Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |
CO² - koniec jednej legendy?
15-08-2001 /
Martin Hanus /
Slobodný trh
V mediálnej prietrži emocionálnych pokrikov na adresu najväčších priemyselných krajín jednohlasom zaznieva stále dookola jedno a to isté: dnešný konzumný človek ako pôvodca všetkého ekologického zla musí obmedziť svoje potreby. V celom huriavku však zaniká to podstatné. Pri obrane pred jednou z dnes najnebezpečnejších ideológií, akou je ekologizmus, totiž nejde o konflikt človeka verzus prírody, ako sa nám snažia nahovoriť vierozvesti blížiacej sa ekologickej katastrofy. Konflikt sa už po stáročia vedie po rovnakej línii: sloboda verzus nesloboda. Menia sa len premenné. Tentoraz sa tou premennou stal akýsi pseudoboj o prírodu, „zašifrovaný“ do zdanlivo objektivistického hávu kvót a čísel. O nič iné než o takýto pseudoboj nešlo ani na poslednej bonnskej óesenáckej konferencii venovanej globálnemu otepľovaniu, plnej nezmyselných hesiel a virtuálnych dogiem. Úplne odlišný pohľad na problematiku globálneho otepľovania priniesol článok z pera Claudie Ehrenstein v nemeckom denníku DIE WELT, ktorý uverejňujeme preložený v neskrátenej podobe.
Na konferencii OSN o globálnom otepľovaní sa sporia účastnícke štáty o redukciu celosvetovej produkcie CO². Vedci ako Ulrich Berner pritom otepľovanie Zeme odôvodňujú činnosťou slnka.
Človek vypúšťa do atmosféry oxid uhličitý (CO²), zemská klíma sa mení. Tieto fakty nespochybňuje ani Ulrich Berner. A predsa je to on, zástupca vedeckej menšiny, ktorého väčšina jeho kolegov nazýva nenapraviteľným skeptikom. Popiera, že by medzi nárastom emisií CO² a globálnym otepľovaním jestvoval nejaký priamy súvis. Geológ Berner (48) koordinujúci klimatológiu na hannoverskom Geozentrum vydal práve knihu. „Fakty o klíme“ (v nemeckom origináli „Klimafakten“, pozn. M.H.) sú geologickou retrospektívou, ktorá nám dáva kľúč k budúcnosti svetovej klímy. Na základe analýzy jadier ľadovcov a morských usadenín Berner dokazuje, že Zem sa ochladzuje a otepľuje s priam kozmickou pravidelnosťou. A tak tomu bolo, prv než človek otvoril prvé ložiská a spálil prvé uhlie. „Určujúcim klimatickým faktorom je slnko“, tvrdí Berner. Len slnko totiž dodáva planéte životodarnú energiu. Ak slnečná aktivita kolíše, kolíšu aj teploty na zemi. Táto závislosť je zjavná, možno ju celkom zreteľne vyčítať z kriviek na znázornenom grafe. Zvyšovanie a znižovanie slnečnej aktivity prebieha kvázi v súlade s globálnymi teplotnými výkyvmi. Pozorovania zo satelitov navyše ukázali, že spolu s aktivitou slnka sa mení aj vlnová dĺžka slnečného svetla, čo nezostáva bez dopadov na naše podnebie. Ľudský vplyv CO² na klímu Zeme je teda „totálne preceňovaný“, domnieva sa Berner. Príliš často sa zabúda, že „najdôležitejším skleníkovým plynom je vodná para“. V rámci uplynulých storočí a tisícročí sa síce dá rekonštruovať niekdajší obsah CO² v zemskej atmosfére. „Nič však nevieme o vodnej pare, ktorá rozhoduje o všetkom“, hovorí Berner. Tak vzniká zo spätného pohľadu do minulosti dojem, že jedine CO² určuje zemskú klímu. To je podľa Bernera hlboký omyl. V skutočnosti kolíše prúd slnečnej energie v hodnotách promile. To potvrdili merania realizované v posledných dvoch desaťročiach. Pre predchádzajúce obdobie sú poruke len odhady na základe slnečných škvŕn a magnetického poľa Zeme. Už len na prvý pohľad nepatrné výkyvy dokážu na Zemi zanechať klimatické stopy. Čím je slnečné žiarenie intenzívnejšie, tým viac sa ohrieva zemeguľa, tým viac vody sa vyparuje z oceánov.
Čím viac vodnej pary cirkuluje v atmosfére, tým menej tepla uniká do vesmíru a teploty na Zemi stúpajú. Pri tom celom je dôležité, v ktorej atmosferickej vrstve sa z vodnej pary tvoria oblaky. Vo veľkej výške tvoria oblaky akúsi pokrievku, ktorá proces ohrievania popoháňa ďalej dopredu. Nízke oblaky naproti tomu pôsobia ako slnečník a Zem schladzujú. Aký z týchto efektov jedného dňa preváži, nie je zatiaľ isté. Doterajšie scenáre vykresľujúce budúcu klímu sú všetko možné, len nie dokázané fakty. Podľa Bernera jestvuje ešte príliš veľa nejasností. Klimatológia sa opiera predovšetkým o indície, interpretácie a modelové výpočty. Dôvod je jednoduchý: klíma je mimoriadne komplexným systémom s mnohými pozitívnymi a negatívnymi spätnými väzbami, ktoré môžu dané trendy zosilňovať alebo zmierňovať. Človekom spôsobená produkcia CO² síce svojím množstvom pôsobí enormne, ako ale tvrdí Berner: „Ňou podmienený rast prirodzeného skleníkového efektu je extrémne malý“. V tom Berner oponuje väčšinovej mienke medzinárodných klimatológov. Grémium expertov Spojených národov (IPCC – Medzivládny panel o klimatickej zmene, pozn. M.H.) vo svojej najnovšej správe zo začiatku roka varovalo pred masívnym vzrastom teplôt a obvinilo človeka ako jednoznačného pôvodcu zmien podnebia. Podľa expertov ľudstvo za posledné dve storočia spaľovaním fosílnych nositeľov energie zvýšilo obsah CO² v atmosfére o zhruba jednu tretinu. Ako tvrdí správa IPCC je dnes obsah CO² vyšší než kedykoľvek predtým v priebehu 400 000 rokov. Rok 1998 mal byť najteplejším rokom v uplynulom tisícročí.
Takže človek predsa ako hlavný vinník?
„Razantné oteplenie za posledných dvadsať rokov nemožno vysvetliť bez vplyvu človeka“, tvrdí meteorológ Mojib Latif z inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu. Podľa neho sú klimatické modely momentálne tak kvalitné, že umožňujú exaktne reprodukovať klímu v období posledných 150-tich rokoch. „Pri projekciách budúcnosti samozrejme zohľadňujeme aj vplyv slnka“, zdôrazňuje Latif. Zmeny slnečnej aktivity však podľa Latifa zostali pri týchto počítačových simuláciách bez podstatného vplyvu na teploty. Medzitým sa však uznal ako veľmi pravdepodobný fakt, že ohrievanie Zeme začiatkom 20. storočia zapríčinilo slnko. Takže predsa?
„Klíma je súhrou rôznych efektov“, tvrdí Latif. Slnko v tom mohlo mať za posledných 100 rokov maximálne tretinový podiel. Klimatologička profesorka Karin Labitzke z Freie Universität v Berlíne odhaduje, že to mohlo byť dokonca až 50 percent. Dánsky meteorológovia Henrik Svensmark a Egil Friis-Christensen z Kodane považujú za pravdepodobný ešte väčší podiel. Ešte na začiatku deväťdesiatych rokov väčšina klimatológov vplyv slnečného žiarenia vôbec nezohľadňovala. Skutočnosť, že sa terajšie jednania v Bonne o kjótskom protokole tak silno zameriavajú na skleníkové plyny, odvádza podľa skeptika Bernera našu pozornosť od ozajstnej problematiky. Ako upozorňuje: „Nemusíme redukovať CO², ale je treba znižovať spotrebu energie“. Berner sa dožaduje zmeny paradigmy. Jeho rada znie: politika by sa mala rozlúčiť s myšlienkou ochrany klímy. „Ochrana klímy je riadny nezmysel a protiklad sám o sebe“. Veď klíma znamená vždy zmenu. Stagnácia prirodzených procesov na stabilnej úrovni je preto nemožná. Z toho dôvodu sa klíma nedá chrániť. Na rozdiel od energetických zásob. A práve ich ochrana je naliehavá. Zásoby fosílnych palív sa totiž zmenšujú. Ešte stále máme celosvetovo dostatok uhlia, náleziská ropy sa však uprostred storočia vyčerpajú. Berner: „Ropa je cenná surovina a na spaľovanie je ju vlastne škoda“. Záchranu sľubuje slnko. „Treba zintenzívniť energetickú hospodárnosť a taktiež podporovať využitie obnoviteľných zdrojov energie“, hovorí Berner.
Predovšetkým toto by malo byť úlohou kjótskeho protokolu.
Zdroj: Claudia Ehrenstein, CO² - Ende einer Legende?, Die Welt, 18.7.2001
Úvod a preklad: Martin Hanus
Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |