Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Interrupcie z pohľadu európskeho a amerického práva
19-02-2006 / Michal Drotován / Kultúrna vojna

Vo svojej krátkej štúdii sa venujem problematike potratov z pohľadu európskeho a amerického práva. Téma interrupcií je veľmi háklivá a emotívna. V práci neriešim morálne a spoločenské dôsledky potratov, ale analyzujem tento problém z pohľadu legislatívneho. Na základe právnych podkladov dokazujem napríklad to, že známy spor Roe vs. Wade fakticky nevychádza z Ústavy USA a že Európsky dohovor nehovorí o žiadnom práve na interrupcie.

Európsky súd pre ľudské práva

Tento súd, ktorého jurisdikcia je záväzná pre všetky členské štáty Rady Európy, ktoré ratifikovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri posudzovaní otázky práva na život vychádza z článku 2. (článok č. 2 Právo na život ods. 1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.1)

K problematike práva na život odvodene prislúchajú aj interrupcie. Európsky dohovor na rozdiel od Amerického dohovoru o ľudských právach nerieši priamo otázku, či sa právo na život vzťahuje aj na ľudský plod. Vzhľadom na absenciu jasného zákazu (či povolenia) potratov bolo nutné podať výklad slov „každý“ a „život“.

Právny výklad je však v tomto prípade nejednotný, názory jednotlivých právnikov sa líšia (v podstate v závislosti od ich vlastného presvedčenia) v otázke právnej subjektivity ľudského plodu a vyvstáva tu problém vzniku života de iure. Komisia a Súd vylúčili absolútne „právo plodu na život“ z dôvodu ochrany života matky, teda fakticky znemožnili zakázať interrupcie en bloc. Rovnako pojem „každý“ je vykladaný v kontexte s ostatnými právami, čo sú zakotvené v bodoch Európskeho dohovoru, ktoré sa svojou podstatou dotýkajú osôb už narodených a nemôžu byť aplikované na plod (sloboda prejavu, právo na súkromie, a tak ďalej).

V prípade Európskeho súdu pre ľudské práva vyvstáva problém, že sťažnosť na porušenie ľudských práv môže viesť iba poškodený subjekt práva a súdny spor možno viesť iba proti štátu. Komisia zamietla viaceré sťažnosti z dôvodu nedostatku procesnej legitimácie, keď zistila, že sťažovateľ nie je osobou poškodenou namietaným porušením Dohovoru.2

Podstatou výkladu Európskeho súdu pre ľudské práva je skutočnosť, že Dohovor sa de iure vzťahuje na osoby iba od okamihu narodenia. Fakticky to znamená, že všetky prípadné spory ohľadom zakázania interrupcií (v akomkoľvek rozsahu), sú odsúdené na neúspech. Súd dal teda v tomto bode skoro absolútnu možnosť3 rozhodnutia o úprave potratových zákonov. Inými slovami možno povedať, že samotný potrat nie je chránený Európskym dohovorom, zároveň však ním nie je chránený ani ľudský plod. Z dôvodu absencie judikatúry Európskeho súdu v tejto otázke sa budem ďalej venovať legislatíve v niektorých štátoch Európskej únie.

Právna úprava interrupcií vo vybraných štátoch EÚ

Írsko:

Írska republika je najznámejší príklad krajiny s výraznou antiinterrupčnou politikou. (Podobné zákony má z Európy napríklad aj San Maríno a Andorra.) Tento štát bol predmetom niekoľkých súdnych sporov, ktoré sa týkali nielen samotnej antipotratovej politiky, ale aj slobody slova, keďže štát zakazoval informovať o interrupčných klinikách mimo územia republiky. Príkladom môže byť spor Open Door and Dublin Well Woman vs. Írsko (1992), keď Európsky súd zistil porušenie článku 10, keďže sťažovateľom bolo zakázané podávať informácie tehotným ženám o možnostiach umelého prerušenia tehotenstva v zahraničí.

V samotnej írskej ústave je zakotvená ochrana nenarodených detí (čl. 40, ods. 3 bod 3 dodatku: „Štát potvrdzuje právo na život nenarodeného a, s primeraným prihliadnutím na rovnaké právo na život matky, zaručuje vo svojich zákonoch rešpektovať, a pokiaľ to bude uskutočniteľné, svojimi zákonmi chrániť a brániť toto právo.“) a o otázke legalizácie potratov sa dokonca v roku 1992 konalo referendum, kde voliči rozhodli o možnosti vycestovania z Írska za účelom podrobenia sa potratu a o možnosti dostupnosti informácií o potratových službách. Zároveň však zamietli právo na potrat v Írsku.

Spúšťacím mechanizmom referenda bol spor Attorney General vs. X. (1992). Štrnásťročné dievča otehotnelo pri znásilnení. Jej rodičia chceli s ňou vycestovať do Veľkej Británie, aby sa podrobila interrupcií. O zámere sa dozvedel generálny prokurátor, ktorý podal žalobu na High Court, ktorou si vymohol zákaz vycestovania tehotnej na základe dodatku ústavy, ktorý ho zaväzuje brániť práva nenarodeného dieťaťa. Rodičia proti tomuto rozhodnutiu namietali, že ústava zaručuje právo na život aj ich dcére, a že toto právo je vážne narušené, pretože sa viackrát vyjadrila, že spácha samovraždu, ak nedosiahne interrupciu.

High Court zaujal najreštriktívnejší postoj, keď vyslovil, že aj vtedy, keď je takmer isté, že tehotná žena zomrie, ak sa potrat nevykoná, právo plodu na život prevláda nad jej právom na život. Na základe rozhorčenia, ktoré uvedený verdikt vyvolal už týždeň potom Najvyšší súd zrušil rozhodnutie High Court. Ďalšie obštrukcie viedli až k vypísaniu referenda, ktoré definitívne rozhodlo o možnosti vycestovať z dôvodu potratu (najčastejšie do Veľkej Británie).

Poľsko:

U našich severných susedov je „právo na potrat“ tiež obmedzené a dá sa povedať, že predstavuje akýsi kompromis (ak je v tejto citlivej otázke vôbec možný). Umožňuje potrat z dôvodu ohrozenia života matky a z dôvodu, že je počaté dieťa z geneticky zaťaženej rodiny, prípadne u neho bola zistená vážna genetická choroba. Umožňuje rovnako potrat v špecifických prípadoch, ako je znásilnenie a incest.

V žiadnom prípade však nedovoľuje interrupciu pre „materiálne a osobné problémy“. Poľsko je krajinou, kde bol pôvodne potrat možný na požiadanie aj v prípade prvého trimestra (novelizácie zákona 61/1956), zákonmi z rokov 1990 a 1993 sa táto možnosť zrušila.

Slovensko:

Slovenská republika je exaktným príkladom liberálneho postoja k interrupciám, dá sa povedať, že je modelom propotratového zákonodarstva. Nebudem sa zaoberať demografickými krivkami ani štatistikami sociálnych skupín, ktoré najčastejšie podstupujú interrupciu. Vo svojej analýze sa pozriem na Zákon SNR o umelom prerušení tehotenstva z 23. októbra 1986 (73/1986Zb.).

Podľa § 4 sa žene umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody, § 5 žene možno prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o genetický chybný vývoj plodu.

Vychádzajúc z tohto zákona je potrat do 12 týždňov od počatia možný z akéhokoľvek dôvodu, požaduje sa (podľa §7) iba písomná žiadosť. V prípade, ak má fetus viac ako 12 týždňov, potrat je možný z dôvodov uvedených v § 5. V niektorých krajinách je klauzula o 12 týždňoch upravená a umožňuje potrat aj v pokročilejšom štádiu tehotenstva (z Európy je to napríklad Holandsko, Švédsko, patrí sem aj USA).

To, či sa uvedeným zákonom neporušuje článok 15, ods. 1 Ústavy SR („Každý má právo na život. Ľudský život je hodný už pred narodením.“), je otázkou, ktorú rieši Ústavný súd SR.

Slovensko patrí medzi zlomok krajín (podľa údajov OSN), kde je možný potrat aj zo sociálnych a osobných dôvodov. Vo väčšine krajín sveta je možný potrat iba v špecifických prípadoch (ohrozenie života matky, znásilnenie a iné).

Spojené štáty americké

V Spojených štátoch sa otázka potratov vyvíja právne od rozhodnutia Najvyššieho súdu v jednom z najznámejších sporov v histórií Roe vs. Wade (1973). Rozhodnutie, prijaté pomerom hlasov 7:2 v januári 1973, ktoré zahrnulo interrupcie do výkladu práva na súkromie, bolo odvodené na základe Dodatku č. 14 Ústavy USA. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd USA vyhlásil za protiústavné ustanovenie zákona, ktorým sa v Texase znemožňovalo dosiahnutie potratu.

Skutočnosti prípadu aj jeho dôsledky sú dostatočne známe, preto sa skôr budem venovať odvodeniu tohto práva na základe predchádzajúcich precedensov. Samotný dodatok (Oddiel 1. Dodatku XIV.: „Všetky osoby narodené alebo naturalizované v Spojených štátoch a podriadené ich jurisdikcii sú občanmi Spojených štátov a štátu, ktorého sú obyvateľmi. Žiaden štát nemá právo vydať alebo vykonávať zákon, ktorý by obmedzoval slobody alebo výsady občanov Spojených štátov...“) totiž nehovorí nič o práve na súkromie, tobôž o práve na potraty.

Všetko sa to začalo súdnym sporom Skinner vs. Oklahoma (1942)4, keď súd uznal, že s plodením sú spojené základné práva, na ktoré sa nevzťahuje vládna jurisdikcia, pokiaľ ju k tomu nenúti ohrozenie verejnej bezpečnosti, toto rozhodnutie predchádzalo obhajobe ústavného práva na súkromie. V neskoršom spore Griswold vs. Connecticut (1965) Najvyšší súd rozhodol, že ústava implicitne chráni právo na osobné súkromie, ale samotní sudcovia sa nezhodli na tom, kde je táto výsada presne obsiahnutá. (Prípad sa týkal zákona, ktorý zakazoval ochranné prostriedky proti počatiu.)

Právo na súkromie teda de facto vychádza iba z precedensov a nie priamo z Ústavy USA. V tomto bode vidieť, že samotný spor Roe vs. Wade nevychádzal priamo z práv zaručených v Bill of Rights, ale bol nepriamo implikovaný a prakticky vychádzal z precedensov, ktoré však nemali priamu oporu v Ústave.

Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu v spore Roe vs. Wade boli určené základné pravidlá pre vstupovanie štátu do súkromia občianok USA vo veci interrupcií. Na základe týchto pravidiel: „1. počas prvého trimestra tehotenstva je úplne vylúčené zasahovanie štátu do súkromia ženy, vrátane jej práva rozhodnúť o svojom tehotenstve, 2. počas druhého trimestra tehotenstva zasahovanie štátu pomocou právnej úpravy do súkromia ženy je možné v záujme rozumnej ochrany zdravia ženy, ale nie v záujme počatého plodu, 3. počas tretieho trimestra tehotenstva štát môže svojim zákonodarstvom možnosť interrupcie prípadne aj vylúčiť v záujme ochrany potenciálneho života plodu s výnimkou prípadov, keď je interrupcia nevyhnutná na záchranu života alebo zdravia ženy.“ 5

Samotná otázka interrupcií patrí v USA (a nielen tam) k veľmi sporným. Často je predmetom politického boja medzi republikánmi a demokratmi. Samotné Spojené štáty sú signatármi Amerického dohovoru o ľudských právach, ktorý v článku 4 ustanovuje: „Každá osoba má právo na úctu k svojmu životu. Toto právo sa chráni zákonom, a vo všeobecnosti od momentu počatia. Nikoho nemožno ľubovoľne pozbaviť života.“

Teda možno povedať, že na medzinárodnej úrovni pred Interamerickou komisiou pre ľudské práva, je väčšia možnosť úspechu odporcov interrupcií ako pred Európskym súdom (kde je táto možnosť prakticky nulová).

Najznámejší prípad, označený ako Baby Boy6, však neuspel z dôvodu, že samotný článok 4 vyjadruje kompromis medzi odporcami a zástancami interrupcií a sťažovatelia si za základ svojho podania zvolili pôvodný návrh článku, ktorý však nikdy nevstúpil do platnosti. („Každý má právo na život. Toto právo sa vzťahuje aj na život od okamihu počatia, na právo na život nevyliečiteľne chorých, imbecilov a duševne chorých.“) Keďže bola druhá veta vypustená, Komisia rozhodla, že ochrana života pred narodením nebola súčasťou zámeru tvorcov Amerického dohovoru.

Aj keď sporom Roe vs. Wade boli potraty zahrnuté pod výklad práva na súkromie, ďalšie rozhodnutia U.S. Supreme Court boli čiastočne reštriktívne. Mnohé ďalšie judikáty obmedzovali uplatňovanie potratov7. V spore Webster vs. Reproductive Health Services (1989) Najvyšší súd rozhodol, že zákon štátu Missouri, ktorý zakázal štátnym zamestnancom vykonávať potraty v nemocniciach platených z daní občanov, nie je protiústavný. Konkrétny štát únie teda môže zakázať financovanie potratov z peňazí daňových poplatníkov.

Modelovým príkladom obmedzovania potratov sa stal spor Planned Parenthood of Southeastern Pennsylvania et. al. vs. Robert P. Casey et. al. (1992), keď bola napadnutá ústavnosť piatich ustanovení zákona štátu Pennsylvánia o kontrole potratov z roku 1982. Napadnuté boli paragrafy, ktoré vyžadovali, aby žena žiadajúca o potrat udelila informovaný súhlas najmenej 24 hodín pred samotným zákrokom; splnomocnenie jedného z rodičov maloletej žiadateľky; nariadenie, že okrem výnimiek8 v zákone musí vydatá žena podpísať vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že o veci potratu informovala manžela, paragraf, ktorý definoval stav „medicínskej núdze“ a paragrafy obmedzujúce potratové kliniky. Najvyšší súd rozhodol, že uvedený zákon nie je v rozpore s ústavou, zároveň však potvrdil samotné právo na potrat podľa sporu Roe vs. Wade, čím nepotešil organizácie ako ProLife.

Dôvodmi, pre ktoré Najvyšší súd toto právo potvrdil, boli aj argumenty o tom, že hoci niektorí sudcovia ako osoby pokladajú potrat za amorálny, tento ich dojem nemôže mať vplyv na rozhodnutie, lebo povinnosťou sudcov je definovať slobodu pre všetkých, a nie im vnucovať svoju morálku. V súčasnosti prebieha rozprava o možnosti, že bude pripojený nový dodatok k Ústave USA, ktorý zabezpečí ochranu ľudského života už pred narodením (s touto myšlienkou prišla Bushova administratíva). Je otázne či má takýto dodatok vôbec šancu na úspech, keďže podľa Ústavy je potrebné na schválenie dodatku v súčasnosti súhlas 38 štátov únie. Jediným víťazstvom odporcov interrupcií bolo rozhodnutie Senátu v roku 2003, keď boli zakázané takzvané „potraty čiastočným pôrodom“. Tieto potraty sa vykonávali usmrtením fetusu, ktorý už bol schopný prežiť mimo matky.

Záverom k problematike potratov v USA treba poznamenať, že odporcovia potratov v Spojených štátoch sa zväčša združujú v organizáciách typu ProLife, ktoré organizujú nenásilné protesty proti potratom, pripravujú sympózia, výskumy dopadu potratov na spoločnosť a podobne. Pre objektivitu uvádzam však aj krajne militantné organizácie (ako Obranná akcia, Operácia záchrana, Americká rodinná asociácia, Jahniatka Krista a podobne9), ktoré často organizujú násilné akcie.

Reverend Paul Hill, vodca skupiny Obranná akcia, bol súdený v súvislosti s vraždami doktora Johna Britona a Jamesa Barratta, ktorí boli zastrelení pred klinikou v Pensacole10 na Floride. V decembri 1994 strieľal aktivista John Salvi na kliniky v Massachusetts a vo Virgínií, pričom zabil dvoch ľudí. V tejto súvislosti je zaujímavé, že najradikálnejšími odporcami interrupcií sú často muži. Kongres na násilie reagoval zákonom, podľa ktorého zastrašovanie alebo použitie sily proti personálu interrupčných kliník je zločinom na federálnej úrovni.

Zhrnutie:

Na základe uvedeného vidieť, že neexistuje žiadne právo na interrupcie zakotvené v Európskom dohovore o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd, zároveň je však zrejmé (podľa výkladu Európskeho súdu pre ľudské práva), že Dohovor chráni iba práva osôb od momentu narodenia. Príklad Írska dokazuje, že Európska únia nie je zďaleka tak homogénna, ako si to snažia nahovoriť bruselskí úradníci. V Írsku samotní občania v referende rozhodli, že daný stav im vyhovuje.

Rovnako je badateľné, že Slovensko sa v problematike potratov zaraďuje medzi liberálne štáty (aj keď nie až tak ako napríklad Holandsko), je to dané skôr niekdajším socialistickým zákonodarstvo (treba si uvedomiť, že vôbec prvá krajina na svete, ktorá legalizovala potraty, bol ZSSR, kde boli povolené zákonom z 16. novembra 1920) ako nejakou tradíciou. Tradične konzervatívnejšie Slovensko, alebo aspoň väčšina jeho zákonodarcov, je v tomto prípade liberálnejšia, ako je spoločnosť. Treba len dúfať, že projekt Hniezda záchrany, ktorý umožňuje „odložiť“ nechcené deti, prinesie ďalší pokles počtu interrupcií.

V Spojených štátoch, kde je táto problematika výraznou súčasťou zápasu politických strán je na základe analýzy precedensov, ktoré predchádzali výroku v spore Roe vs. Wade, viac-menej zjavné, že samotné právo na potrat nevychádza z Ústavy Spojených štátov, ale je z nej iba veľmi zložito odvodené. Legitimitu tohto rozhodnutia spochybňujú viacerí ústavní právnici.

Michal Drotován


Použitá literatúra

Abortion Policies. A Global Review. Volume III (Oman to Zimbabwe). United Nations, New York 1995.

Cameron, I.: Úvod do Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nadácia Občan a demokracia, Bratislava 2000.

Cooke, E.J.: Ústava Spojených štátov amerických. Nadácia Občan a demokracia, Bratislava 1999.

Čapek, J.: Evropský soud a Evropská komise pro lidská práva. Linde, Praha 1995.

Drgonec, J.: Základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky. Zväzok 1. MANZ, Bratislava 1999.

ed. Hall, K.L.: The Oxford Guide to United States Supreme Court Decisions. Oxford University Press, Oxford 1999.

Garrow, D.J.: Liberty and Sexuality. The Right to Privacy and the Making of Roe v. Wade. Macmillian Publishing Company, New York 1994.

Kelly, A.H., Harbison, W.A., Belz, H.: The American Constitution. Its Origins and Development. Volume II. Seventh Edition. W.W. Norton & Company, New York 1991.

Klokočka, V., Wagnerová, E.: Ústavy států Evropské unie. Linde, Praha 1997.

Purvis, T.L.: Encyklopedie dějin USA. Ivo Železný, Praha 2004.

Svák, J.: Ochrana ľudských práv. Poradca podnikateľa, Žilina 2003.

Urofsky, M.: Rights of the People. Individual Freedom and the Bill of Rights. U.S. Department of State. Bureau of Internetional Information Programs 2003.

Willke, J.: Človekom od počatia. CORJESU, Český Těšín 1993. http://caselaw.lp.findlaw.com/data/constitution... FindLaw Corporate Counsel Center

http://www.oyez.or... - The OYEZ Project : U.S. Supreme Court Multimedia

http://www.supct.law.cornell.ed... -Legal Information Institute, University of Virginia

http://www.coe.int... Council of Europe

http://usinfo.state.gov...

http://hometown.aiol.com/abtrbng/index.ht... - Abortion Law Homepage

http://www.prochoice.sk... Pro Choice Slovakia

http://www.forumzivota/spolocenstvozivota... - Spoločenstvo života ( Pro Life Slovakia)


Poznámky

1 Podľa tohoto článku bolo možné uložiť trest smrti, dodatkovým Protokolom č. 6 z roku 1983 Rada Európy zrušila de facto trest smrti v krajinách, ktoré sú signatármi Dohovoru, v súčasnosti je samotný vstup do Rady Európy podmieňovaný moratóriom na trest smrti a následným zrušením (ako príklad možno uviesť Ukrajinu).

2 Spolu boli riešené štyri podnety, z ktorých sa však ani jeden nedostal na samotný Súd, tj. neprešiel cez Komisiu. Jedná sa o spory X. v. Nórsko (1961), X v. Rakúsko (1976), Brueggeremann a Scheuten v. NSR (1975) a X. v. Spojené kráľovstvo (1980).

3 Výnimkou je už spomínané právo ženy na život, tj. štát nemôže obmedziť interrupcie absolútne. (Aj v Írsku je v súčasnosti možnosť podstúpiť interrupciu v prípade ohrozenia života matky, precedens bol vytvorený známym prípadom, keď sa žena vyhrážala, že spácha samovraždu, v tomto prípade jasne vidieť, že ohrozenie života je širší problém.)

4 V tomto spore Najvyšší súd jednomyseľne zrušil štáty zákon nariaďujúci nedobrovoľnú sterilizáciu niektorých usvedčených zločincov (páchateľov sexuálnych trestných činov), pretože uvedený zákon porušuje ustanovenie XIV. dodatku o rovnakej ochrane zákona.

5 Drgonec, J.: Základné práva a slobody podľa Ústavy SR, zv. 1. MANZ, Bratislava 1999,s. 103.

6 V štáte Nassachussetts obžalovali Dr. Kennetha Edelina z vraždy vykonanej na žiadosť tehotnej maloletej a jej matky. Prvostupňový súd ho uznal vinným, odvolací súd rozsudok zrušil. Na to sťažovatelia reagovali podaním sťažnosti v mene nenarodeného plodu, ktorý nazvali Baby Boy.

7 Napríklad spory Harris v. McRae (1980), Akron v. Akron Center for Reproductive Health (1983), Thornburgh v. American College of Obstetricians & Gynecologists (1986)

8 Výnimky sú stav "medicínskej núdze" (ktorý definuje § 3209 ods. c uvedeného zákona) a prípady, keď žena písomne lekárovi potvrdí, že 1. jej manžel nie je otcom dieťaťa, 2. miesto pobytu manžela sa nedá zistiť s vynaložením primeraného úsilia, 3. manželstvo je dôsledkom manželovho sexuálneho trestného činu, za ktorý bolo podané trestné oznámenie alebo 4. žena má dôvod veriť, že oboznámením svojho manžela s tým, že je tehotná by sa vystavila nebezpečenstvu ublíženia na zdraví zo strany manžela alebo tretej osoby.

9 Zdroj: Kolektív autorov: Encyklopedie Světový terorismus. Svojtka & Co., Praha 2001.

10 V literatúre som sa stretol s dvoma názvami uvedeného mesta - Pensacole resp. Penascole, bližšie som však nezisťoval, ktorý názov je správny.

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk