Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Poistenie v stredoveku
08-06-2005 / Jozef Filko / Slobodný trh

V dnešnej dobe je slovo sociálny v TOP 10 politického slovníka. Veľká časť obyvateľstva si jeho vznik iste spája so vznikom socialistických a im podobných myšlienok. Tradičnou oblasťou, kde sa toto slovíčko vyskytuje je poistenie. Sociálne, dôchodkové či zdravotné poistenie je nám bežne známe. Vznik systému, ktorý poznáme dnes sa datuje približne na rok 1924, kedy tieto úlohy prebral centrálne štát. Avšak aj pred týmto rokom existoval systém, ktorý sa staral o svojich prispievateľov.

Už v stredoveku existovali na dnešnom Slovensku spoločenstvá, ktoré sa snažili postarať o kvalitu života ich členov. Išlo najmä o baníkov, ktorý riskovali svoje životy v jednoduchých baniach. V 16. storočí sa tieto spoločenstvá transformujú na tzv. Bratské pokladnice. Rozšírili sa hlavne v stredoslovenskej banskej oblasti, ale aj na Gemeri či Spiši.

Každý baník, ale aj banský podnikateľ prispieval do tohto systému približne 6% zo svojho mesačného príjmu. Poplatky sa vyžadovali aj pri vstupe do spoločenstva a taktiež pri uzavretí manželstva. Zároveň aj všetky pokuty za porušenia pracovnej disciplíny plynuli do pokladnice spoločenstva. Tento kapitál nebol zanedbateľný. Vybudovali sa z neho vlastné nemocnice, starobince, platil sa ich personál a pobyty v kúpeľoch či potrebné lieky. Zároveň sa ním uspokojovali sociálne a dôchodkové potreby členov.

Každý člen, ale i jeho rodina (manželka a deti) mali nárok na liečenie a potrebné lieky. V prípade, že si to zdravotný stav vyžadoval, mali právo na trojmesačný pobyt v nemocnici (prípadne i viac), a ak to bolo adekvátne, aj nárok na kúpeľné doliečenie. Počas liečenia dostávali ženatí baníci podporu vo výške 60% z ich dennej mzdy, avšak nanajvýš počas 6 mesiacov a aby sa zabránilo zneužívaniu, za prvé tri dni sa neplatilo nič.

Bratské pokladnice sa zároveň starali aj o sociálnu pomoc. V prípade, že sa baník pri práci zranil nie vlastnou vinou a stal sa invalidom, dostával doživotnú podporu. Túto podporu dostávala aj jeho rodina (vdova a siroty), v prípade že zahynul pri práci. Okrem toho sa Bratské pokladnice starali aj o dôchodok členov. Členovia mali po odpracovaní stanoveného počtu rokov nárok na tzv. províziu, teda dôchodok vyplácaný doživotne. Najväčší rozvoj dosiahli tieto spoločenstvá v 18. a 19. storočí. K ich zániku došlo až na začiatku 20. storočia.

Stáročia trvajúca tradícia by mohla byť vzorom dnešným systémom. Ironickou pravdou je, že úroveň dávok, ktorú Bratské pokladnice dosiahli v 18. storočí, dnes v 21. storočí zabezpečiť nevieme. Pravdepodobne to bolo vďaka ich efektivite a jednoduchej kontrole ako zo strany baníkov, tak i zo strany banských podnikateľov.

Jozef Filko

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk