Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Andrej Mátel: „Nikomu nenáleží súdiť Boží ľud“
25-05-2007 / Matúš Demko / Rozhovory

Boj o zasľúbenú zem je vo svojej najhlbšej podstate duchovným zápasom (Zrno 8/2007), myslí si teológ ANDREJ MÁTEL. V interview pokračujeme: tentoraz sa zhovárame o vnútornej politike Izraela, vzťahu Židov a kresťanov a o konšpiračných teóriách, podľa ktorých Židia ovládajú svet. Je o tom aj jeden vtip: -Za všetko zlo na svete môžu Židia a cyklisti. -Prečo cyklisti? -A prečo Židia?

Ako vyzerá v Izraeli vnútorná politika? Je podobná politike európskych krajín alebo USA?

Izrael je od svojho vzniku v roku 1948 demokratickým štátom vybudovaným na sekulárnom základe. Izraelská demokracia má však veľmi špecifický charakter, ktorý vychádza z prepojenosti na judaizmus. Vzťah medzi majoritným náboženstvom v sekulárnom štáte prináša také dôsledky, akými je zachovávanie šabatu ako celoštátneho dňa odpočinku, povinnej košer stravy vo vládnych a verejných inštitúciách, autonómiu náboženského vzdelávacieho systému atď. Židovský parlament (kneset) má 120 poslancov, pričom víťazná strana zostavuje vládu. Poverenie dostáva od prezidenta, ktorý je volený priamou voľbou. Čiže je to podobne ako na Slovensku.

Delia sa v Izraeli strany na ľavicové alebo pravicové? V čom sa programy izraelských politických strán líšia?

Tradičné rozdelenie strán na ľavicové a pravicové, ktoré vychádza najmä z ekonomického hľadiska, má v Izraeli pomerne odlišný charakter. Vychádza najmä z politického prístupu k Palestínčanom, ochote, či neochote k územným ústupkom výmenou za mierové riešenia vzájomných sporov.

Pre izraelskú pravicu je typický silnejší nacionalizmus, tvrdšie a ráznejšie riešenie židovsko-arabského konfliktu. Typickým príkladom v súčasnosti je strana Likud pod vedením Benjamína Netanjahu. Klasickou ľavicou stranou je Strana práce vedená Amirom Perecom. Víťazná strana posledných volieb v roku 2006 Kadima, ktorú založil bývalý premiér Ariel Šaron a do ktorej prestúpili najmä členovia Likudu, je akousi „stranou stredu“.

Izraelská verejnosť je však momentálne s vládou vedenou Ehudom Olmertom sklamaná, a to dôsledku neúspechov vo vojne s Hizballáhom a pretrvávajúci útokoch z pásma Gazy. Okrem dvoch skupín majú svoje stabilné miesto v izraelskej politike náboženské strany. Hoci sú menšinové, zohrávajú pri zostavení vlády dôležité miesto, pretože zvyčajne práve s nimi utvorí víťazná strana vládnu koalíciu. Dokladom z posledných volieb je strana Šas (Sefardskí strážcovia Tóry).

Prejdime od izraelskej politike k inej téme: Židia a kresťania. Aký je dnes medzi nimi vzťah?

To je veľmi široká otázka. Veľmi závisí od konkrétnych kresťanov, konkrétnych Židov a priestoru, v ktorom žijú. To, čo sa reálne zrodilo v posledných desaťročiach, je dialóg. Určitý historický prielom vo vzťahu medzi kresťanmi a Židmi nastal po skončení II. svetovej vojny, keď sa naplno odhalili zverstvá holokaustu.

Angažovaní kresťania – spočiatku väčšinou z protestantských cirkví – iniciovali povojnové konferencie Židov a kresťanov, na ktoré nadviazala Svetová rada cirkví v Amsterdame v roku 1948. Katolícka cirkev sa oficiálne pripojili k novému dialógu so židovstvom v roku 1965 dekrétom Druhého vatikánskeho koncilu Nostra Aetate.

Zhodli sa kresťania a Židia na nejakých dávnejších sporných otázkach?

Na spomenutej konferencii v Amsterdame zástupcovia prítomných cirkví vyjadrili solidaritu s utrpením židovského ľudu a odsúdili antisemitizmus ako hriech proti Bohu a človeku. Svetová rada cirkvi má výbor Consultation on the Church and the Jewish People (Konzultácia Cirkvi a židovského ľudu), ktorý v roku 1967 zverejnil Bristolskú správu, kde sa uvádza, že dnešní Židia nie sú vinní za Ježišovo ukrižovanie a že Boh neopustil židovský ľud, hoci neuveril v Ježiša a istotne ho dovedie k spáse.

Okrem dokumentov SRC, vydali i mnohé samostatné cirkvi vlastné prehlásenia k židovsko-kresťanskému dialógu, v ktorých sa zriekajú teológie náhrady. Väčšinou však išlo o protestantské cirkvi v Európe a Severnej Amerike, nie však v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. Rovnako chýbajú vyjadrenia pravoslávnych cirkví.

A čo katolícka cirkev? Spomínali ste prielom na II. vatikánskom koncile.

Zásadný obraz prišiel s osobnosťou pápeža Ján XXIII., ktorý už počas vojny ako apoštolský nuncius v Turecku prispel k záchrane života mnohých Židov. Práve tento pápež, ktorý inicioval II. vatikánsky koncil, dal podnet k vypracovaniu deklarácie o Židoch. Hoci sa nakoniec tento dokument stal súčasťou Deklarácie o nekresťanských náboženstvách Nostra Aetate, táto priniesla mnohé zásadné výpovede.

Pripomína sa v nej spoločné duchovné dedičstvo medzi kresťanmi a Židmi, ako aj židovský pôvod Ježiša, Márie a prvých apoštolov. Rozhodne sa v nej odmietla predstavovanie Židov ako zavrhnutých alebo zlorečených, ako aj ich všeobecné obviňovanie z „bohovraždy“.

V tomto smere dialógu vytrvalo pokračoval Ján Pavol II. On na pôde Rímskej synagógy nazval Židov našimi staršími bratmi vo viere. Opakoval, že zmluva Boha s Izraelom nikdy nebola zrušená a je stále živá. Pri púti do Izraela v roku 2000 vložil v Jeruzaleme do štrbiny v Múre nárekov modlitbu s prosbou o odpustenie sa všetky činy kresťanov proti Židom a vyjadril záväzok k skutočnému bratstvu s ľudom Zmluvy.

V tomto dialógu pokračuje aj súčasný pápež, ale žiaľ sa to nedá povedať o všetkých katolíkoch. Zvlášť tu na Slovensku... Zostáva dlhá cesta, aby dialóg so Židmi a judaizmom prekvasil celú cirkev. K tomu môže prispieť každý kresťan, možno práve aj ten, ktorý číta tento časopis...

Doteraz ste hovorili o dialógu zo strany kresťanov. Sú takí ústretoví aj Židia?

Táto otázka je namieste. Áno, dá sa povedať, že do určitej miery je dialóg asymetrický. Kresťanstvo sa nedá náležite pochopiť a vymedziť bez židovstva, ale Židia pre vymedzenie svojej identity kresťanstvo nepotrebujú. V dialógu sú rezervovanejší. Súčasťou ich živej pamäte sú skúsenosti prenasledovania a nútenia ku konverzii na kresťanstvo.

Dialóg je však aj pre nich nevyhnutnou cestou boja proti nevedomosti, predsudkom a násilnostiam. Nie každý Žid je však k nemu otvorený. Z veľmi pozitívnych krokov zo židovskej strany treba pripomenúť vyhlásenie Dabru emet z roku 2000 zostavený skupinou rabínov a židovských učencov z USA, Kanady, Veľkej Británie a Izraela.

Ktoré rozpory podnes pretrvávajú medzi židovstvom a kresťanstvom?

V súčasnosti sú kresťanstvo a judaizmus odlišné náboženstvá. Hoci v posledných rokoch sa zväčšujú komunity mesiánskych Židov – teda tých, ktorí prijali Ježiša za svojho Mesiáša, väčšina Židov ho za Mesiáša neprijíma. Židia sú verní zjaveniu, ktoré dostali od Mojžiša a prorokov, kresťania veria v zjavenie skrze Ježiša Krista. Máme spoločnú časť Biblie, ale nie celú. Máme odlišné náboženské tradície a zvyky...

Dodnes pretrváva konšpiračná teória o tom, že Židia ovládajú svet. Čo vy na to?

Je paradoxom, že v dnešnom postmodernom svete, kde sa stále dáva veľký dôraz na racionálne argumenty a v ktorom jestvujú nespočetné možnosti overiť si akékoľvek údaje, sú mnohí ľudia naklonení uveriť rôznym konšpiračným teóriám.

Okrem obligátneho obviňovania Židov z pokusov o ovládanie sveta, verejnosť dychtivo počúvala rôzne konšpiračné teórie v súvislosti s 11. septembrom 2001, či smrťou princeznej Diany. Podobne Brownov svetový bestseller Da Vinciho kód využíva konšpiračnú posadnutosť čitateľov.

Treba si uvedomiť, že konšpiračné teórie sú akýmsi psychologickým fenoménom, keď je obviňovaná určitá skupina ľudí, že v skrytosti cieľavedome pôsobí v neprospech zvyšku spoločnosti. Táto malá skupina bola v dejinách najčastejšie identifikovaná so Židmi alebo v užšom význame s „židovskou loby“, „sionistickou svetovládou“.

Kde je pôvod konšpiračných teórií?

Vo všeobecnosti sa za čas rozkvetu židovských konšpiračných teórií považuje stredovek. Ich pôvod je však oveľa starší. Celú „spiritualitu protižidovských konšpirácií“ odkrýva biblická kniha Ester. Židia ju každoročne čítajú na sviatok Purím. Hámanovo sprisahanie proti Židom bolo založené na klamstvách, podvode, vlastnej ziskuchtivosti a moci.

Podobne tomu bolo pri stredovekých obvineniach Židov z rituálnych vrážd, znesväcovania hostií, otravy studní..., ktoré mali za následok mieste pogromy. Na začiatku 20. storočia získalo v Európe veľkú popularitu klasické dielo konšpirátorov Protokoly sionských mudrcov. Hoci podľa kritickej analýzy samotného textu ide o plagiát a sfalšovaný dokument, pre antisemitov ide o „jasný dôkaz“ o tom, že Židia chcú ovládnuť celý svet. Žiaľ, tento falošný dokument použil aj Adolf Hitler.

V svojom diele Mein Kampf na ňom založil antisemitizmus nacizmu. Na rozdiel od Ester sa však nenašiel nikto, kto by ho zastavil v realizácii „konečného riešenia“. Šesť miliónov Židov, vrátane žien, detí a starcov, bolo obeťou tohto holokaustu. Protokoly a im podobná literatúra nachádza v súčasnosti nových čitateľov medzi arabskými vodcami a neonacistami.

Môžete povedať viac o pôvode Protokoloch sionských mudrcov?

Hoci Protokoly vznikli v Rusku, ich pôvod je vo francúzskej antisemitskej literatúre. Maurice Joly napísal v roku 1964 pamflet o snahe Napoleona III. ovládnuť svet. Spolupracovník ruského cára Mikuláša II. Matvej Golovinskij použil toto dielo, pričom zamenil Napoleona za tajné spoločenstvo židovských mudrcov, ktorí sa snažia o ovládnutie sveta.

Vhodným prostredím v tomto období bol vznik sionistického hnutia pod vedením Theodora Herzla (v roku 1897 bol prvý sionistický kongres). Prvé vydanie Protokolov v Rusku bolo v roku 1905. Je zaujímavé, že v roku 1993 vydal oblastný súd v Moskve rozsudok, ktorý konštatuje, že Protokoly sú podvrhom.

Prečo ľudia veria tajomne a pravdivo znejúcim konšpiračným teóriám? Má to racionálny alebo skôr emocionálny pôvod?

Človek je vo svojej podstate túžiaci po mystériu a duchovne. Jedným z dôvodov úspechu konšpiračných teórií je táto dychtivosť po tajomstvách a záhadách v racionálnom svete. Druhým dôvodom je potreba identifikovať zlo vo svete s niekým „iným“. Ak identifikujeme akékoľvek zlo, napríklad chudobu, s určitou skupinou ľudí, už za ňu nie sme zodpovední my, ale práve „tí druhí“.

V časoch socializmu boli za všetko vinní Američania, kapitalisti a samozrejme židovská loby. Západ zasa bojoval proti „židobolševikom“. Ježiš veľmi dobre odhalil, že je človeku ľahšie hľadať triesku v oku toho druhého. Na Židoch možno nájsť všetky chyby ako na každom inom človekovi. Kto hľadá, ten nájde. Ježiš nás však učil vidieť najprv brvno v svojom vlastnom oku. S takýmto zvaľovaním viny sa stretávame už na začiatku Biblie. Adam sa vyhováral na ženu, žena na hada...

A v neposlednej rade jestvuje aj ekonomický dôvod vzniku konšpiračných teórií. Obvinenia a odsúdenia Židov mali nezriedka za následok ich vyhnanie, zhabanie majetku a teda ekonomické výhody pre zvyšok obyvateľstva. V tomto prípade išlo o veľmi „racionálnu“ cestu k „zákonnej krádeži“.

Aké argumenty by ste predostreli proti tejto konšpiračnej teórií?

Ideálne by bolo, keby sa konšpiračné teórie založené na klamstvách vyvrátili racionálnymi argumentmi. Žiaľ, tí, ktorí im veria, hoci sú to často inteligentní ľudia, ich prijímajú na inej rovine ako je racionálna. Jednoducho im veria, lebo im chcú veriť a dokonca v určitých prípadoch môžu mať z nich aj osoh. Biblickou cestou proti rôznym Hámanom dnešného sveta je postaviť sa do postoja kráľovnej Ester.

Môže byť niečo na teóriách konšpirácie o tom, že Židia, napr. cez banky a peniaze ovládajú svet, štipka pravdy?

Ja verím, že na židovskom ľude spočíva nezrušiteľné Božie požehnanie, aké spočívalo na Abrahámovi. O ňom je napísané, že ho „Pán vo všetkom požehnával“ (Gn 24,1). Keď Židia poslúchajú svojho Boha, sú úspešní. Ak však úspech využívajú len vo svoj vlastný prospech, budú súdení podľa Tóry samotným Bohom.

Nikomu inému neprináleží súdiť Boží ľud. Samozrejme s rešpektovaním práva a zákonov krajín, kde žijú. Osobne neverím konšpiračným teóriám. Ak im niekto verí, má na to podľa slobody právo, ale musí si dávať pozor, aby nesúdil ľud, ktorý spadá pod právomoc Najvyššieho sudcu. Zvlášť pre kresťanov by mali platiť Ježišove slová: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“

Matúš Demko
(Vyšlo v týždenníku Zrno www.dtp.sk/zrno )


ANDREJ MÁTEL absolvoval magisterské štúdium teológie v Bratislave a v Nitre. V rámci prvého stupňa doktorandského štúdia – licenciátu – študoval biblickú teológiu v Olomouci. Momentálne ukončuje druhý stupeň doktorandského štúdia teológie a súčasne pracuje ako interný doktorand na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM) vydalo v roku 1999 jeho brožúru Rozhodujúca je láska. Je zostavovateľom teologického zborníku Význam malých spoločenstiev a ich vzťah k farnosti (2005). Popri publikovaní v Katolíckych novinách a v židovských novinách Delet píše aj do časopisov Natanael, Lekno a Duchovný pastier.

Má pripravenú monografiu Evanjeliové učeníctvo, ale podľa jeho slov „na Slovensku je veľmi ťažké nájsť vydavateľa, ktorý by vydal exegetickú štúdiu s pastoračnými aplikáciami.“

Web: www.andrejmatel.info, http://matel.blog.sme.sk...

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk