Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Potrebujeme politickú stranu na etnickom princípe?
07-06-2007 / Mária Pešeková / Ideológia

Snem Strany maďarskej koalície narušil monotónnosť a bezfarebnosť v súčasnej slovenskej opozícii, otázne ale je, či „senzácia“ v spôsobe výmeny predsedu SMK bola vhodná. Okrem analýz možného vývoja vzťahov v opozícii môže stranícky boj v SMK človeka viesť k otázke či je na Slovensku vôbec nutná a prospešná existencia strán založených na etnickom princípe. Pričom táto úvaha nemusí byť sprevádzaná prítomnosťou vulgárneho nacionalizmu J. Slotu.

Politológia rozlišuje niekoľko programových princípov, na základe ktorých vznikajú a združujú sa politické strany. Ide o konflikt postojov, ktoré napĺňajú ideový základ strany, jej program. Na základe vymedzení strán k podstatným otázkam rezonujúcich spoločnosťou, vzniká niekoľko druhov „cleavages“, resp. štiepení. Ku základným (nie však výlučným) konfliktným líniám patria:

- cirkev verzus štát (kresťanské v. sekularistické strany)

- centrum versus periféria (centralisti v. autonomisti napr. severoírske, katalánske či baskické strany, ale aj SMK)

- zamestnávatelia versus zamestnanci (stúpenci štátnych regulácií v. liberáli)

V poslednej dobe je prvý typ štiepení značne oslabený opúšťaním tradičných hodnôt kresťanskodemokratickými stranami (napr. CDU), relevantnou zostáva najmä socioekonomická línia. Okrem toho sa presadzujú strany na novom základe, postmateriálnych hodnotách (ekologizmus, feminizmus a genderová rovnosť), ako napr. zelení, odmietajúci predošlé vymedzenia.

Až kvôli programovej obmedzenosti sú zelení nútení zaujať postoj aj k iným než ekologickým témam. V čase prevažujúcej socioekonomickej cleavage ich ambície ale nebudú môcť byť príliš veľké.

V rámci straníckeho systému na Slovensku začína tiež prevažovať otázka miery úlohy štátu v hospodárstve, vo voľbách bol rozhodujúci postoj k reformám a hlavný súboj sa odohral medzi SDKÚ a Smerom ako dvoma nositeľmi tohto konfliktu. Menší význam u nás majú štiepenia cirkev X štát, centrum X periféria a mečiarizmus X antimečiarizmus.

Strana maďarskej koalície stojí na cleavage centrum X periféria a rovnako tak aj SNS. SMK má ambíciu reprezentovať záujmy „periférie“, teda maďarsky hovoriacej menšiny, SNS samozrejme slovenské „centrum“. Toto štiepenie pritom nemusí byť sprevádzané výhradne etnickými rozdielmi, ale môže ísť o konfesionálne rozpory katolíci X protestanti (Holandsko) apod.

SMK je stranou stálej menšiny s pomerne obmedzeným elektorátom na úrovni okolo desiatich percent. Vznikla zlúčením MKDH, Együttélés a MOS, teda troch ideologicky rôznorodých strán. Ku spolupráci boli síce donútené Mečiarovou novelou volebného zákona, nakoniec sa však etnický princíp presadil nad ideologickými rozdielmi a návrat k materským stranám sa nekonal. Je toto riešenie rozumné?

Iste, snaha maďarských politikov zjednotiť roztrieštené hlasy je pochopiteľná. Navyše, v priestore, v ktorom získava svojich voličov, nemá žiadneho konkurenta, takže svojich desať percent hlasov má skutočne istých. Lenže prirodzenou snahou politickej strany je získať podiel na výkone moci a tiež ľudovú podporu. A svojím etnickým definovaním sú možnosti SMK obmedzené. Len malé množstvo voličov považuje za prioritný konflikt centrum X periféria (ide o voličov SMK a SNS). Príčinou je programová nečitateľnosť takýchto strán.

Z toho, že je niekto Maďar či Slovák predsa nie je zrejmé, aké sú jeho postoje ku kultúrnym otázkam, ekonomickým riešeniam či EÚ. Keby ste mali možnosť ísť do koalície s dvoma rozličnými partnermi, o ktorých by ste vedeli len to, že ten jeden má s vami totožnú národnosť a ten druhý rovnaké ideologické východiská, ktorého by ste uprednostnili? Jedinou oblasťou, v ktorej zohráva úlohu národnosť, sú zahraničnopolitické otázky. Predsa aj hlasovanie v Európskom parlamente (nech už si o európskych inštitúciách myslíme čokoľvek) neprebieha na základe štátnej príslušnosti, ale podľa straníckych frakcií.

Čo teda svojmu voličovi SMK ponúka? V prvom rade presadzovanie maďarských záujmov. Lenže kým v roku 1998 bolo v tejto oblasti skutočne čo naprávať, dnes špecificky maďarských problémov ubúda. Napríklad reforma verejnej správy deformovaná na osem VÚC sa s vysokou pravdepodobnosťou v dohľadnej dobe meniť nebude a aj v prípade, že by k tomu došlo, je v záujme nielen SMK dosiahnuť väčšiu decentralizáciu.

Domnievam sa, že výhradne maďarské, resp. výhradne slovenské problémy dnes neexistujú, prípadne neexistujú v takej veľkej miere, aby bolo na ich základe možné dostatočne ideologicky vyprofilovať stranu. Domnievam sa, že táto programová chudoba a fungovanie na báze zotrvačnosti sa teraz v SMK prejavili, pretože zostávajú už len dve relevantné nedosiahnuté požiadavky slovenských Maďarov: zrušenie Benešových dekrétov (vrátane ospravedlnenia a prípadne odškodnenia) a autonómia. Nebude preto udivujúce, ak bude silnieť snaha o ich dosiahnutie.

Palkove slová o nejasnosti politiky SMK sú presné, lenže to nie je to zapríčinené výmenou predsedu strany (tým sa to len znásobilo). Aké postoje k etickým otázkam bude zaujímať strana s výraznou osobnosťou konzervatívneho Bélu Bugára, s bojovníčkou za rodovú rovnosť E. Bauer či euronadšencom a zástancom kadejakých „znevýhodnených skupín“ P. Csákym?

Čosi podobné platí aj o ekonomickom programe SMK. Strana podporovala štátne dotácie pre poľnohospodárov. Ale bolo skutočným dôvodom pre toto stanovisko presvedčenie o správnosti štátnych dotácií do poľnohospodárstva ako takých, alebo boli dotácie správne kvôli tomu, že na poľnohospodárskej produkcii má rozhodujúci podiel južné Slovensko?

SMK sa svojou agendou ochrany menšín dostáva (a pod Csákyho vedením to bude ešte výraznejšie) do úlohy obhajcu (údajne) diskriminovaných skupín, teda žien, Rómov, homosexuálov a podobne, je otázne či je práve toto program, ktorý vyhovuje voličom SMK. Je síce sympatické, že SMK svojimi hlasmi v minulom volebnom období podporovala reformy, avšak sama so žiadnou vlastnou neprišla. Buď to bol zámer nepohnevať si voličov na juhu stredného a východného Slovenska, ktorých by sa obmedzenie štátnej pomoci mohlo dotknúť, alebo na to jednoducho v SMK nie sú ľudia.

Zároveň platí, že ak je SMK v koalícii, nemôže si robiť vo vláde nárok na dôležitejšie posty, už len kvôli tomu, že „ide predsa o Maďarov“. Alebo je reálne, že by sa stal ministrom zahraničných vecí SR Maďar? Preto maďarská koalícia obsadzuje len „neškodnejšie“ posty ako ministerstvo životného prostredia, poľnohospodárstva, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré sú menej na očiach verejnosti, zároveň však ponúkajú priestor pre nie úplne transparentnú politiku.

V akej situácii je teda opodstatnená existencia strán na základe štiepenia centrum X periféria? V spoločnostiach, ktoré sú etnicky či konfesionálne zmiešané, pričom pomer rôznorodých skupín, „segmentov“ v spoločnosti musí byť približne vyrovnaný. To je prípad Švajčiarska, Belgicka alebo Holandska. Ide o modely tzv. konsociačnej demokracie, popisované politológmi Lijphartom či Daalderom.

Tieto politické systémy vychádzajú zo zvláštnych historických tradícií. Je pre nich typická veľká miera proporcionality, existencia možného (hoci neuplatňovaného) veta jedného segmentu proti druhému, pričom každý segment má určitú mieru autonómie (školstvo, kultúra a samospráva). Dôvodom kooperácie elít (politických reprezentantov) týchto segmentov je fakt, že ich sily sú vzájomne vyrovnané, zároveň platí vnútri jednotlivých segmentov veľká súdržnosť a ich politickí reprezentanti majú zaistenú stabilnú legitímnosť. Lenže aj tieto formy demokracie prechádzajú zmenou smerom k polarizovanému modelu, pretože dochádza k oslabovaniu vnútrosegmentálnych väzieb.

Pokiaľ ide o krajiny bývalého východného bloku, pomerne veľká menšina Rusov žije v Pobaltí. Pritom ich problémy s akceptovaním zo strany Estóncov a Lotyšov predčili problémy maďarskej menšiny na Slovensku (odmietanie udelenia občianstva), je to však pochopiteľné na základe čerstvejšej zlej skúsenosti. Aká je ich politická reprezentácia? V Estónsku sú ruské strany pomerne rozštiepené, od roku 2003 stratili na relevancii, v súčasnosti nemajú parlamentné zastúpenie.

Lotyšskí Rusi usilujú o odpierané občianstvo, ich reprezentantom je Strana za ľudské práva v jednotnom Lotyšsku (PCTVL), ktorá vznikla podobne ako SMK zlúčením troch strán, ktorých ideologická vzdialenosť bola ale menšia než v prípade SMK (sociálnodemokratická orientácia). V roku 2006 získali v 100-člennom parlamente len 6 kresiel (oproti 25 z roku 2002), príčinou boli stranícke rozpory a štiepnia. PCTVL nemala nikdy účasť na vláde.

V Litve je síce ruská menšina oproti Lotyšsku a Estónsku menej početná (necelých 10%), má ale zastúpenie v parlamente v podobe Únie Rusov v Litve (LRS), podobne tak aj poľská mešina. Ich účasť v parlamente je uľahčené vďaka tomu, že pre strany národnostných menšín sa neuplatňuje rovnaká volebná klauzula ako pre ostatné politické subjekty, lenže počet získaných mandátov je pomerne zanedbateľný.

SMK so svojou relevanciou a zároveň obmedzeným elektorátom je teda zaujímavým „slovenským“ špecifikom. Podľa môjho názoru však existencia strán na etnickom princípe v slovenskom prostredí naozaj nie je opodstatnená. Záverom si teda možno položiť otázku, čo by malo byť riešením, resp. skôr, ako by mala vyzerať ideálna situácia.

Pre slovenský stranícky systém bude mať blahodárne účinky, ak z neho vymiznú strany bez jasnej hodnotovej a ľavo-pravej profilácie (SMK, HZDS, SNS), tým nechcem povedať, že ten zvyšok strán má v týchto otázkach jasno, predsa len však u nich badať aspoň aké-také zaradenie v rámci politického spektra.

Tým by sa z multipolárneho systému posunul k väčšej bipolarite (bez nutnej existencie bipartizmu) a konkrétne pre SMK platí, že buď sa bude jasnejšie ideologicky vymedzovať (čo je však málo pravdepodobné), alebo v druhom prípade nevidím dôvod, prečo by sa nemohol sociálnodemokraticky zmýšľajúci občan SR maďarskej národnosti uplatniť v Smere, kresťanský demokrat v KDH a liberál v SDKÚ.

Som si síce vedomá, že takýto model je len málo reálny, bolo by to ale pre konsolidáciu straníckeho systému SR určite prospešné.

Mária Pešeková


Použitá literatúra:

Kubát, M. a kol.: Politické a ústavní systémy zemí středovýchdoní Evropy. Praha: Eurolex Bohemia, 2004.

Říchová, B.: Přehled moderních politologických teorií, Praha: Portál, 2000.

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk