Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Internet proti Francúzsku
13-06-2005 / Lukáš Krivošík / EUtópia

Francúzsko opäť kráča cestou politického sebazosmiešňovania. Tentokrát hnev Grande Nation na seba privolala internetová encyklopédia Wikipedia a vyhľadávač Google.

V jednom z posledných vydaní populárneho francúzskeho týždenníka Charles Hebdo bola ostro napadnutá Wikipedia, voľná internetová encyklopédia, ktorú dopĺňajú jej čitatelia a napriek tomu si udržuje pomerne slušnú úroveň. Wikipedia je údajne „ultraliberálna“, čo je slovo, ktoré Francúzi používajú pre čokoľvek, čo nie je pod stopercentným dohľadom štátu.

Vo francúzštine sa „ultraliberálny“ tiež chápe ako synonymum pre „anglosaský“ a „kapitalistický“, teda „Francúzov ohrozujúci“. Wikipedia údajne ohrozuje monopol štátom platených úradníkov na pravdu.

Namiesto „vedomostného slovníka“ ide vraj o „vyznanie ultraliberálneho kréda“. Len štátny úradníci môžu zabezpečiť vysokú úroveň takéhoto projektu. Práve ich Wikipedia ohrozuje, mohla by totiž spôsobiť, že štát im zastaví kohútik financií...

Nie je to prvýkrát, čo sa francúzsky štát cíti ohrozený internetom. Už len ten anglicky znejúci výraz donútil parlament v Paríži, aby pred pár rokmi schválil alternatívne francúzske pomenovanie. Na Slovensku tiež svojho času prebiehali podobné rituálne tance a na označenie internetu bolo vymyslené kuriózne slovo „medzisieť“.

No štátom nekontrolovateľný internet nedáva spávať ani francúzskemu prezidentovi Chiracovi. Ten pred dvomi mesiacmi zaútočil na populárny internetový vyhľadávač Google. Ide vraj o trójskeho koňa americkej kultúrnej invázie, súkromná firma, ktorá Google prevádzkuje sa totiž chystá sprístupniť on line milióny kníh z britských a amerických knižníc.

Chirac by rád vytvoril konkurujúci, francúzsky vyhľadávač, platený samozrejme z peňazí daňových poplatníkov a to napriek tomu, že 74% vyhľadávaní sa vo Francúzsku deje práve cez domácu verziu Google. Ako povedal minister kultúry, Donnedieu de Vabres, francúzsky Google sprístupniť domácu bibliotéku nemôže, pretože tento vyhľadávač zoraďuje linky podľa návštevnosti. Popularita je príliš vulgárnym kritériom tam, kde je potrebný cit pre kultúru.

Hlava francúzskej národnej knižnice, Jean-Noël Jeanneney povedal, že nemá nič proti Google, ale „proste poznamenávam, že táto súkromná spoločnosť je vyjadrením amerického systému, kde kraľuje zákon trhu“.

Natíska sa samozrejme otázka, podľa akého kritéria bude plánovaný štátny vyhľadávač jednotlivé heslá zoraďovať, ak tým kritériom nebude návštevnosť stránok. Jeaneney chce zriadiť „komisiu expertov“, ktorá heslá zoradí podľa „objektívnejších kritérií“. Francúzski užívatelia internetu si to nie celkom dokážu predstaviť. Google totiž vyhodí výsledky pár sekúnd po zadaní hľadaného slova. Zasadne v prípade štátneho vyhľadávača najskôr nejaká komisia?

Tento projekt veľmi pripomína Chiracov plán zriadiť francúzsku verziu CNN, s ktorým prišiel pred vyše rokom ako reakciou na spravodajský monopol americkej súkromnej televízie počas vojny v Iraku. Samozrejme, aj zriaďovateľom francúzskej spravodajskej televízie mal byť štát.

Chrániť Francúzov pred prenikaním cudzích slov, najmä z angličtiny, je starobylým národným športom francúzskych elít. Práve z tohto dôvodu bola v roku 1635 založená Francúzska akadémia. Francúzsky jazykový purizmus bol na Slovensku veľmi populárny medzi štátom vydržiavanými intelektuálmi za komunizmu a Mečiara.

Všetkým tým Mináčom a Ťažkým bola nesmierne sympatická myšlienka uzavrieť slovenčinu do skleníka pod dohľadom ministerstva kultúry a jazykových zákonov.

Briti si tradične robia z francúzskej posadnutosti jazykovým purizmom posmech, ale hnutie za ochranu jazyka existuje aj u nich. No má diametrálne odlišnú podobu. Angličanom je jasné, že indický kuchár v ich obľúbenej reštaurácii nikdy nebude mať výslovnosť ako kráľovná.

Anglicko má však dlhú tradíciu učencov, ktorí od Samuela Johnsona, cez Jonathana Swifta, až po Georgea Orwella zdôrazňovali, že slová majú predovšetkým slúžiť pravde a objektívne pomenúvať svet naokolo. Nepriateľom angličtiny sú eufemizmy, nie cudzie slová.

Kým Francúzom ide o formu, Angličania dávajú prednosť obsahu. Angličtina si tak zachováva presnosť a jasnosť napriek dynamickému vývoju a preberaniu slov z iných jazykov.

Francúzština sa často vyznačuje rétorickou bombastickosťou, ale keď sa prejavy francúzskych politikov preložia do angličtiny, často znejú ako nezmysly. Tak ako internetové plány Jacquesa Chiraca.

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň)

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk