Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Zlepší Fico politickú kultúru?
16-09-2005 / Lukáš Krivošík / Ficoviny

Róbert Fico si za svoju účasť na oslave bieloruského dňa nezávislosti vyslúžil zaslúženú kritiku dokonca aj od vlastných súdruhov zo Strany európskych socialistov. No čo je najhoršie, ide o recidívu. V roku 2003 navštívil potenciálny slovenský premiér Minsk, tvrdiac, že ide otvárať príležitosti pre slovenských podnikateľov. Bieloruská propaganda to interpretovala ako dôkaz toho, že režim nie je medzinárodne izolovaný. Keďže Fico sa chystá povaliť vládu a byť ďalším premiérom, je dôležité vedieť, čo nás pod ním čaká.

Ak bolo cieľom Ficových aktivít vo vzťahu k Bielorusku rozširovať obchodné možnosti pre slovenských podnikateľov, sú jeho snaženia v skutočnosti kontraproduktívne. Je jasné, že Lukašenko nebude pri moci večne. Skôr alebo neskôr padne a k moci sa dostane prozápadná opozícia. Aj do Minska prídu liberálne reformy a privatizácia. Práve obdobie po páde Lukašenka bude najlepším okamihom pre robenie biznisu. Fico v tom čase bude možno slovenským premiérom. Ale súčasná bieloruská opozícia si bude pamätať, kto podporoval ju a kto dodával zdanie medzinárodnej legitimity režimu, keď boli jej predstavitelia zatváraní Lukašenkom. Z tohto hľadiska do budúcnosti Ficove aktivity slovenským podnikateľským aktivitám v Bielorusku skôr uškodia, ako pomôžu.

Fantázie, ktoré pred istým časom načrtol publicista Klein v denníku SME o tom, ako Smer po voľbách u nás nastolí poriadok v koalícií s SMK a KDH, sú veľmi nerealistické. Za Ficom azda nestoja žiadne záujmové skupiny? Sú tam a sú viditeľnejšie a možno ešte nenažratejšie ako tie za SDKÚ.

Máme naviac?

Je pravda, že v štandardnosti politickej kultúry má súčasná koalícia čo doháňať. Mnohým sa zdá, že pravica vládne arogantne a preto už len z protestu chcú voliť Smer. No je realistické očakávať od Fica čokoľvek iné ako prehĺbenie tohto marazmu? Zahraničné skúsenosti z analogických situácií nám núkajú zaujímavú perspektívu. V roku 1997 skončila osemnásťročná vláda konzervatívcov v Británií, pretože viacerí jej predstavitelia sa dostali do podozrení z konfliktu záujmov. Na prešľapy tradične citlivá britská spoločnosť dala šancu Tonymu Blairovi. Dnes je tento politik ostro kritizovaný vo vlastnej krajine, lebo úplne nepokryte rozdáva kšefty svojím kamarátom a spolužiakom, čo by bol v časoch Thatcherovej a Majora nonsens.

To isté Klausova ODS, ktorej éra sa skončila aj preto, lebo strana nevedela vysvetliť pôvod sponzorských peňazí. Že škandály, v ktorých je namočená ČSSD, úplne blednú v porovnaní s tým, za čo boli napádané Klausove vlády, je dnes viac ako zreteľné. Tiež v Nemecku zlomil na konci 90. rokov Helmutovi Kohlovi väzy škandál okolo financovania vlastnej strany. No s marazmom vlády SPD, ktorá sa k moci dostala na vlne kritiky kresťanských demokratov, sa to tiež nedá porovnávať.

Nejde o to, že by súčasná garnitúra bola nekritizovateľná. Kritiku si samozrejme zaslúži, lebo to, čo predvádza je už naozaj neúnosné. Ale máme na viac? A skrýva sa toto „viac“ v radoch Smeru?

Táto strana sa rada pasuje do pozície jediných spravodlivých na našej politickej scéne. Sám Fico pôsobí ako odhodlaný bojovník, blčiaci spravodlivým hnevom nad krivdami, ktoré sa údajne udiali na ubiedenom slovenskom ľude. Ale nie je táto rozhorčenosť skôr prejavom nevôle, že ešte nedostal svoju vytúženú funkciu premiéra? Niektorí ľudia sú totiž proste narodení pre funkcionárčenie.

Hoci táto vláda nie je žiadnym ternom, je absolútne naivné myslieť si, že poriadok v Augiášovom chlieve slovenskej politiky zjedná strana, ktorá za ideál svojej „tretej cesty“ už nepovažuje ani len toho nešťastného Blaira, ale rovno Lukašenkovo Bielorusko.

Lukáš Krivošík

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk