Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Ľuptákov klon opäť zasahuje
11-10-2005 / Lukáš Krivošík / Ficoviny

To, že slovenská opozícia je vyprázdnená hodnotovo i intelektuálne, je známe už dlho. Majster politického sebastrápňovania Róbert Fico opäť prišiel s novou agendou. Tentokrát si na mušku vzal amerických imidžových poradcov Mikuláša Dzurindu.

Na dnešnej tlačovej konferencii strany Smer – „sociálny prípad“ nám jej predseda oznámil, že „propagandisti z USA radia Dzurindovej vláde, ako má manipulovať verejnosť“. Impotentná opozícia už nemá skutočne vláde vyčítať nič iné, ako najatie si zahraničných marketingových poradcov.

Nuž ale čo iné Dzurindovi zostáva, keď SDKÚ čelí takým reklamným mágom, ako je Fedor Flašík. Tento marketingový mozog pripomína podvodníkov zo starých filmov, ktorí jazdili po krajine a naivným ľuďom predávali močovku ako zázračný liek proti rakovine. „Len dvakrát pretrepať a nemiešať“, to je recept Smeru na všetky problémy Slovákov.

Tvárou v tvár Ficovmu reklamnému matadorovi pomôžu Dzurindovi už len drsní yankeeovia. A čo je ten ohromný marketingový trik, ktorý Amíci poradili stranám vládnej koalície? Podľa správy z tlačovej konferencie Smeru, hlavný dôraz bude vláda klásť na cestovanie po krajine a na „predstieranie záujmu o názory obyčajných ľudí“. Ďakujem Róbertovi Ficovi, že mi konečne objasnil, že politici záujem o názory ľudí iba predstierajú. Bez neho by som to netušil. Čo nám povie nabudúce? – Že politici klamú?! Ak je toto to povestné americké komunikačné know-how, tak peniaze, ktoré za štúdiu vysolila Svetová banka, sa mohli radšej použiť pre obete zemetrasenia v Kašmíre.

Ďalšie unikátne slovné spojenie z tlačovej správy Smeru hovorí, že „experti z USA dokážu manipulovať verejnú mienku na najvyššej úrovni“. Jasné, títo komunikační experti napríklad presvedčili tristo miliónov Američanov, že žijú v najbohatšej krajine na svete, a to všetko bez sociálnej demokracie a bez truhlíkov ako je Fico, Beňová, Zala či Šulaj.

Smer si podal aj Svetovú banku. Voličov treba presvedčiť, že „cieľom opozície je zvrátiť reformy“ a takéto tvrdenia sú vraj zásahom do našej suverenity. A defilé gypsových hláv, ako sú Škromach alebo Paroubek, ktorí sú v Českej republike každému na smiech, to nie je zasahovanie do našej suverenity? Stále viac sa zdá, že správa amerických imidžmejkrov, financovaná Svetovou bankou, poslúžila niekomu skôr na prepranie špinavých peňazí. Na to, že Smer chce zvrátiť reformy predsa netreba nejaký pamflet Svetovej banky. Stačia programové tézy Smeru.

A s tým súvisí aj posledná veta tlačovej správy tejto strany: „ak chce (vláda) tvrdiť, že sa snaží reformami pomôcť priemernému ťažko pracujúcemu občanovi, nech vysvetlí prečo doteraz robí opatrenia len v prospech bohatých.“ Každá spoločnosť potrebuje bohatých, lebo práve tí vytvárajú prácu pre všetkých ostatných. Preto je aj dobré, že z každej pravicovej daňovej reformy kdekoľvek na svete vždy najviac profitovali bohatí. Tí si totiž peniaze nezašívajú do paplónov, ale investujú ich, a tým rozmnožujú bohatstvo svoje i celej spoločnosti.

Tá naša rovná daň je však v podstate veľmi spravodlivá, určite spravodlivejšia, než mnoho západných daňových sústav. Devätnásť percent z milióna je totiž desaťkrát viac ako devätnásť percent zo sto tisíc.

Ak sa pozrieme na históriu zdaňovania na Západe, badáme tu isté spoločné body. Vždy sa na začiatku objavili populistickí politici, ktorí ľuďom začali nahovárať, aké perfektné by to bolo, keby najbohatší platili dane. Lenže s jedlom rastie chuť a vývoj pokračoval smerom stále vyšších daní, ktoré postupne začala platiť aj stredná a chudobná vrstva.

Bohatí si medzitým paradoxne vymohli trpezlivým lobingom medzi politikmi rôzne výnimky a nenápadné cestičky v daňových zákonníkoch, ktoré im umožnili vyhnúť sa plateniu vysokých daní. Netreba sa za to na podnikateľov hnevať, chceli proste prežiť, a tak dnes celý ten cirkus okolo západných „štátov blahobytu“ platia tí najchudobnejší.

No voliči Smeru by sa mali zamyslieť, prečo sa v pozadí tejto strany pohybuje toľko bohatých ľudí. Ide o altruistov, čo chcú silou mocou platiť vyššie dane, ktoré im vyrúbi ich šéf? Asi nie. Podnikatelia v pozadí strany Smer nie sú „trhovými podnikateľmi“. Ide skôr o „politických podnikateľov“, ktorí parazitujú na dobrých vzťahoch s politikmi a z toho im vyplývajú lukratívne zákazky.

Samozrejme, takéto skupiny existujú aj dnes, no pod ľavicovými vládami bujnie korupcia a klientelizmus mimoriadne dobre. Zväčšuje sa totiž rozsah štátu, a tým pádom aj rozsah teritória, kde nerozhoduje neosobný trh (čo je jeho najväčšia výhoda, nie nevýhoda), ale politik a úradnícka pečiatka.

Tento druh podnikateľov sa premnožil ako potkany najmä za mečiarizmu a keď zbadali, že Mečiar v politike skončil, vsadili na mladšieho a perspektívnejšieho ľudového populistu. Ak sa opätovne zavedú progresívne dane, budú v systéme výnimky, ktoré týmto ľuďom umožnia platiť ešte nižšie dane, k čomu však treba pripočítať aj lukratívne štátne zákazky. A zaplatia to práve tí najchudobnejší z chudobných - hlúpi a naivní voliči Smeru.

Lukáš Krivošík

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk