Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

John D. Rockefeller - kapitalista a filantrop
27-03-2005 / Lukáš Krivošík / Slobodný trh

Politický a trhový podnikateľ

Po celé dejiny existujú dva typy podnikateľov. Politický podnikateľ bohatne vďaka štátu. Upláca politikov, lobuje a narieka, že chce ochranné clá, subvencie a zákony, sťažujúce vstup potenciálnych konkurentov do odvetvia. Keďže na Slovensku doposiaľ nedošlo k oddeleniu hospodárstva od štátu, domáci podnikateľ všade, kde sa otočí, naráža na politikov a vládnych úradníkov. Málokto by odolal pokušeniu dať úplatok a zlepšiť tak svoje postavenie na úkor konkurencie.

Naproti tomu existuje aj menšinový typ, tzv. trhového podnikateľa. Ten vie, že najviac peňazí zarobí, ak poslúži čo najväčšiemu množstvu zákazníkov za najnižšiu cenu. Takýto podnikateľ často bojuje s hlúpymi prekážkami, ktoré postavil štát, aby bránil biznisu slúžiť spotrebiteľovi. Nehľadá výhody, stačí mu trh a jasné pravidlá hry. Takýmto trhovým podnikateľom bol napríklad John Davison Rockefeller.

Detstvo

Dieťa, z ktorého mal vyrásť najbohatší muž v amerických dejinách, sa narodilo 8. júla 1839 v Richforde, v štáte New York. Jeho matka Eliza bola veľmi zbožná žena, ktorá svojím šiestim deťom odmalička vštepovala prísnu kalvínsku morálku. „Pracuj, šetri, rozdávaj!“ Slová, ktoré formovali Johnovo vedomie. Keď mal dvanásť rokov, našetril päťdesiat dolárov, ktoré zarobil predajom maľovaných kamienkov kamarátom. Namiesto toho, aby ich minul, presvedčila ho matka, nech ich požičia susedovi, ktorý túto sumu práve potreboval. John sa s farmárom dojednal na sedempercentnom úroku. O rok teda dostal späť svojich 50 dolárov a k tomu ďalších 3, 50 zisku. V Rockefellerovi sa v ten deň čosi zlomilo. Pochopil, že nechce pracovať pre peniaze, ale že sa chce naučiť, ako peniaze donútiť pracovať pre neho.

V roku 1853 sa rodina presťahovala do Clevelandu, kde mladý muž navštevoval obchodnú akadémiu. Bol si vedomý dôležitosti podrobného účtovníctva a už od detstva si viedol tzv. Hlavnú knihu A, kde zaznamenával svoje transakcie. Boli to čísla, z ktorých sa dá poskladať mozaika Rockefellerovho života.

Prvé vážne obchody

V roku 1855 si 16-ročný Rockefeller našiel prácu ako pomocný účtovník u veľkoobchodníka s agroproduktmi. Na zamestnávateľa urobil veľký dojem svojou serióznosťou, usilovnosťou a neústupčivosťou pri vymáhaní pohľadávok. Neskôr napísal: „Naučil som sa základné pravidlá biznisu do takej miery, akú väčšina ľudí nenadobudne ani do štyridsiatky.“

Ešte nemal ani dvadsať, keď so svojím obchodným partnerom založil vlastný veľkoobchod. Obaja vstúpili s dvetisíc dolármi. Prvý rok zaznamenali čistý zisk 4400, druhý už 17 000 dolárov. Pri takom otvorenom odvetví si úspech vyžadoval mimoriadne schopnosti. Angličan Maurice Clark opísal svojho partnera takto: „Bol dôsledný až do extrému, pozorný k detailom a neuveriteľne náročný. Ak ležal cent medzi mnou a ním, chcel ho. Ak bol cent medzi ním a zákazníkom, chcel, aby ho dostal zákazník.“

V roku 1859 boli neďaleko Titusvillu v Pennsylvánii objavené veľké náleziská ropy. V tom čase sa z nej vyrábal najmä petrolej do lámp ako náhrada za veľrybí tuk a asfalt na cesty. Ťažba ropy bola silno konkurenčným biznisom. Ťažobná výstroj bola primitívna a lacná. Bol tu veľký priestor pre racionalizáciu, keďže mnoho oleja unikalo do prírody. Napr. rieka Allaghany páchla ropou až po Pittsburgh. Pritom pennsylvánska ropa bola veľmi kvalitná. Väčšina obchodníkov mala záujem len o petrolej. Vedľajšie produkty ťažby sa vyhadzovali. Rockefeller plytvanie nenávidel.

Ropný magnát

V 60tych rokoch 19. storočia pomaly presedlal do ropného priemyslu. Jeho firma expandovala po celé desaťročie vďaka úsporám, ktoré dosiahol aplikáciou moderných technológii. Okrem petroleja našiel takmer 300 ďalších produktov, ktoré sa z ropy dali vyrábať a predávať. Z Rockefellerovej prevádzky neunikala do prostredia takmer žiadna ropa. Už len z dôvodu efektivity by si také čosi nemohol dovoliť. Je to jeden z príkladov, že trh, ak sa mu umožní fungovať, vie životné prostredie často chrániť lepšie ako štát.

Ďalším spôsobom ako znižovať náklady bola preprava. Rockefeller vyrábal vlastné sudy a so železnicami sa dokázal dohodnúť na veľkých zľavách. V roku 1870 založil Standard Oil, kde mal tretinový podiel. Bol to prvý, vertikálne integrovaný podnik na svete. Firma koncentrovala všetku činnosť, spojenú s výrobou a predajom a tak za desať rokov zvýšila svoj podiel na trhu z desať na deväťdesiat percent, pričom sedemdesiat percent išlo na export. Cena za galón petroleja (4, 55 litra) klesla z 26 na 8 centov.

Rockefeller bol šikovný a tvrdý vyjednávač. Konkurentom vždy dal možnosť pripojiť sa k nemu a získať zato akcie Standardu, ktoré sa veľmi rýchlo zhodnocovali. Ak to podnikateľ odmietol, cenová konkurencia ho väčšinou priviedla k bankrotu. Dcéra jedného takéhoto ťažbára, Ida Tarbell, zahájila proti Standardu rozsiahlu ohováračskú kampaň, s cieľom zničiť reputáciu firmy na verejnosti.

Monopolista?

Monopolom sa často vyčíta, že si po odstránení konkurencie môžu ľubovoľne diktovať ceny. Príkladom je dnešný Slovnaft. Standard Oil bol však firmou trochu iného typu. Práve porovnanie týchto dvoch monopolov je veľavravné. Standard nevznikol dekrétom štátu, ale ako výsledok pôsobenia trhových síl a schopností jeho vedenia. Pôvodne išlo o malú firmu, ktorá sa presadila, lebo ponúkala najkvalitnejšie služby za najnižšie ceny. Čím bol Standard silnejší, tým bol galón ropy lacnejší. Navyše Rockefeller bol sústavne vystavený silnej medzinárodnej konkurencii. Jeho úspech totiž podnietil ťažbu ropy v Rumunsku, pri Kaspickom mori a na Blízkom východe.

Najmä ruská ropa mala viacero konkurenčných výhod, vyššiu kvalitu i vyššiu výnosnosť (280 sudov na prameň denne, oproti piatim americkým). Koncentrácia na malom priestore okolo mesta Baku a blízkosť európskych trhov spôsobili, že Rusi usporili na transportných nákladoch. Len v rokoch 1882 až 1888 znížila ruská konkurencia americký podiel na svetovom trhu o tretinu. Rockefeller čelil prirodzeným výhodám ruskej ropy lepšou organizáciou a technológiou. Inžinieri Standardu zdokonalili tankery a chemici firmy zlepšili rafináciu. Nemec Herman Frasch vyvinul metódu ako zbaviť ropu síry, čo Američanom umožnilo využívať aj málo kvalitné ropné polia. Ak by v čase najväčšej protirockefellerovskej hystérie zvýšil Standard cenu za galón, čo len o jediný cent, ruská konkurencia by ich vyradila aj z amerického trhu.

Pritom Standard Oil Trust bol v roku 1882 založený práve preto, aby firma unikla dvojitému zdaneniu. V roku 1890 bol prijatý Shermanov protitrustový zákon. O dva roky prikázal minister spravodlivosti štátu Ohio spoločnosť rozpustiť. No Rockefeller nechcel a nemohol obetovať jednotnú správu firmy. V New Jersey, kde to zákony umožňovali, založil holdingovú spoločnosť. Ale aj tá bola hneď napadnutá politickými demagógmi, hoci rusko-americké súperenie stlačilo cenu za galón na päť centov a nijaké z podozrení, že Standard zneužíva svoj monopol, sa nepreukázali.

V roku 1911 rozdelil americký najvyšší súd s definitívnou platnosťou Standard Oil na 35 samostatných podnikov. A to napriek tomu, že tu stále bolo vyše sto firiem, ktoré Standardu konkurovali. Rozdelenie firmy však Rockefellerovi prospelo. Akcie nástupníckych spoločností ako Exxon, Chevron alebo Mobil sa totiž ďalej zhodnocovali.

Rockefeller zbohatol aj vďaka tomu, že okolo seba zhromaždil najprefíkanejších obchodníkov Ameriky. Každý z nich rozprávkovo zbohatol a mnohé, čo sa v USA vybudovalo, sa postavilo ako dôsledok dobročinných aktivít mužov ako boli manažéri John Archibal, či Henry Flagler.

Filantrop

Rockefeller sa z vedenia stiahol v roku 1897, verejnosť ho však stále vnímala ako nenávidený symbol firmy. Zvyšok života strávil rozdávaním majetku na charitatívne účely. Jeho neprajníci hovoria, že to urobil z PR dôvodov, aby sa očistil z masakru v Ludlow, ktorý mu verejnosť kládla za vinu. V roku 1914 totiž bezohľadní odboroví predáci v coloradskom meste Ludlow vyprovokovali násilný stret medzi robotníkmi a strážnou službou. V desaťdňových prestrelkách zahynulo na oboch stranách 33 ľudí. Ťažko povedať, či to bola práve Rockefellerova chyba, ktorý už v tom čase bol na dôchodku. Každopádne, jeho Hlavná kniha A dokazuje, že už ako malý chlapec dával časť svojich príjmov svojmu baptistickému kostolu.

Bol presvedčený, že schopnosť zarábať peniaze je dar od Boha, aby sa rozmnožovali a používali pre dobro ľudstva. „Nepoznám nič tak opovrhnutiahodné ako zarábať peniaze len za účelom peňazí“, vravieval. V roku 1912 disponoval bohatstvom v hodnote 900 miliónov dolárov. Pri dnešných cenách by to zodpovedalo 190 miliardám dolárov. Pre porovnanie, zakladateľ Microsoftu, má „len“ 47 miliárd. V dobročinných aktivitách mu pomáhal syn spolu s baptistickým kňazom Frederickom Gatesom.

Len po svojom odchode do dôchodku dal na bohumilé účely 540 miliónov dolárov. Jeho syn, taktiež schopný obchodník, ho takmer dobehol s 537 miliónmi. Práve Rockefeller II. neskôr odkúpil a daroval Spojeným národom pozemok, na ktorom stojí ich budova v New Yorku. Medzi charitatívne aktivity Rockefellerovcov patrí napríklad založenie univerzity v Chicagu, či národného parku Acadia, obnova koloniálneho mestečka Williamsburg a podpora baptistickej cirkvi. Jeho General Education Bord bojoval proti negramotnosti černochov a Rockefellerova nadácia financovala vývoj účinných liekov proti rakovine, žltej zimnici a zápalu mozgových blán. Dodnes je najväčšou charitatívnou organizáciou na svete.

Keď John D. Rockefeller 23. mája 1937 zomrel, zostalo mu na účte už len 26 miliónov dolárov. Rozdal sa a odišiel na druhý svet zmierený s Bohom i s verejnosťou.

Lukáš Krivošík

vyšlo v časopise .týždeň 12/05

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk