnosť odovzdať hlas kandidátovi, ktorému dôverujeme. Nájdime takého. Aj za cenu, že do druhého kola neprejde. Bude to signál, že z kľúčových hodnôt neustupujeme. Ochrana ľudského života medzi ne určite patrí. Politický kompromis nemôže byť mantrou, ktorej sa podriadi všetko.

Chcem odovzdať hlas kandidátovi, ktorý bude rozumieť, prečo gynekológ odmieta potraty. Cieľom nadchádzajúcich prezidentských volieb nemôže byť zbaviť sa Gašparoviča. Chcem hlasovať za kandidáta, ktorého životné postoje si vážim. Dúfam, že sa taký objaví. Za Radičovú by som v prvom kole s čistým svedomím hlasovať nemohol.

Anton Ziolkovský
( http://ziolkovsky.blog.sme.sk... )

Spomeniete si ešte prezidentské voľby v roku 2004? Veľa bolo pravicových voličov, ktorí mali svojich morálne integrovaných Bútorov, kresťansky založených Mikloškov... No každý sa pripravoval na to, že v druhom kole aj tak neostane než dať hlas Kukanovi. Výsledok? Ráno sme zdesene sledovali prvé výsledky, oznamujúce postup Mečiara a Gašparoviča.

Jeden osobný postreh: druhé kolo, vzhľadom na možnosť výberu, boli jediné voľby, v ktorých som od nadobudnutia plnoletosti svoje voličské právo nevyužil...

Ak chce slovenská pravica ponúknuť občanom kandidáta, je najvyšší čas nájsť ho a nenásilne mu rozbiehať kampaň. Pri súčasnej vláde ide o viac než iba o reprezentatívnu funkciu. Prezident blízky pravici je pre Slovensko bez preháňania životne dôležitý.

Slovenská pravicová opozícia, pri súčasnej miere akcieschopnosti, je totiž na najlepšej ceste prehrať voľby aj v roku 2010. V budúcich parlamentných voľbách sa Ficovi musí postaviť nový „čerstvý“, hriechmi vládnutia nezaťaženým líder pravice. Dzurinda už svoju životnú úlohu splnil, Hrušovský je politickou korytnačkou a SMK poslednou výmenou lídrov stratila sympatie Slovákov, ktorý boli doposiaľ „Hungarian-friendly“.

V podobe Radičovej je aspoň nádej, že pravica bude mať sebe blízkeho prezidenta. Slovensko naliehavo potrebuje pravicového prezidenta, aby sa Ficovi, Mečiarovi a Slotovi vrátil každý jeden zákon, ktorým túto krajinu vedú späť do hospodárskej stagnácie, obmedzovania vlastníckych práv, do šialeného zadlžovania. Oni si tie zákony samozrejme schvália ešte raz, ale každé zdržanie je dôležité!

A prečo by to mala byť práve pani Radičová? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Ivan Gašparovič je ako prezident nemastný - neslaný, ale dosť obľúbený. Stačí zahlásiť „myslím národne, cítim sociálne“ a Slovač v dolináááách má jasno koho voliť. Gašparovič nie je Schuster. Kým Schuster sa programovo zosmiešňoval sám, pri Gašparovičovi si maximálne sem tam urobí trapas iba senilný súdruh Čič a ten občanov nezaujíma.

Gašparovič do volieb dozaista opäť pôjde a je nanajvýš pravdepodobné, že aj hravo prejde prvým kolom. Len kto tam prejde s ním? Má niekto – pravicovému voličov akceptovateľný - nádej byť jeho alternatívou? Riziko, že budeme mať ďalších päť rokov prezidenta, ktorý Ficovi všetko servilne podpíše, je skutočne priveľké.

Iveta Radičová ako prezidentský kandidát je dobrý, dokonca výborný nápad. Pravica momentálne nemá populárnejšiu osobnosť ako je Radičová. A voľba prezidenta je predovšetkým o popularite, ide v nej najmä o akceptovateľnú tvár. Podľa mojej mienky jedine Radičová má nádej získať hlasy aj ne-pravicových voličov (parlamentné voľby zreteľne 2006 ukázali, koľko ich na Slovensku je). Bez nich nemá šancu.

Chtiac nechtiac, musím spomenúť i jeden čisto pragmatický dôvod, prečo by si pravica za kandidáta mala vybrať Ivetu Radičovú. Uvedomme si, že značnú časť ne-pravicových voličov budú tvoriť ženy. Som si istý, že aj národne či sociálne (či oboje) orientované ženy nie sú spokojné, že vo vysokej politike ich momentálne reprezentujú jedovatá pavlačová klofa a komorná hrajúca sa na cisárovnú. (Dopĺňajú ich dve Ficove hovorkyne, ktoré si ako svoju dominu iste vysníval nejeden sexuálne submisívny muž.)

Buďme úprimní, ak má mať opozíciou vybraný prezidentský kandidát šancu získať hlasy ne-pravicových voličiek, musí zapôsobiť i na iracionálnu stránku rozhodovania. Obdobu fešáka-Kaliňáka, ktorý by získal ženské hlasy pravica medzi sebou nenájde. (Oni síce existujú, ich dôstojnosť im však neumožňuje robiť si až tak okaté a prvoplánové PR.) Ostáva druhá možnosť, tieto hlasy získa žena. Takto to naozaj funguje, poznal som vysokoškolsky vzdelanú ženu, ktorá v r.2004 volila Mjartana, „lebo je fešák“! A reprezentatívne vzorky Sloveniek a Slovákov ktoré vidíme v hľadiskách i ako účinkujúcich väčšiny televíznych relácií, dávajú dôvod k pesimizmu.

Neodpustím si ešte jeden pragmatický dôvod: prezidentka Radičová by bola skvelý signál do zahraničia, dnes keď naše signály nie sú práve povzbudivé. Ako dáma by navyše dokázala napraviť dôsledky toho, že nejeden náš súčasný minister (ktorý nás tiež reprezentuje v zahraničí) má správanie honeľníka.

Pardon, nič proti honeľníkom, no každé prostredie si žiada svoje. Gentlemani Mikloš a Lipšic by sa tiež nehodili ma pašu. Diplomatický protokol sa však na lúkach a pasienkoch neuplatňuje, zahraničné delegácie sa totiž prijímajú v prezidentskom paláci.

Chápem „vrodený“ odpor, najmä katolíkov, príp. ďalších hlboko veriacich nekatolíkov, ku kandidátke naklonenej interrupciám. To je všetko? Všetky výhrady a názorové rozdiely? Prezident ktorí odobrí poľovačku ľavice na cirkevné školstvo im nebude vadiť? Predstava prezidenta ktorý môže kývnuť na ľavicovo-liberálnu agendu registrovaných partnerstiev bude OK?

Nech títo ľudia pokladajú tému interrupcií za nanajvýš dôležitú a kardinálnu (čo im nezazlievam, ani neberiem), život je, či chcú alebo nechcú, o kompromisoch, kompromisoch a ešte raz kompromisoch. Tým viac, čím sa týka väčšieho a väčšieho počtu ľudí. Dokonale to vidno na fungovaní štruktúr politickej strany:

1) Politický klub si volí predsedu. Pomerne hladko sa zhodnú, že to bude Jano. Jano je jeden z nás, vie nás zjednotiť ak treba niečo robiť – lokálna politika sa totiž robí popri zamestnaní. A Jano si najviac dokáže ukradnúť čas, ktorý by mohol tráviť s rodinou. Kamaráti, veď kto z nás by to stíhal? No a že je niekedy trochu panovačný, to sa predsa dá tolerovať.

2) Potom si kluby v rámci okresu volia okresného predsedu. Klub sa rozhoduje medzi viacerými kandidátmi, napokon je zvolený jeden z nich. Fero nehnevaj sa, dali sme to Katke, ona dokázala zohnať prachy na kampaň, kým tvoji švagrovia a svokrovia nás skoro ošklbali. Ona sa síce (na rozdiel od teba) často neporadí, nič neoznámi a jedná na vlastnú päsť. Lenže ak treba povedať na kraji čo sa nám nepáči, ona to dokáže, ty si vždy čušal a prikyvoval...

3) Okresní lídri však ďalej volia lídra krajského. Priatelia, dajme hlasy tomu Vladovi. Síce ako vice-starosta predáva pozemky ako divý, kto vie či za to nemá to nové auto, no vďaka nemu má náš kraj v strane silné postavenie. To on dokázal zmariť zmenu pravidiel hlasovania na poslednom sneme, ktorá by nás úplne odpísala....

4) Krajskí lídri potom volia rôzne celostranícke orgány a funkcie. Chlapi bez Lojza to pôjde do hája, síce ho nemajú radi novinári ani koaliční partneri, pri presadzovaní zahraničného investora očividne zvýhodňoval tých Holanďanov... Ale jedine on vie, ako dať do kopy rozhádané regióny, jeho budú akceptovať dokonca aj Východniari. Bez neho by sme už boli rozpadnutí...

Čitatelia nech odpustia exkurz do zákulisia života politickej strany. Chcel som len povedať, že kto v politike pôjde zo svojou pravdou hlava nehlava, musí počítať s tým, že napokon ostane sám a príde i to, čo už mal na dosah. A čím vyššia funkcia, čím viac voličov sa má na voľbe podieľať, tým je potrebný vyšší stupeň kompromisu. Aj preto majú, pre istotu, mnohí prezidenti tak slabé kompetencie. A prezident je to najvyššie, čo si občania môžu zvoliť.

Myslím že mnoho Slovákov volilo prezidentov v roku 1999 i 2004 tak, že zaťali zuby, zakrúžkovali meno, zakryli si oči a lístok rýchlo vhodili do urny, aby si to náhodou v poslednej sekunde nerozmysleli . Ja osobne som pripravený urobiť tak i v roku 2009.

Budem však voliť kandidáta, ktorý má môj hlas istý v prvom i druhom kole. Voliť v prvom kole svojho obľúbenca s vedomím, že potom aj tak budem musieť prijať náhradné riešenie, je to isté ako nevoliť vôbec. Alebo môžem rovno dať hlas tomu, koho za prezidenta nechcem. Efekt bude rovnaký. Kto chce mať čistučké svedomie prosím, takýto volič však nebude mať morálne právo „zlého“ prezidenta kritizovať, ani sa sťažovať na dôsledky jeho konania. On totiž k jeho víťazstvu nepriamo prispel. Na Slovensku si ešte dlho predlho (ak vôbec niekedy) nebudeme môcť dopriať luxus prezidentskej voľby, kedy je vlastne tak trochu aj jedno kto vyhrá, pretože blahobyt a dobré meno krajiny to výrazne neovplyvní.