Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Lex Hlinka
20-09-2007 / Pavol Minárik / Slovenská otázka

„Andrej Hlinka sa zaslúžil o Slovenskú republiku.“

Keď sme spolu s kolegami Palkom a Mikloškom navrhli túto krátku vetu - v duchu čs. tradície uzákoniť ocenenie mimoriadneho prínosu osobnosti pre národ a štát - bolo počuť rôzne reakcie.

Podpredseda vlády pán Čaplovič, ktorý zákon podporil, sa v jednej svojej poznámke zmienil, ako mu vadí, že zákon hovorí len o jednej osobe, hoci o republiku sa ich zaslúžilo viac.

Myslím si, že je potrebné na túto námietku odpovedať.

Moja odpoveď bude mať dve časti. Po prvé, prečo zákon hovorí iba o jednej osobe a po druhé, prečo je ňou práve Andrej Hlinka.

O jednej osobe hovorí zákon preto, lebo taká je tradícia osobitých zákonov.

Lex Masaryk hovorí iba o Masarykovi. Lex Štefánik iba o Štefánikovi. Preto aj Lex Hlinka môže hovoriť iba o Hlinkovi.

Má hovoriť iba o Hlinkovi. Taký je zámer predkladateľa.

Prečo „povyšujeme“ Andreja Hlinku nad iných?

Pretože si to zaslúži. Pretože to zodpovedá dejinám. A pretože si tým chceme pripomenúť 100. výročie černovskej tragédie.

Konkrétne jej hlavného protagonistu, ktorý sa posvätenia kostola v Černovej ani (- nemohol -) nezúčastnil, ale navždy zostane s touto udalosťou spojený.

Mohol by som hovoriť o viacerých aspektoch, viacerých zásluhách Msgr. Hlinku o slovenský politický národ.

Napríklad o tom, ako do politiky vstúpil v radoch uhorskej (niektorí by povedali maďarskej) ľudovej strany.

To je niečo, čo mnohí – najmä nacionalisti pochopiť nedokážu. A predsa to patrí k Hlinkovi, k jeho dedičstvu a jeho zásluhám pre tento národ.

Alebo by som mohol hovoriť o tom, ako v Slovenskej ľudovej strane vo voľbách r. 1907 spojil na jednu kandidátku katolíkov a protestantov. Protestanti boli dokonca vo voľbách úspešnejší ako katolíci. Bol to okamih zjednotenia slovenskej pravice aký sa zopakoval až v roku 1946.

Alebo Hlinkova podpora čs. republiky v roku 1918. Na Martinskú deklaráciu, ktorou sa Slovensko prihlásilo k vzniku Československa, dával Hlinka na svojich mítingoch skladať sľuby vernosti.

Tri zvolené príklady, všetko Hlinkove zásluhy o naše dejiny. Maďarská ľudová strana či martinská deklarácia patria k Hlinkovi rovnako ako jeho dôraz na Pittsburskú dohodu, jeho autonomizmus, jeho spor so socialistami o cirkevné školstvo, či účinné sociálne aktivity.

Hlinka bol aktívny v maďarskej strane. Hlinka podporil Československo. A predsa, nájde sa dnes niekto, kto by mu to vytýkal? Kto by pochyboval o jeho láske k svojmu národu?

Aby som ukázal prečo je jeho miesto jedinečné, prečo si práve on zaslúži osobitný zákon, budem hovoriť o príklade, ktorý spochybniť nemožno. O jeho pohrebe.

Dovoľte pár citátov.

„Slovensko schystalo zvečnelému svojmu synovi Andrejovi Hlinkovi slávny pohreb, aký sme na Slovensku dosiaľ ešte nemali.“

Napísal o Hlinkovom pohrebe Slovenský týždenník. Noviny kritické k Ľudovej strane.

„Slovenskú ľudovú stranu stihla strata, ktorá (..) stáva sa stratou nenahraditeľnou. (..) Slovenská politika stráca v ňom dlhoročnú veľkú a svojráznu postavu, s ktorou často bolo možno, ba aj treba, nesúhlasiť, ale ktorá v dobrom i zlom smere, pôsobila prenikave na utváranie pomerov na Slovensku.“

Tak písali Robotnícke noviny, orgán čs. sociálnodemokratickej strany robotníckej na Slovensku.

„Sprievod, ktorého sa zúčastnili všetci prítomní, bol takého druhu, aký Slovensko ešte nevidelo.“

Pražské Lidové noviny.

Prečo toľké chvály? Pretože Andrej Hlinka mal pohreb, s ktorým sa nedá zrovnať žiadny iný v našich dejinách.

Proste ako napísal Slovák: „Pohreb akého pod Tatrami ešte nebolo.“

Podľa tohto denníka prišlo na poslednú rozlúčku s Hlinkom 100 tisíc ľudí. Londýnske Timesy písali o 80-tich tisícoch. Väčší dav zhromaždený na jednom mieste zažila táto krajina azda iba počas Novembra 89 a návštev pápeža Jána Pavla II.

A to – v prípade Hlinkovho pohrebu - hovorím o roku 1938, čase menšej mobility a Slovensku s 3,5 milióna obyvateľmi. „Ružomberské námestie podobá sa v tejto chvíli veľkému moru hláv,“ zachytil to ktorýsi novinár.

Cestu otvorenej rakvy z kostola na námestie lemovalo – ako sa vzácne zhodujú slovenské aj české noviny - 850 katolíckych kňazov, bezpočet rádových sestier a tisíce Slovákov v krojoch. K tomu vlajky. Čierne stuhy. Nábožné piesne. Starosloviensky Otčenáš a hymnická Kto za pravdu horí.

Hlinkov pohreb však neohromuje len masami, tisícmi zhromaždených smútiacich ľudí, ktorí dobrovoľne! – dôležitá poznámka pre všetkých, ktorí by niečo z toho chceli porovnať z dianím po roku 1948 – prišli z celej krajiny do Ružomberku.

Ako to napísal Sidor: „Pohreb Andreja Hlinku bol najsmutnejšou manifestáciou za živé jeho idey.“

A to ma privádza k otázke: Čo tým ľuďom vtedy, čo nám dnes, vlastne Hlinka zanechal? Čo je jeho politickým testamentom? Čo si to chceme osobitným zákonom pripomenúť? K akej tradícii sa to dnes máme hlasovaním tejto snemovne prihlásiť?

Myslím si, že Hlinka zjednocuje, že jeho testamentom je národné zjednotenie. Nie je to však jednota bez obsahu. Naopak, ide o zjednotenie, ktoré má svoj konkrétny obsah. Jasný a čitateľný. Napokon, Hlinka bol osobou, ktorá nezjednocovala bezhlavo. V obhajobe pravdy vedel slovenskú a československú politiku i polarizovať a rozdeľovať.

Hovoril o Slovensku bielom a bojoval proti Slovensku červenému. Jeho odkazom, jeho politickým testamentom je teda Slovensko biele, nie Slovensko bielo-červené či ružové. Slovensko biele!

Hlinka bol presvedčený národovec, celú svoju politickú kariéru stavil na obranu slovenských národných záujmov. Napriek tomu do Ľudovej strany integroval viacerých bývalých promaďarských politikov. V záujme krajiny zjednocoval. A to z neho robí vlastenca. Nie nacionalistu.

Na jeho pohrebe sa nezúčastnila len elita slovenského národa, vrátane čs. premiéra Hodžu. Ale aj viacerí Maďari, vrátane Esterházyho, ktorý mal vyhradené čestné miesto v popredí. A napokon, Hlinka presadzoval celý svoj politický život záujem svojej strany a záujmy národa. Napriek tomu – či lepšie povedané práve preto – sa mu dostalo ocenenia aj za hranicami Slovenska.

Vo Varšave sa na jeho pamiatku slúžila zádušná sv. omša v katedrále sv. Jána, teda na mieste, kde sa predtým konali zádušné omše za gen. Pilsudského a niekoľko posledných poľských kráľov. Stovky Poliakov, ale aj desiatky Čechov, Židov, Chorvátov, Maďarov či Nemcov sa priamo zúčastnili aj jeho pohrebu v Ružomberku. Vrátane poslancov parlamentov a senátov, zástupcov prezidentov a vlád či príslušníkov diplomatického zboru.

Milan Hodža, Hlinkov politický oponent, slovenský politik a predseda čs. vlády, ktorý černovskú tragédiu – ako vtedajší uhorský poslanec – označil za „začiatok moderného slovenského národne-politického aktivizmu“ inými slovami moderného politického národa, na Hlinkovom pohrebe povedal aj tieto slová:

„..preto, i keď lúčime sa s telom, ktoré je mŕtve, nelúčime sa s duchom slovenskej vernosti, ktorý je a trvale zostane živým a nehynúcim.“

Bola to práve Hodžova účasť a Hodžov prejav, čo robí z Hlinkovho pohrebu aj symbol politický, symbol národného zmierenia. Zmierenia, ktoré prekračuje politické strany a uznáva miesto a zásluhy Andreja Hlinku v slovenských dejinách.

Ak teda existuje nejaký politický testament Andreja Hlinku, dedičstvo, ktoré chce táto snemovňa oceniť zákonom v čase 100. výročia černovskej tragédie, tak by to malo vidieť na našej schopnosti dohodnúť sa na jednom zákone.

Zákone, ktorého text nebude nikoho vylučovať. Nebude revanšistický. Nebude voči nikomu namierený. Naopak, bude integrovať. Zákone, za ktorý nebudú hlasovať len príslušníci konzervatívnej pravice, ale aj ďalších prúdov politického myslenia. Zákone, za ktorý môžu zdvihnúť ruku tak príslušníci maďarskej menšiny, sociálni demokrati, dokonca aj bývalí komunisti.

Hovorím o zákone, ktorý bude spájať. Ktorý bude verný dedičstvu Andreja Hlinku. Zákon ktorý bude tak jednoducho priamy a pravdivý ako Hlinka sám: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku.“

Text, ktorý schválime a spôsob, ako tak urobíme napovie, či si jeho zásluhy naozaj ctíme, alebo sa na to iba cynicky hráme.

Pavol Minárik
(Autor je poslancom NR SR za KDH a predsedom Výboru pre kultúru a médiá)


Ako prebiehala schôdza Národnej rady: http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-lex-hlink...

Hlinka o židoch, židia o Hlinkovi: http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-hlinka-o-zidoch-zidia-o-hlinkov...

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk