Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Budúcich 15 rokov KDH
27-02-2005 / Lukáš Krivošík / Ideológia

Pred pätnástimi rokmi (vo februári 1990) v Nitre sa konal ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia. Tých pätnásť rokov charakterizoval húževnatý zápas o našu krajinu. Bolo to dobré obdobie. Ale aký osud čaká túto obdivuhodnú stranu v budúcnosti?

Retrospektíva

Keď KDH vznikalo, očakávalo sa, že bude veľkou ľudovou stranou na spôsob nemeckej CDU. No potom prišlo volebné sklamanie, vznik a dlhoročná dominancia HZDS, to všetko korunované dvomi deleniami. Hoci tieto delenia hnutie v oboch prípadoch poškodili, z dlhodobého hľadiska prečistili vzduch. Prvým delením sa kresťanskí demokrati zbavili nacionálnych socialistov, Klepáča a Oberhausera. Druhým delením a vznikom SDKÚ sa KDH zbavilo najmä karieristov. V oboch prípadoch stála za štiepením vidina vysokých percent za cenu zmeny smerovania politiky.

„Vidím to na postupný rast“, hovorí o budúcnosti svojej strany Vladimír Palko. „Ak ešte raz podľahneme vidine rýchlych 25%, mohlo by tretie delenie byť pre nás smrteľné.“ Zdá sa, že vývoj preferencií dá V. Palkovi za pravdu a KDH si opäť o čosi polepší. No netreba zaspať na vavrínoch. KDH si v budúcnosti nevystačí len s imidžom poctivej strany do zlého počasia. Netreba byť len hrádzou proti nacionálnemu socializmu a liberálnej ľavici, je nutné prejsť do ofenzívy a vytlačiť tieto rakovinové nádory z ich pozícií.

Ďalšie pôsobenie KDH by malo smerovať do troch prioritných oblastí: 1. získať povesť ekonomicky kompetentnej strany, 2. čeliť totalitným prejavom zo strany EÚ, 3. odvážne útočiť na snahy ľavicových liberálov a rôznych humanistov z povolania, ktorí chcú z našej vlasti urobiť politicky korektnú žumpu.

Andrej Hlinka kedysi razil heslo: „Za Boha, národ, slobodu!“ Na Pravom Spektre to do moderného politického jazyka prekladáme tak, že k plnohodnotnej konzervatívnej strane patrí viera v Boha, vo svoju vlasť a v kapitalizmus. V tomto smere vidíme aj budúcnosť KDH.

Argumentačné (ne)schopnosti KDH

KDH je stredne veľká strana so štruktúrami, rozvetvenými do každej dediny. Kluby sú však často prestarnuté, vyvíjajú minimálnu činnosť a aj vrcholoví predstavitelia hnutia občas pôsobia argumentačne nepodkutí. Tu nejde o to, aby KDH bolo liberálnou stranou, ako chcel kedysi Ivan Šimko. Ide o to, aby bolo konzervatívnou stranou. Aby jej predstavitelia poznali konzervatívne argumenty k politickým témam a vedeli ich artikulovať.

Dobrým príkladom je Turecko. Existuje nespočetné množstvo kultúrnych, ekonomických, sociálnych a politických argumentov proti vstupu Turecka do EÚ. Ale ako na túto tému komunikuje KDH? Spomína len mešity a islam.

To isté Euroústava! Existuje nesmierne množstvo konzervatívnych argumentov proti Európskej ústavnej zmluve. Ak by aj nestačili slovenské zdroje (ako .týždeň, EUnie.sk alebo Pravé Spektrum), existujú kvalitné konzervatívne euroskeptické stránky v Čechách. Ale KDH sa zmôže len na akademickú debatu o takom abstraktnom a nehmotnom pojme ako je „suverenita“. Ešte im tak prekáža nanajvýš, že Boh nie je v preambule. Pritom je dobre, že Boh sa do preambuly nedostal. Jeho prítomnosť v takom totalitnom dokumente ako je Európska ústavná zmluva, by pôsobila diskreditujúco pre kresťanstvo.

Politici KDH pôsobia v debatách často nepripravení s infantilnými argumentmi. Výsledkom je, že sa potom stávajú ľahkou mediálnou korisťou ľavicových liberálov a socialistov. To, že politici z ostatných politických strán pôsobia ešte horšie, kresťanských demokratov neospravedlňuje. Pritom politológovia v prostredí KDH, akým je Jaro Daniška alebo Tomáš Zálešák, robia, čo môžu, aby zlepšili argumentačné prostredie v hnutí. Ako by sa tieto veci dali zlepšiť?

Pohltenie OKS

Občianska konzervatívna strana má veľký intelektuálny potenciál, jej predstavitelia už v čase hlbokého mečiarizmu hlásali potrebu radikálnych spoločenských reforiem, ktoré sa dnes napĺňajú, no má minimálnu podporu vo verejnosti. KDH má vplyv, veľkú členskú základňu, povesť relatívne čistej strany s ťahom na bránku, no tomuto ťahu chýba často smer.

KDH u nás z rovnej dane urobilo mediálnu tému, čo si všetci pamätáme a vďaka tejto veci ho zástancovia slobodného trhu ešte považujú za stranu, ktorá je potenciálne voliteľná. Nacionálno-socialistické strany ako SMK alebo SNS zrejme už žiadnu šancu nemajú. A podobne je to aj s SDKÚ a ANO, ktoré síce majú rétoriku, ktorá je market friendly, no „skutek utek“.

Dokazuje to aj skutočnosť, že podľa štatistiky INEKO, poslanci KDH hlasujú v parlamente najčastejšie za reformné protrhové návrhy zákonov. No absencia ekonóma s jasnou národohospodárskou víziou je citeľná. Dnes vyvolávajú rozpaky hlasy z prostredia KDH, ktoré chcú zakazovať nedeľný predaj. Zvlášť, keď človek politikov KDH stretáva v hypermarkete pomaly každú nedeľu. Z rovnakého súdka je aj nápad pomáhať východnému Slovensku presunom úradov z Bratislavy. To by zase pomohlo len hlavnému mestu, ktoré by tak mohlo komerčne využiť lukratívne nehnuteľnosti, čo by sa takýmto presunom uvoľnili...

Riešenie by mohlo byť jednoduché: KDH a OKS majú čosi, čo ten druhý potrebuje. Prečo ľudia z OKS nevstúpia do KDH? V Čechách sa začiatkom 90tych rokov udial precedens pre takýto postup – Klausova ODS vtedy fúzovala s Kresťanskodemokratickou stranou (KDS). Kým v ČR je občianska pravica silná a kresťanská slabá, u nás je to presne naopak. V roku 1994 poskytlo KDH miesto na svojej kandidátke pre ľudí zo SKOI (neskôr DS a OKS). V rokoch 1994-1998 sedel tak v NR SR Ján Langoš, v prospech ktorého sa svojho mandátu v druhom skrutíniu vzdal Vladimír Palko.

Ak by vo voľbách do Európskeho parlamentu volili voliči Petra Osuského kandidátku KDH, stali by sa kresťanskí demokrati pri nízkej volebnej účasti a tesných výsledkoch víťazmi. Dnes by KDH mohlo dať priestor na kandidátke mladým tváram OKS a Konzervatívneho inštitútu, Ondrejovi Dostálovi, Radovanovi Kazdovi, či Petrovi Gondovi. Zvlášť Gonda by mohol byť ekonomickou tvárou kresťanských demokratov. Jeho osoba má viacero výhod: je to konzervatívec, zástanca slobodného trhu, je mladý a ešte neokukaný a je to luterán. Navyše nepovažuje EÚ za modré z neba.

Ak by OKS fúzovala s KDH, mohol by sa Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika stať mozgovým trustom kresťanskej demokracie, ktorý by privial čerstvý vietor do údajne zreformovaných slovenských vôd.

Barto a Rybníček

Ďalšia možnosť, ako riešiť svoju ekonomickú kompetentnosť, je využiť vo väčšej miere dve osobnosti, ktoré majú blízko ku KDH aj k ekonomike. Ide o Martina Barta a Richarda Rybníčka. Bartovou nevýhodou je však jeho funkcia viceguvernéra NBS, čo si vyžaduje úplnú apolitickosť. Rybníček zase tvrdí, že nemá politické ambície.

Niektorí kresťanskí demokrati kritizujú Rybníčka za údajnú komercionalizáciu Slovenskej televízie. Netreba však zabúdať, že tento muž sa nestal riaditeľom STV, aby ju premenil na televíznu verziu rádia LUMEN. Rybníčkovou úlohou bolo ozdraviť televíziu na pokraji bankrotu s odhŕňačmi snehu, zamestnanými na plný úväzok po celý rok, s obrovskými dlhmi a mizernou sledovanosťou.

Ak Richard Rybníček dosiahne, že aj vďaka programom ako je SuperStar priláka Slovenská televízia späť mladého diváka, treba mu pogratulovať.

Pasca kresťanského socializmu

KDH má ešte jednu možnosť, ako sa popasovať s ekonomikou. Konzervatívne strany sa od liberálov a socialistov v jednom smere dramaticky líšia. Konzervativizmus je skôr sumou subpolitických presvedčení, než kompaktnou ideológiou ako liberalizmus alebo socializmus. Neexistuje napríklad nič také ako špecificky konzervatívne riešenia pre ekonomiku. Tam sa dá kráčať len cestou „viac štátu“ alebo „viac trhu“ alebo sa dá ísť nanajvýš „treťou cestou“, čo je zase len zamaskovaná cesta k socializmu.

Trh alebo štát? Liberalizmus alebo socializmus? To je dilema pre každú konzervatívnu stranu, kdekoľvek na svete. Britskí konzervatívci a americkí republikáni si vybrali trh, nemecká CDU/CSU si vybrala socializmus a zaplatila zato porážkou v posledných voľbách. Prečo by mali ľudia voliť socialistov, ktorí chodia do kostola, keď môžu voliť originálnych socialistov? To isté francúzski gaullisti, ktorí sa od Jospinových socialistov odlišujú len mierou nacionálneho šovinizmu.

Samozrejme, zvlášť kresťanský demokrat by mohol povedať, že pre neho je záväzná katolícka sociálna náuka. No tá je veľmi širokorozchodná a jej jednotlivé encykliky sú tak široko interpretovateľné, že každý si opäť musí položiť zásadnú otázku sám: trh alebo štát? Ak si KDH vyberie socializmus, môže sa mu ľahko stať, že sa natrvalo stane stranou bielikov, medzi mierami prerozdeľovania a korupcie totiž existuje vzťah priamej úmery. Tým by premrhalo svoj kapitál neskorumpovanej strany a mohlo by skončiť ako talianska kresťanská demokracia, ktorú zničili čulé kontakty s mafiou.

Z trochu iného pohľadu to však nemusí s ekonomickou kompetentnosťou KDH vyzerať až tak zle. No to si V. Palko a D. Lipšic musia uvedomiť, že ovládajú dva najdôležitejšie hospodárske rezorty. Jedna vec je daňová alebo penzijná reforma, no pokiaľ budú výpalníci konfiškovať nadhodnotu vytvorenú živnostníkmi a súdy robiť prieťahy v konaní, dovtedy nezaznamenáme väčší nárast životnej úrovne. Pokiaľ štát nebude ochraňovať súkromné vlastníctvo a vynútiteľnosť zmlúv a záväzkov, nepomôže nám ani nulová daň z príjmu.

Ministerstvá vnútra a spravodlivosti ešte nepresadili celú svoju agendu, preto je priskoro hodnotiť. Je otázne, či ju vôbec presadia. SDKÚ, ANO, HZDS aj Smeru totiž evidentne vyhovuje bordel, zdedený z 90tych rokov. Ekonomika a poriadok sú dve oblasti, kde KDH môže citeľne pomôcť ľuďom. Kultúrna vojna a odpor voči europeizmu sú zase okruhy, kde kresťanskí demokrati môžu diktovať našej impotentnej politickej scéne témy.

„Dobre mienené rady“

Voči KDH neustále zaznievajú dve protichodné námietky: 1. „je to čisto katolícka strana“, 2. „je to málo katolícka strana, lebo 60% Slovákov sa hlási k Cirkvi, no len zlomok volí KDH“. K prvej námietke treba povedať, že kresťanskí demokrati sú multikultúrnou stranou. V jej radoch nájdeme aj katolíkov, aj ľudí so židovskými predkami a hádam najväčší sympatizant z radov médií je šéfredaktor časopisu .týždeň, Štefan Hríb, ktorý je protestant.

Prevaha katolíkov v KDH je pochopiteľná. Všade na svete tvoria drvivú väčšinu prívržencov konzervatívnych strán príslušníci väčšinového náboženstva. Na Slovensku sú to katolíci. No napr. M. Thatcherová sa priznáva, že ako metodistka mala veľké problémy presadiť sa v britskej konzervatívnej strane, ktorej špička je anglikánska (teda len iný druh protestantov). Naproti tomu, šéf labouristov Tony Blair je katolíkom (menšinová cirkev v Anglicku) a hoci ľavičiar, má viac detí, než väčšina politikov KDH.

Pokiaľ ide o druhú výhradu, osemdesiat percent veriacich na Slovensku je mýtus. Mnohí, čo sa ku kresťanstvu hlásia sú papieroví veriaci. To znamená, že sú pokrstení, ale vieru nepraktizujú alebo veria nejakej súkromnej interpretácií kresťanstva, ktorá má s cirkevným učením len pramálo spoločné. Príkladom môže byť Jožo Ráž, ktorý je aj katolík aj zen budhista. Zen kresťan Ráž verí v špecifické božstvo, známe ako „veľký samec“.

Kresťanská viera má na Slovensku mnoho podôb. Aj naoko zbožné „babky demokratky“ zabúdajú, že sa dopúšťajú hriechu, ak Vladimíra Mečiara nazývajú „božím synom“ alebo „božím človekom“. Aj z vysokých preferencií SNS je zrejmé, že veľa našich ľudí je najprv Slovákmi, potom alkoholikmi a až potom kresťanmi.

Prívrženci KDH sú prirodzene tí, ktorí majú zmysel pre hierarchiu a autoritu, hoci medzi ich voličmi sa nájde aj nemalé množstvo agnostikov, či ľudí vlažnej viery, ktorí ale oceňujú razantný štýl politiky. Napríklad zakladajúci člen KDH, Gabriel Palacka bol ateista. Vzhľadom na jeho neskoršie pôsobenie v SDKÚ a na ministerstve dopravy to ani veľmi neprekvapuje...

U mnohých kresťanských demokratov tiež badať istý zaujímavý konzervatívny element. A to je ich vzťah k pápežovi. Je veľmi podobný spôsobu, akým Briti vnímajú svoju kráľovnú. Prejavuje sa to napr. vo farbách hnutia, ktorými sú žltá a biela, farby pápeža. No vidieť to aj na postoji k vojne v Iraku, ktorú Vatikán odmietol. Viac ako o vernosť úradu, zrejme pôjde o popularitu osoby slovanského pápeža Jána Pavla II. Na tradične plebejskom Slovensku je takýto mierne monarchistický element veľkým osviežením. Každopádne, v náboženských otázkach sa KDH nemusí ospravedlňovať. Tieto „dobre mienené rady“ totiž väčšinou prichádzajú od ľudí, ktorí ich nevolia alebo sú rovno politickými odporcami kresťanskej demokracie.

Čarnogurský a pasca paleokonzervativizmu

S Irakom súvisí aj istá nedôvera k zahraničnej politike Spojených štátov. Zvlášť V. Palko a J. Čarnogurský kritizujú neokonzervatívnu víziu o (trebárs aj násilnom) šírení slobody do celého sveta. KDH stojí na pozíciách, ktoré v otázkach zahraničnej politiky USA zastáva aj paleokonzervatívec Patrick Buchanan. Paleokonzervatívci majú silné argumenty, ak kritizujú bujaré nadšenie neokonov, šíriť slobodu do celého sveta. No ich kritika „extrémov neokonzervativizmu“ môže viesť k tomu, že sami podľahnú oveľa nebezpečnejším extrémom paleokonzervativizmu.

Vidieť to na Patovi Buchananovi. Jeho kniha Smrť Západu je skvelá a má pravdu so všetkým, čo napísal na adresu ľavicových liberálov. No okrem Smrti Západu napísal aj iné knihy, v ktorých kritizuje americkú účasť na druhej svetovej vojne, tvrdiac, že USA vyprovokovali útok na Pearl Harbor. Amerika sa vraj vôbec nemala starať do vojny, Nemecku mala prenechať Európu a Afriku, Japonsku zase Áziu a Washington by dominoval tak, ako dovtedy, západnej hemisfére. Krajnou polohou paleokonzervativizmu totiž je, že upozorňujúc na miestne tradície, úplne popiera schopnosť niektorých spoločností zaviesť demokratickú vládu.

No podľa tejto logiky sa demokracia nehodí ani na Slovensko. Pre Slovákov by zrejme najideálnejšou formou vlády bol korporativistický fašizoidný štát, aký tu bol cez vojnu. A to je pasca paleokonzervativizmu, do ktorej by KDH mohlo spadnúť. Na začiatku mnohí kresťanským demokratom vyčítali ľudácky resentiment v ich radoch. Nálepky „neoľudákov“ sa začali postupne zbavovať po prvom delení, keď od nich odišli Klepáč s Oberhauserom. No v súvislosti s kritikou neokonzervativizmu by mohol nastať v KDH zvrat.

Ak raz bude do slovenčiny (či češtiny) preložená aj Buchananova kniha A Republic, not an Empire, je možné, že niektorí ľudia nájdu alibi pre opätovné rehabilitovanie vojnového Slovenského štátu. „Veď pozrite sa, ono to vyplýva z toho, čo píše tento Američan, poradca mnohých prezidentov!“ Môže potom povedať JČ alebo niekto iný.

Na toto by si KDH malo dávať pozor!

KDH v 21. storočí

Po pätnástich rokoch sú kresťanskí demokrati najstaršou slovenskou ponovembrovou stranou. Všetky ostatné politické strany vznikali zhora, jedine kresťanskodemokratické kluby začali vznikať zdola. Pred pätnástimi rokmi im bola nasadená v Nitre strecha v podobe vedenia, zloženého zväčša z príslušníkov katolíckeho disentu a tajnej cirkvi. Práve toto morálne jadro robí z KDH stranu, ktorú sa oplatí voliť. Niečo človeku napovedá, že tu budú aj o ďalších pätnásť rokov.

Niektorí interpretujú nekompromisné kresťanské postoje politikov KDH ako fundamentalizmus. Hovoria to najmä ľudia, ktorí nemajú na nič názor, neveria v nijaké hodnoty a tak je pre nich každý, kto v niečo verí alebo má nejaký názor, fanatikom. No jedine ľudia, ktorí fanaticky v niečo veria, môžu zmeniť Slovensko a vymiesť tento Augiášov chliev. Je to fanatik, kto vytvára mantinely, v ktorých pôsobí tzv. pragmatik. Za fanatikov sa hrdo hlásili aj Ronald Reagan a Maggie Thatcherová. Bezpohlavná masa slovenských politických pragmatikov, ktorých vyznaním viery je najmä komunistické „kto nekradne, okráda rodinu“, zo Slovenska slušnú krajinu neurobí.

Kresťanskodemokratické hnutie vstupuje do ďalšej etapy svojej existencie. Pätnásť rokov bolo skalou, ktorá čelila tlaku nacionálneho socializmu, ale aj volaniu po kompromise z vlastných radov. KDH obstálo. Obstojí aj naďalej? Toto hnutie je skalou, na ktorej možno budovať slovenskú demokraciu. A ak má byť táto demokracia stabilná, musí ísť o demokraciu kresťanskú.

Lukáš Krivošík
(autor je voličom KDH a rád by ním zostal aj v budúcnosti)

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk