Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

„Katolícke“ Slovensko pred voľbami
17-04-2006 / Dominik Baco / Slovenská otázka

Na otázku, či sú Slováci katolíckym národom, existuje jednoduchá odpoveď: Slovensko katolícke nie je, pričom minimálne od čias reformácie a definitívne od vlády komunistov ním ani nebolo. Pravda, vychádzajúc z posledného sčítania ľudu, ku katolíckej Cirkvi sa prihlásilo okolo 70 percent Slovákov. Prihlásilo…

Ako je to naozaj s naším vierovyznaním

Z tohto počtu treba odrátať tých, ktorí sa s učením Cirkvi nestotožňujú a ani to nemajú v úmysle. V každom prípade sa potom človek s charakteristikou katolík-rebelant stáva ľahkou korisťou ľavicového liberalizmu. Počet Slovákov, ktorí prepadli tejto ohavnej ideológii však nie je dostatočne konsolidovaný natoľko, aby vydržiaval stranu ANO v parlamente aj ďalšie volebné obdobie.

Nuž v poriadku, čo však s tým zvyškom katolíkov? Či už sa v kostole objavia dvakrát za rok, päťdesiatdvakrát za rok, alebo každý deň, predpokladajme, že ich tam predsa len niečo ťahá. A berúc do úvahy vlažný vzťah k miestnemu farárovi, predpokladajme, že sú zvedaví hlavne na tú druhú časť svätej omše... na očakávanie hlbokého duchovného zážitku, ktorý dá zmysel svetu, ktorý bol zmyslu zbavený. Označiac tento postoj, čisto pre potreby tohto článku, za katolícky, v deň volieb sa nestačíme čudovať, že takto zmýšľajúci ľudia volia pomerne nekatolícky, čiže volia akúkoľvek stranu, ktorá má v názve alebo v programe tie dve slová – národný a sociálny, ktoré sa v praxi prejavujú nacionalizmom a socializmom.

Príslušnosť k Cirkvi, k tradičným hodnotám či k povestnej otcovskej roli dostáva hlavne u starších ľudí a u strednej generácie v deň volieb riadne zabrať. Viera u týchto ľudí, skôr podvedome zdedená ako vedome získaná, dáva tušiť, na akých vratkých základoch vlastne stojí. A v konečnom dôsledku sa práve táto časť voličov oddáva myšlienkam nacionalistickým a socialistickým. Tieto dva prúdy sa však v sebe snaží spojiť už náš národne mysliaci a sociálne cítiaci prezident. Slovák v skutočnosti zdanlivo volí akoby buď doprava (nacionalizmus) alebo doľava (socializmus). V zajatí nacionalizmu a socializmu tak končia mnohé katolícke voličské hlasy.

Nad otázkou, ako nasmerovať katolíckych voličov od prehnaných tendencií k nacionalizmu alebo socializmu ku skutočnému katolíckemu programu, si lámal hlavu už aj Andrej Hlinka. Tento politik a kňaz v jednej osobe si uvedomil, že Slováci oplývajú úctou k tradíciám, a teda (dnešnými slovami povedané) konzervativizmom, veľmi dobre však vedel i to, že Slovákom nie je cudzie ani sympatizovanie s národnými a socialistickými svetonázormi. Najlepším spôsobom, ako Slovákov v správny čas priviesť k zdravému rozumu, bola Hlinkova vysvetľovacia kampaň o nebezpečenstvách týchto dvoch ideológií za prvej ČSR.

Aby zbavil Slovákov nacionalizmu (nie však národnej hrdosti), Andrej Hlinka nezabudol poukázať na univerzálnosť katolíckej Cirkvi. Aby zbavil Slovákov náklonnosti k socializmu, Andrej Hlinka využil ich lipnutie na pôde, ktorú by im v prípade svojej uzurpácie moci boľševik okamžite zobral. A aby sa ani pri najlepšej vôli Slovák neoddal jednej z týchto dvoch ideológií, Hlinka varoval pred alkoholom. Ten by v deň volieb všetko pokazil.

Stranu, ktorú Andrej Hlinka zakladal a ktorá niesla názov Slovenská ľudová strana, môžeme pokojne označiť za konzervatívnu stranu zdravého rozumu. S jeho smrťou bol však konzervativizmus v ľudovej strane vystriedaný národno-socialistickým ošiaľom, s akým sme v tom čase mali dočinenia v Nemecku.

Existujú sociologické štúdie, ktoré potvrdzujú, že volebné obvody, v ktorých v čase prvej republiky dominovala SĽS, sa vôbec nekryli s tými, v ktorých by po revolúcii v roku 1989 víťazilo KDH, ale s tými, v ktorých víťazili nacionalisti a socialisti, v tom čase reprezentovaní SNS a HZDS.

Pohľad na regióny

Pavol Hrušovský, Vladimír Palko či Daniel Lipšic pôsobia len na tých katolíkov či nekatolíkov (v každom prípade však ľudí zdravého rozumu), ktorým nebezpečenstvá nacionalizmu a socializmu netreba nijako zvlášť vysvetľovať, no preventívne ich treba upozorniť na všadeprítomný ľavicový liberalizmus. V nadväznosti na spomínanú veľkú výpovednú hodnotu volebných obvodov by sme mohli za centrá zdravého rozumu vyhlásiť snáď tie oblasti, v ktorých KDH zvíťazilo vo voľbách v roku 2002. Sú nimi okresy Dolný Kubína a Levoča.

Orava a východné Slovensko tak príjemne prekvapili. Ľudia v týchto oblastiach navyše nedali hlas kádehákom len vo voľbách v roku 2002, ale aj v nedávnych regionálnych voľbách, hoci títo Slováci už vtedy boli Smerom a odbormi označení za zbedačovaných. Katolíci na Orave a rímskokatolíci i gréckokatolíci v niektorých východoslovenských oblastiach svoju vieru teda spájajú s konkrétnym politickým programom.

Pravda, tie najvýchodnejšie oblasti Slovenska, obývané Rusínmi, volili a volia komunistov, čím vlastne prisluhujú ľavicovým liberálom. Slovenskí komunisti sa totiž už dávno nebránia slovám ako hollywoodsky film, registrované partnerstvá či eutanázia. Zistili totiž, že toto všetko zodpovedá marxistickým bludom oveľa viac ako to, čo sa tu pokúšali 40 rokov budovať. Z tohto hľadiska možno Rusínov a aj niektorých Slovákov označiť za podvedených, no ideologicky už nevyliečiteľných.

Liečiteľné sú však tendencie Slovákov k nacionalizmu a socializmu, dnes reprezentovaných SNS a Smerom, a to v zásade podobnými prostriedkami, ako sa to podarilo Andrejovi Hlinkovi. Keby sa tak našiel niekto, kto by poukázal na nedostatky vizionárstva predsedu SNS, túto stranu by zrejme opustila tá časť voličstva, ktorej pripadá vystupovanie Jána Slotu ako milé, katolícke a typické slovenské.

A keby sa tak našiel niekto, kto by Slovákom vtĺkol do hlavy, že socialistické prerozdeľovanie je doslova hriešne, alebo že nezamestnanosť sa nerieši zásahmi štátu, ale vstupom súkromného kapitálu a pôsobením slobodného trhu, do parlamentu by sa nedostal ani Smer. Mimochodom, Smer, možno až preceňujúc zmýšľanie svojho nacionálno-socialistického katolíckeho elektorátu, ani dnes neútočí v kultúrno-etických otázkach.

Hľadá sa politik - kazateľ

Nato, aby sa títo Slováci znova spamätali a podľa vzoru svojich predkov opäť volili katolícky program, však potrebujeme nového Andreja Hlinku. No nezabúdajme, že Hlinka bol činný i ako politik, i ako kňaz, čo bola jeho veľká výhoda.

Politik typu Andreja Hlinku totiž dokáže voličov od jedného národno-socialistického programu len odlákať. No len kňaz typu Andreja Hlinku dokáže voličov ku katolíckemu programu aj priviesť. A zrejme by sme takýchto kňazov potrebovali stovky.

Slováci si na jednej strane radi dajú na Veľkú noc do poriadku svedomie, aby s pokojom v duši počas omše vyčkávali na hlboký duchovný zážitok, čo sme už pre potreby tohto článku raz označili za katolícke. Na druhej strane, Slováci sú už menej spokojní s tým, že na sprostredkovanie tohto zážitku sú potrební kňazi a biskupi. Raz darmo, na premenenie chleba na telo a krvi na víno treba kňazské ruky.

A práve tu by sme potrebovali tie stovky kňazov typu Andreja Hlinku. V čase, keď bola väčšina katolíckych kňazov a biskupov nástrojom najtvrdšej maďarizácie, čím trpela aj autorita Cirkvi v očiach Slovákov, Andrej Hlinka poukázal na toho, kto stojí nad akýmkoľvek kňazom či biskupom – na rímskeho pápeža, v tom čase Pia X. Slováci tak boli potom ochotní pretrpieť prítomnosť zhungarizovanej cirkevnej hierarchie a neodkloniť sa pritom od hodnôt, ktoré rímska Cirkev uznáva.

V minulosti slovenskí kňazi a biskupi prepadli myšlienkam maďarizácie, ktoré ich stále viac vzďaľovali od veriacich. Dnes však mnohí slovenskí kňazi a biskupi podľahli mýtu o katolíckom slovenskom národe, ktorý má na správanie Slovákov rovnaké dôsledky ako maďarizácia – nedôveru voči miestnym cirkevným autoritám, ktorá môže ľahko prerásť v nedôveru voči Rímu.

Ako sa však mýtus o slovenskom katolíckom národe prejavuje v pastorácii? Slovenskí kňazi a biskupi, mysliac si, že žijú na katolíckom Slovensku, ktoré ich pozorne počúva, vykonávajú pastoráciu zhora. Ono by to však malo fungovať inak. Pastorácia by totiž mala pochádzať zdola. Prítomnosť Slovákov na svätej omši by nemala byť pokladaná za samozrejmú, ale skôr naopak, za v dnešnom svete výnimočnú.

Prítomnosť Slovákov na svätej omši by tiež nemala byť považovaná za dôkaz hlbokej viery, ktorú nám mýtus o katolíckom Slovensku podkladá. Viera Slovákov totiž väčšinou stojí na vratkom, tradicionalistickom základe. A len pomalým prístupom kňazov a biskupov, ktorí by ľudí viedli k rozlišovaniu medzi dobrým a zlým, respektíve kompatibilným a nekompatibilným s učením Cirkvi, by sa snáď Slováci dali doviesť aj ku katolíckemu politickému programu.

Pre absenciu kňazov typu Andreja Hlinku však možno pre Slovákov na dlhý čas bude garantom katolíckych hodnôt rímsky pápež. Inak, aspoň že na tých má Cirkev v poslednej dobe šťastnú ruku a možno práve s Benediktom XVI. v zálohe by sa niektorí Slováci dokázali uchrániť pred nástrahami nacionalizmu a socializmu a dnes už aj ľavicového liberalizmu.

Pravda, ak niekto hľadá útechu v eucharistii, no po vyjdení z kostola nemá problém označiť Cirkev za staromódnu, takémuto človeku nie je proti srsti len miestna cirkevná hierarchia, ale aj celé smerovanie rímskej Cirkvi, najmä v otázkach života a smrti či rodinnej výchovy. Tu však nemožno hovoriť o chvíľkovom pobláznení nacionalizmom a socializmom, ale práve ľavicovým liberalizmom. Získať potom pre katolícky program Slovákov, ktorí na jednej starne hľadajú útechu v eucharistii a na druhej strane bojujú za akékoľvek práva pre kohokoľvek, je však už nemožné.

Slovensko teda nie je katolícke. Navyše, ani tí katolíci nemajú vo svojej politickej orientácii úplne jasno. Časť ich úplne podľahla ľavicovému liberalizmu, časť však o dôležitosti katolíckeho programu vôbec nepochybuje. Niekde medzi týmito dvoma protipólmi sa nachádza slovenský volič, nacionalista čo socialista, ktorý má všetky predpoklady na to, aby zdvihol ruku aj za katolícky politický program. Na to však potrebuje politické aj duchovné vedenie osobnosti, akou bol Andrej Hlinka. Len tak dokáže slovenský katolicizmus v tomto nehostinnom a nie celkom katolíckom prostredí uspieť. V tom nám Boh pomáhaj.

Dominik Baco

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk