Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Pár slov k Hoppemu
01-10-2005 / Martin Hanus / Ideológia

Text Hansa-Hermanna Hoppeho sa čítal napodiv dobre, hoci niektoré povinné libertariánske jazdy – keď Misesa citujú ako komunisti Marxa - bolo treba pretrpieť. Najvýstižnejšia je pasáž, keď si podáva svet zachraňujúcich neokonzervatívcov, ktorí vztýčili vlajku boja za globálnu demokraciu, kým reálne starosti vlastnej krajiny tak idú na vedľajšiu koľaj.

Lenže aj tu Hoppeho analýza trochu kríva – citovaný neokonzervatívec William Buckley by určite nesúhlasil s citovaným socializmom Irvina Kristola. Neokonzervatívci netvoria vôbec takú jednoliatu masu, ako vykresľuje Hoppe. Jednotiacim elementom je ich medzinárodný intervencionizmus, ale nájdeme tam pestrú zmes od umiernených sociálnych demokratov až po klasických liberálov - hoci ani títo Hoppeho testom slobody zrejme nemajú šancu prejsť...

Je efektné vystavať kritiku na povyťahovaných citátoch, ale nie je to vždy spravodlivé. Ako naznačil Peter Frišo, aj vďaka dôraznosti antikomunistov ako Buckley padol komunizmus. Západní libertariáni v tom čase zosmiešňovali zbrojenie a viac než expandujúci komunizmus ich trápili rastúce výdavky na armádu. Neviem, čo počas studenej vojny navrhoval Hoppe, ale je dosť možné, že spolu s Rothbardom žiadal jednostranné odzbrojenie. Plnokrvný libertarián sa totiž vyznačuje tým, že realitu, ktorá sa nezmestí do ním utkaných teórií, ignoruje. Keď ho na to upozorníte, ste socialista.

Čo chcú paleocons?

Hoppeho verva pri zaradení Buchananovcov do etatistického tábora je z presne z tohto súdka. Pravdaže, je skutočne ťažko rozumieť ich protekcionizmu – keď napríklad z abstraktných čísiel o obchodnej bilancii vyvodzujú potrebu takých či onakých intervencií, stávajú sa z nich technokratickí veľmajstri.

Je však rovnako obsedantné robiť z nich národných socialistov, keď napríklad napádajú nebývalý nárast administratívy na ministerstve pre vzdelanie, ktoré republikáni ešte v 90. rokoch navrhovali zrušiť. Iste, títo, v americkom kontexte „tradiční konzervatívci“, neomieľajú zariekacie formulky proti Bushovmu Big Government pri každodennej modlitbe ako libertariáni, ale vyčítať im sympatie k sociálnemu štátu je nezmysel.

Najlepšie je prečítať si tento buchananovský program ich základných hodnôt:

Core Values

We believe that America's prosperity and progress hinge on our fidelity to founding principles: national independence, limited government, individual liberty, and traditional morality.

We believe that the future of our freedom depends on maintaining national sovereignty and oppose any effort by international organizations to assume governmental powers. America must remain engaged in world affairs, but with the Cold War won, we should withdraw ground forces from Europe and Asia and review all war guarantees and security commitments. Our armed forces must remain first on land and sea, in the air and in space, but their strength should not be splintered by global commitments where we have no national interest.

We believe that just as America should not extend her empire abroad, she should not colonize her own citizens through domestic programs that stifle responsibility and foster dependence.

We favor devolution to the local level, reduction of government bureaucracy, and privatization to increase efficiency and promote accountability.

We believe that Americans are overtaxed and over-regulated. We favor a repeal of the death tax and marriage penalty, and support policies that cut taxes for families and small business, eliminate wasteful federal spending, and repeal regulations on American industry.

We believe in free and fair bilateral trade agreements and will push for reciprocal partnerships with all nations that practice the same. Because our prosperity and security depend on maintaining a strong manufacturing base, we support deals that protect our workers, reduce our trade deficit, and support our industries.

We believe that the strength of our culture depends on the integrity of our families and support policies that affirm traditional marriage, ease the financial strain of family life, and encourage parental involvement and accountability.

We believe that life begins at conception and that the deaths of 1.4 million unborn children each year are a stain on our nation's soul. We will fight for the appointment of pro-life judges and justices, passage of a human life amendment by Congress, and eventual reversal of Roe v. Wade.

We believe that all forms of discrimination are wrong and oppose any policy that prejudices or prefers individuals or groups on the basis of race, sex, color, ethnicity, or national origin.

We believe assimilation and national unity should be the guiding principles in formulating immigration policy and support initiatives that end illegal immigration, reduce legal immigration to manageable levels, and emphasize integration of immigrants and their communities.

We believe that Americans have a duty to steward natural resources and uphold property rights while recognizing the need for responsible development. We support strategies that promote conservation through local accountability, deregulation, and individual incentive.

We believe the Second Amendment gives law-biding Americans the right to own and use personal firearms for sport or safety.

We believe that parents bear primary responsibility for the education of their children and support policies that empower families and local jurisdictions to maximize competition and choice.

Je toto program socialistických plánovačov roztúžených po „opatrovníckom štáte“, ako im to vyčíta Hoppe?

Ilúzia antištátu

Jeho kritika sociálneho štátu je v mnohom oprávnená, ale vôbec sa nedá pochopiť váha, akú pripisuje zrušeniu podpory v nezamestnanosti, povinného sociálneho a zdravotného poistenia, keď tieto opatrenia predkladá ako nevyhnutné pre znovuobrodenie tradičnej morálky. Naozaj si Hoppe myslí, že matky sa stávajú a ostávajú „slobodnými“ kvôli nejakej podpore štátu?

Ten istý, ak nie omnoho väčší podiel viny by sme mohli prisúdiť kapitalizmu, ktorý vytvára viac pracovných šancí a rozmanité formy práce, a to ženám umožňuje prežiť s dieťaťom aj bez muža. Socialista teda môže pokojne tvrdiť, že za rozpadom rodín väzí slobodný trh a priveľa individuálnych slobôd. Chýba aj väčšia konzistentnosť - ten istý Hoppe totiž kritizuje podporu pre rodiny ako kontraproduktívnu. No ale ak pribúda slobodných matiek kvôli podpore, tak platí, že rodiny s dávkou za každé dieťa by mali rodiť ako na bežiacom páse. Veď sme homo economicus!?

Samozrejme, je to hlúposť, aj preto, že na tých smiešnych podporách, hoci v sume rozpočtovo významných, si slobodná matka, či otec nezaložia živnosť. Hoppe jednoducho preháňa a falšuje realitu. Ľudské správanie, vyznávané hodnoty omnoho viac ovplyvňuje kultúra než popisované sociálne zásahy štátu.

Štát a masová demokracia v mediálnom veku sú naozaj veľmi dobrou infraštruktúrou pre šírenie antikultúry a úpadkových hodnôt, ale hlavný boj zúri medzi myšlienkami, nie v súperiacich návrhoch na ideálnu sadzbu priamych daní. Najčítanejšie tabloidy sa nepredávajú kvôli štátnej podpore, ani automaty na kondómy nie sú subvencované štátom. Inštalovať by si ich mohla aj súkromná škola, nie?

Hoppe ako zlý jav spomína aj potraty - čo však navrhuje proti nim? Súhlasil by so zákazom potratov, alebo by tvrdil, že zákaz, teda využitie štátnej moci, situáciu ešte zhorší? Obávam sa, že skôr to druhé. Lepšie vraždiť v slobode, než sa riadiť podľa zákona....

Nezamestnanosť a protekcionizmus

Hoppe tiež veľmi preceňuje vplyv podpory v nezamestnanosti. Iste, ak by sme u nás objavili ropu, vláda by zaručila každému príjem 20 tisíc korún, tak sme národ darmožráčov ako Kuvajťania. Ale u nás, ani v USA, ani vo väčšine štátov nie je podpora luxusom, ale zaistením prežitia. Áno, niekde by pokojne mohla byt aj nižšia, ale určite by sa nemala celkom zrušiť.

Úlohou štátu je totiž garantovať, aby nikto, kto sa ocitne bez práce, alebo dokonca ani vôbec nechce pracovať, neumrel od hladu. Iba to, ani o chlp viac. Čo je na tom socialistické? A ak uznáme, že to je socialistické, ako to podkopáva morálku spoločnosti? O čo by bola morálka spoločnosti a jednotlivcov vyššia, keby otec rodiny, ktorý zrazu stratí prácu, nemal ani dočasnú záruku existenčného príjmu?

Protekcionizmus si určite nezaslúži intelektuálnu obhajobu, ale netreba ho ani démonizovať. Zdravý rozum skôr velí rozmýšľať podobne ako v prípade daní. Ak nie ste za totálne zrušenie daní (čo ja nie som), ale iba za nízke dane (čo som), tak nie je dôvod, aby ste boli za totálne zrušenie ciel z princípu (čo nie som), ale iba za nízke clá, aj to iba pri niektorých tovaroch (čo som). Ak má teda vláda právo zdaňovať vlastného občana na základe jeho ziskov z obchodu, môže tiež vyrubovať clo na zisky z obchodu cudzieho občana.

Toto právo štátu prináleží a nie je na tom nič "obludné". Netreba zrušiť clá proti čínskemu textilu hneď, keď sa môžu znižovať aj postupne. V niektorých prípadoch ich možno netreba ani vôbec celkom zrušiť, pretože európsky či americký zamestnanec v textilnom priemysle nemôže stáť zoči-voči Číňanovi, ktorý je ochotný či nútený pracovať za jeden dolár denne.

Áno, záujem spotrebiteľov, ktorými sú všetci, má prednosť pred úzkou záujmovou skupinou firiem či zamestnancov, ale prečo by malo ten záujem najlepšie vyjadrovať práve 0 percentné clo? A čo má jeho menšia či väčšia hodnota spoločné s morálnym úpadkom?

Je to v nás

Summa summárum: Hoppe nerozumie rozkladu tradičnej morálky, ani neponúka východisko z doby morálnej dekadencie - trhový mechanizmus je voči morálke slepý, tú si nesú v sebe konkrétni jednotlivci. Na tom, či sú dane 20 alebo 30 percentné, záleží až v druhom slede. Boj za slobodu je pritom dôležitý, lebo so slobodou (od štátu) prichádza aj zodpovednosť. Až sloboda umožňuje dobrovoľné správanie, ktoré má svoju autentickú hodnotu.

Ale to, či si môžeme kúpiť najlacnejšie čínske ošatenie, alebo vinou ciel o čosi drahšie slovenské spodné prádlo, nie je tou podstatnou morálnou voľbou. Život v modernej kultúre, trhovej ekonomike s kultom úspechu a sebarealizácie prináša nezvratné problémy (demografická smrť), ktoré však odštátňovanie nijako nerieši. Napokon, v spoločnosti, ktorá by bola podľa meradiel libertariánov „slobodná“, sa budú ľudia rozhodovať slobodne - teda racionálne aj iracionálne, morálne aj ako zvrhlíci.

Moderná spoločnosť a kapitalizmus inherentne posilňujú individuálnu zodpovednosť, ale aj egoizmus, ktorý nadraďuje emocionálnu, či konzumnú slasť nad niektoré príkazy tradičných hodnôt. To nie je kritika kapitalizmu, iba dôsledok slobody, ktorú užívajú nedokonalé bytosti - ľudia. Viac krátkozraký než občas sa mýliaci Buchanan je teda sám Hoppe. Sníva o anjeloch, ktorí prídu po rozohnaní mrakov štátu, pretože nevidí malých diablikov zarytých do našej duše.

Martin Hanus

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk