Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Ešte raz k Čaplovičovi
30-08-2005 / Lukáš Krivošík / Ficoviny

Poslanec strany Smer, Dušan Čaplovič, nie je známy svojím zmyslom pre humor, ale v článku v SME z 27. 7. 2005 („Berme si príklad z úspechu Škandinávie“) ho prejavuje až až. Pre Smer je tzv. znalostná ekonomika v skutočnosti rovnako prázdnym heslom pre predvolebné bilboardy ako kedysi „tretia cesta“.

Čaplovičovi nevoňajú zahraničné investície, ktoré sú podľa neho len presúvaním montážnych liniek a volá po sofistikovaných investíciách do vysokej pridanej hodnoty. Toto sú však len verbálne hry Smeru.

Prečo Róbert Fico už roky obhajuje nezmyselné a neospravedlniteľné dotácie pre poľnohospodárov? Nedávno volal dokonca po subvencovaní slovenského textilného priemyslu. Poľnohospodárstvo a textilný priemysel sú typické sektory s nízkou pridanou hodnotou. Ešte nižšou, než Čaplovičom zatracované „montážne linky“ pre automobily.

Subvencie do nekonkurencieschopných odvetví ekonomiky sú vyhodené peniaze, ospravedlniteľné jedine úzkym skupinovým záujmom výrobcov.

Slovensko dnes nie je v stave, aby odmietalo investície napr. automobilových firiem. Každý by bol radšej, keby sa tu projektovali nano-, bio- a informačné technológie. Ale tu má naozaj Slovensko problém s nedostatkom sofistikovanej pracovnej sily. Avšak školstvo nie je príkladom bezuzdného trhu. Naopak, je v ňom až príliš štátu a málo zákazníckeho prístupu a výberu. Tu nepomôže naliať do systému viac peňazí, ktoré chce Smer vziať nevedno kde.

Naše školstvo potrebuje liberalizáciu, dereguláciu a aspoň čiastočnú privatizáciu. Musí existovať konkurencia v osnovách a metodike. To je jediná cesta k vzdelanejšej pracovnej sile. Toto však nezabezpečí kombinácia kolektivizmu a etatizmu, ktorá je pre politiku Smeru a sociálnej demokracie všeobecne, typická.

Kým Američan rozmýšľa spôsobom „akú službu by som ponúkol svojím blížnym“, Slovák (a väčšina Európanov) rozmýšľa spôsobom „kto ma zamestná“. Slovensko potrebuje viac podnikavosti a proaktívneho prístupu k životu, menej slepého spoliehania sa na štát. Avšak ľavicová politika podporuje najmä pasivitu a mentalitu „štát postaraj sa o mňa“.

Škandinávsky model je pre Slovensko nevhodný z viacerých dôvodov a je iluzórne myslieť si, že Smer by u nás nastolil čokoľvek iné ako karikatúru tohto modelu. Švédsko je jediný príklad sociálnodemokratickej politiky, ktorý sa dá považovať za ako-tak úspešný. Preto ho ľavičiari tak radi spomínajú. No generátorom jeho úspechu je najmä z protestantizmu zdedená, hlboko zakorenená pracovná etika, ktorá je do slovenských pomerov neprenosná. Na druhej strane, v Škandinávií sa tiež ukazujú negatíva ich modelu: alkoholizmus, vysoká miera samovrážd, absentujúca iniciatíva, zníženie hospodárskeho rastu...

Vysoké progresívne zdanenie fyzických pri súbežnom nízkom zdanení právnických osôb je bohapustým zlodejstvom, ktoré je len ťažko zlúčiteľné s akoukoľvek koncepciou sociálnej spravodlivosti či solidarity. Rozsiahly verejný sektor v krajine, akou je Slovensko zase nevedie k ničomu inému ako k zväčšovaniu priestoru pre korupciu a klientelizmus. A to je u nás miera prerozdeľovania, tolerovaná touto vraj ultrapravicovou vládou, takmer na úrovni 50%. Do akých výšin by mieru prerozdeľovania vyhnal Smer, kým by sa ukázalo, že jeho socialistický experiment nevyšiel?

Na proklamovaných cieľoch Smeru je najhoršie to, že by viedli skôr ku kubánskemu modelu, než tomu švédskemu. Väčšina západných krajín od Švédska a Francúzska na jednej strane, až po USA, Britániu a Írsko na strane druhej, sú zmiešané ekonomiky s väčším alebo menším vplyvom štátu. Ale aj v socialistických krajinách existujú ostrovy slobodného trhu tam, kde v slobodnejších krajinách nachádzame socializmus.

Je zaujímavé, že Smer chce od Švédska odkukať vysoké daňové zaťaženie, ale že dôchodková reforma u nás vychádza z veľmi podobných princípov ako tá švédska, Smer už ignoruje. Takže vysoké dane áno, rozsiahle súkromné sporenie na dôchodky už nie. Ale ak švédsky systém, tak celý, aj z jeho kapitalistickými časťami, nielen tými socialistickými.

Vyššie uvedenú tézu podporuje mnoho príkladov. Vezmime si vzťah Veľkej Británie a Francúzska. Spojené kráľovstvo je všeobecne považované za vzor pomerne slobodnej trhovej ekonomiky, kým Francúzsko je tradičnou baštou dirigizmu a etatizmu. No hoci Británia má oproti Francúzsku minimálnu nezamestnanosť a vyššiu ekonomickú výkonnosť, francúzska ekonomika v niektorých ohľadoch tiež dosahuje obdivuhodné výsledky. Stačí si porovnať francúzske a britské zdravotníctvo.

National Health Service v Spojenom kráľovstve je po Bielorusku zrejme poslednou baštou komunizmu v Európe. Tak sa o ňom vyjadrujú samotní obyvatelia ostrovov. Ide o systém, ktorého zavedenie bolo plánované ešte počas druhej svetovej vojny. Bezprostredne po vojne sa v Hitlerovom bunkri našli dokumenty, kde sa písalo, že projekt NHS je „dôkazom preberania nacionálno-socialistických ideí našimi nepriateľmi“.

Naproti tomu Francúzi majú pomerne liberálny systém zdravotnej starostlivosti, založený na slobodnom výbere a konkurencii. Kým v Británií sa takmer nenájde človek, ktorý by na NHS nenadával, Francúzi sú so svojím kapitalistickým zdravotníctvom spokojní...

A tu je problém Smeru. Zo Švédska odkukáme vysoké dane, z Británie NHS, z USA liberálny teror na univerzitách a ani sa nenazdáme a prebudíme sa na „ostrove slobody“ v strednej Európe...

Deklarovaný rozpor medzi industriálnou a informačnou ekonomikou, ktorý uvádza Čaplovič, je tiež vymyslený. Smer nepresadzuje nič iné, len konzervovanie dedičstva socializmu a ďalšiu expanziu verejného sektora na úkor peňaženiek ľudí.

Lukáš Krivošík

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk