Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Demokratická strana – konkurz a vyrovnanie
19-12-2005 / Martin Pener / Komentáre

Približne tri roky bolo známe, že Demokratická strana a Slovenská demokratická a kresťanská únia smerujú k fúzii. Napriek tomu, keď som pol hodinu pred zasadnutím za klávesnicu počul o konečnom odobrení spojenia oboch strán snemom DS, pocítil som menšiu nostalgiu. Priznávam otvorene, je to tým, že som kedysi do DS takmer vstúpil, a že som v mládežníckej odnoži DS strávil niekoľko rokov (s nie veľmi šťastným koncom).

Človek rýchlo zabúda… a zabúda rád. Dnes znie nepochopiteľne, že pred voľbami 1998 išlo skutočne do tuhého. Ďalšie víťazstvo HZDS by znamenalo definitívne privlastnenie si moci vo všetkých štátnych i verejných inštitúciách a neodvratné podmanenie si sektora súkromného i neziskového. Slovensko by sa stalo druhým Bieloruskom. Tu sa žiada poznamenať, že práve v rokoch 1996-98 si denník SME, Rádio Twist a televízia Markíza vybudovali svoj imidž bojovníkov za slobodu a pravdu. Z tohto imidžu žijú dodnes.

Ale bola tu aj Demokratická strana. Strana, ktorá v mečiarovskom, nepríjemne postkomunistickom ovzduší mohla ťažiť z kreditu víťaza slovenských volieb v r. 1948. Po roku 1999 to však už bol nepoužiteľný kredit. Snáď by SDKÚ mohla využiť fúziu, aby so spätnou platnosťou získala historické korene.

Mimochodom, komunistickú totalitu nikto neprežil bez újmy a po roku 1948 sa aj v DS našli (boli nájdení?) takí, čo založili pro-komunistického nasledovníka - Stranu slovenskej obrody. Pripomeňme: v Československu bolo v 50. až 80. rokoch de jure šesť politických strán. Vymenované sú na konci tohoto článku.

Osobne som v rokoch 1995-2000 pokladal vtedajšie rozloženie pravice za ideálne:

1) liberálna Demokratická únia

2) kresťanskí konzervatívci – KDH

3) občianski konzervatívci – DS.

Mohli by sme diskutovať, nakoľko bola DÚ stranou liberálnou. Keď je však treba narýchlo založiť stranu (a to po odchode Kňažka, Černáka, Moravčíka a spol. z HZDS bolo treba), ideálne je prehlásiť sa za liberála, prípadne „viac-menej-akože“ sociálneho demokrata. Potvrdzuje to aj prípad Pavla Ruska a jeho „akože“ liberálnej ANO, ktorý o jedny voľby skôr podporoval „viac-menej“ ľavicovú SOP Rudolfa Schustera.

No späť k téme! Demokratická strana pre mňa bola stranou serióznych a inteligentných ľudí, ktorí sa v politike zaobídu bez populizmu a konfrontácie. Možno preto na slovenského voliča nezabrali… Na mňa zabrali a ako som už spomenul, jedného dňa som si priniesol domov prihlášku do DS. Bol piatok, chcel som to cez víkend v pokoji vyplniť. Na druhý deň som počul v správach, že z DS vystúpil Ivan Mikloš. Nevedel som, čo presne to znamená, ale bolo to dosť na to, aby sa vyplnenie prihlášky nekonalo. Dnes som rád, že som do DS nevstúpil, bolo by mi nepríjemné o pár mesiacov, možno o pol roka - o rok vystúpiť.

Na tom, že DS pod vedením Ľudovíta Kaníka, čoskoro zanikne v SDKÚ, má zásluhu aj skupina ľudí okolo Petra Tatára a Františka Šebeja - zakladateľov Občianskej konzervatívnej strany. Držal som im palce, keď OKS zakladali, ich odchod z DS však pokladám za defétizmus. Možno práve už spomínaná serióznosť im znemožnila nechať Kaníka na podpredsedníckom poste:

- zdiskreditovať sa

- vypariť sa sólo do SDKÚ.

Zlúčením SDKÚ a DS sa prakticky nič nezmení. Možno len pre niekoľkých najvyšších predstaviteľov DS. Teda aspoň pre jedného. Táto strana už niekoľko rokov aj tak nehrala na politickej scéne žiadnu úlohu. Ľudovít Kaník bol na ministerskom poste vnímaný ako človek blízky SDKÚ, nie ako minister za DS. Je to len koniec jednej značky. Želal by som si, aby pozostalí, ktorí neprejdú do SDKÚ, už žiadnu novú Demokratickú stranu nezakladali. Ak tak urobia, vznikne vopred stratená stranička s nezrozumiteľným poslaním, od počiatku smerujúca odnikadiaľ nikam. Podobne ako doposiaľ existujúca „Budajova“ Demokratická únia. Radšej nech demonštratívne vstúpia do Slobodného fóra (aj keď z neho má momentálne človek pocit ľavicovej strany), alebo skúsia vstúpiť do OKS či DÚ.

Martin P. Pener

Tzv. Národný front zahŕňal: Československou stranu lidovou, Československou stranu socialistickou. (Zámerne obidve uvádzam v češtine, pochybujem že na Slovensku mali členov. Tá druhá menovaná – to boli následovníci Benešových národných socialistov), Komunistickú stranu Československa, Komunistickú stranu Slovenska, Stranu slobody, Stranu slovenskej obrody. Absolútne nadradenie komunistov snáď netreba pripomínať. (Zdroj: Evropa dnes, Dokumentační redakce ČTK, Praha 1983)

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk