Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Príbuzní – stratení a znovu nájdení
06-07-2006 / Dominik Baco / Ficoviny

Politológovia, sociológovia, ale aj niektorí novinári zrejme neradi nazývajú veci pravými menami. Tak sa stalo, že boľševická strana Smer bola označovaná za sociálnodemokratickú stranu európskeho typu a nacionalistická Slovenská národná strana bola zas označovaná za extrémistickú pravicovú stranu, ktorá, ak bude s niekým paktovať, tak len s ľudovcami.

A tak zahraničie len krúti hlavami. Popredný európsky socialista Martin Schulz nechápe, ako je možné, že jedna z ich členských strán sa spája s extrémnymi pravičiarmi. A možno keby sa zaoberal situáciou na Slovensku napríklad taký Jean-Marie Le Pen a jeho Národný front, tiež by nechápal, ako je možné že naši extrémisti paktujú so socialistami. Európski socialisti i európski extrémisti však len naleteli všetkým tým, ktorí strany Smer a SNS častovali tými vznešenými európskymi prívlastkami. Smer oficiálne, SNS neoficiálne.

Smer totiž nikdy nebol sociálnodemokratickou stranou a SNS nikdy nespĺňala požiadavky extrémnej pravicovej strany. Ak by sme týmto dvom stranám totiž predsa len mali dať nejaké prívlastky, sú to už spomínané slová boľševický a nacionalistický. A boľševici a nacionalisti od seba predsa nemajú až tak ďaleko, o čom svedčí napríklad pakt Molotov-Ribbentrop.

Zatiaľ čo pred druhou svetovou vojnou ruskí boľševici s nemeckými nacistami podpisovali dohodu o neútočení, v priebehu samotnej druhej svetovej vojny i po nej sa oba prúdy rozchádzali. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia si navyše boľševici nasadili masky menševikov, teda ortodoxných marxistov, ktorí bojujú nielen na ekonomickom, ale aj na kultúrnom poli a z nacionalistických skupín sa stali, európsky povedané, krajne pravicové, extrémistické strany. Vyplýva z toho, že boľševici s nacionalistami spolupracovať môžu, zatiaľ čo menševici s pravicovými extrémistami nemôžu.

Ako však zistíme, kto je kto? Ako zistíme, či je spolupráca možná, alebo nie? Nuž, jednoducho, dvoch voličov každej z týchto strán zavrieme do uzamknutej miestnosti. Volič francúzskych socialistov a volič francúzskych nacionalistov by sa zrejme hneď pozabíjali, čo vylučuje akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Mali totiž nasadené tie povojnové masky a príbuzní sa nespoznali.

Volič slovenských akože socialistov a volič slovenských akože extrémistov však po chvíľke vzájomného spoznávania skončia v družnom rozhovore pri pive. Čo je logické, pretože práve zo zafajčenej polorozpadnutej krčmy sme týchto dvoch Slovákov vytiahli predtým, než sme ich uzamkli. Nemali totiž to povojnové maskovanie, spolupráca by teda možná bola... a ako vidíme, stále aj je.

Ostáva nám teda ešte vysvetliť, prečo sú Smer aj SNS v skutočnosti stranami tak neeurópskymi. Poďme teda po poriadku. Smer na rozdiel od socialistov dnešných čias totiž necíti potrebu bojovať okrem ekonomickej aj v kultúrnej vojne. Smer nesleduje trendy doby, a ak ich niekto z jeho členov aj chcel sledovať, bol poslaný do Bruselu, aby na Slovensku neodplašil voličov, ešte stále žijúcich bez masiek.

Podujmime sa teraz porovnať SNS a Národný front. SNS je slovenská len potiaľ, pokiaľ nie je v hre čosi maďarské. Akékoľvek iné trendy, napríklad americké autá Dodge Viper či kórejské autá značky Kia sú vítané. Správny pravicový extrémista európskeho rangu je však dôslednejší. Tipujem, že Jean-Marie Le Pen nepoužíva inú vodu po holení ako francúzsku, nejazdí iným autom ako francúzskym a na dovolenku chodí len do bývalých francúzskych kolónií.

Odkaz do zahraničia teda znie: nič, čo by odporovalo logike, sa na Slovensku nedeje. U nás sa boľševici a nacionalisti len zabudli po druhej svetovej vojne zamaskovať do menševických a extrémistických kostýmov. Prestaňme ich teda považovať za to, čím nie sú, ani nikdy neboli. Táto spolupráca, pozostávajúca zo Smeru, SNS a derivátu týchto dvoch strán, teda nie ľudového, ale ľudáckeho HZDS, je pevná ako skala.

Čaká nás vláda nemaskovaných nacionálnych boľševikov. Ironické je, že nás čaká skoro to isté, ak nie horšie, ako v prípade vlády spomínaných európskych socialistov (niektorí sa zvyknú nazývať aj liberálmi). Inak, európskym socialistom asi bude chvíľu trvať, pokiaľ zistia, že takáto vláda koniec koncov zodpovedá ich ideám, len nie sú zaodeté do tých masiek v európskych farbách.

Európski socialisti i naši nacionálni boľševici si napríklad rozhodne nepotrpia na slobodu prejavu. Zatiaľ čo vo Švédsku máte opletačky so súdmi, ak si dovolíte označiť homosexualitu (teda nie homosexuálov) za rakovinový nádor na tele spoločnosti, na Slovensku sa na vás povalia trestné oznámenia, ak si dovolíte to, čo Daniel Lipšic, teda označiť mafiána za mafiána alebo únoscu za únoscu.

Európski socialisti i naši nacionálni boľševici sa vlastne skvele dopĺňajú. Zatiaľ čo v Európe poznajú akési nadpráva pre tie najvšestrannejšie skupiny, u nás sme mali problém aj s dodržiavaním tých základných práv. Oba prístupy sú však, žiaľ, nesprávne, a znova prepytujem, ten slovenský je ak nie je ten istý, tak ešte horší.

Kultúrna vojna teda pokračuje. Naši nacionálni boľševici jej slúžia, aj keď nevedia, o čo v nej ide, a snáď aj práve preto, že nevedia, o čo v nej ide. Je teda len otázkou času, kedy si pri pive posedia nielen naši boľševici a nacionalisti, ale aj európski socialisti. Sú to príbuzní – stratení a znovu nájdení. Najprv sa museli spoznať nacionalisti s boľševikmi, potom do klubu pribrali aj zvyšok Európy.

Mimochodom, tie posledné slová boli vyrieknuté len preto, aby si náhodu nejaký konzervatívec či klasický liberál nezmyslel, že nacionálnych boľševikov nabudúce porazíme, ak sa spojíme s európskymi socialistami. Viete, časť vedenia KDH sa už chcela spojiť s boľševikmi, možno to tentoraz skúsia s európskymi socialistami... (áno, musel som si kopnúť do časti vedenia KDH a vyzývam na to aj ostatných jeho voličov).

Dominik Baco

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk