Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Otroci falošnej nádeje
01-02-2005 / Matúš Demko / Rozhovory

Ľudia z cirkví, ktorí inváziu siekt nevnímali len ako ohrozenie, ale i ako výzvu, založili v roku 1995 Ekumenickú spoločnosť pre štúdium siekt. Neskôr pri Ekumenickej rade cirkví v SR vzniklo aj odborné pracovisko – Centrum pre štúdium siekt.

Riaditeľ centra Boris Rakovský svoju prácu nepovažuje za nevšednú. Skôr za naliehavú, lebo počet tých, ktorí obetujú svoju identitu a stávajú sa závislými od samozvaných „mesiášov“ a najrozmanitejších náboženských kultov, aj na Slovensku stále rastie.

Prečo niektoré náboženské skupiny nie sú považované za sekty a iné áno? Podľa akých kritérií sa určuje, či je náboženské zoskupenie sektou?

Tak ako sa vyvíja spoločnosť, mení sa i pohľad na netradičné náboženstvá a kulty. V krajinách, kde žije viacero etník, je spoločnosť voči týmto skupinám liberálnejšia ako tam, kde s multikultúrnou spoločnosťou nemajú toľko skúseností. Ale aj najliberálnejšie štáty zápasia s viacerými medzináboženskými konfliktmi a napätiami. Vidieť to napríklad v súčasnom Holandsku. Definícií siekt je viacero. Inak sa na sektu pozerá sociológ, psychológ, právnik či teológ. V jednom sa však zhodnú: sekta je totalitnou skupinou so zvýšenou mierou radikalizmu a s patologickými prejavmi vnímania reality a okolia, v ktorom pôsobí. V súvislosti so sektou sa najčastejšie uvádzajú znaky ako autoritárstvo vodcu alebo úzkeho vedenia, fundamentalizmus, sociálna izolácia prameniaca z extrémnej výlučnosti a čiernobiele videnie sveta.

Prejavujú sa všetky tieto znaky v každej sekte?

Môžu sa prejavovať naraz alebo sú prítomné iba niektoré z nich. Sú sekty s autokratickým usporiadaním, ktoré sa vyznačujú striktnou poslušnosťou členov. Tam je dominantným znakom autorita vodcu, guru. No dnes pôsobí množstvo „voľných“ zoskupení, kde nie je až taká rozhodujúca organizácia a osoba stojaca na jej čele, skôr idea či produkt, ktoré takéto spoločenstvá ponúkajú. Nejde v nich ani tak o členstvo ako o to, aby sa presadili, je to akýsi druh novodobého podnikania. Tieto skupiny (ale i jednotlivci) používajú odbornú terminológiu, fušujú do psychológie, medicíny či ekonómie a navonok sa neprezentujú nábožensky. Ich protagonisti miešajú okultné esencie východných náboženstiev so západnou vedou, praktizujú pokútne psychoterapie, otvárajú poradne či ambulancie, zakladajú firmy s vlastnou obchodnou sieťou, prevádzkujú internetové stránky, prezentujú sa na ezoterických festivaloch... Pre dnešnú dobu je takýto fenomén „vynaliezavej“ a individualistickej religiozity, žiaľ, príznačný.

Ako sekta získava členov?

Metód a techník je viacero, závisí to od typu religiozity. Ich cieľ je podobný ako pri reklame: vzbudiť v človeku pocit dôvery a istoty, ale i túžbu po uskutočnení vízie, ktorú sekta ponúka. Psychokulty ponúkajú tiež šťastie, harmóniu. Nábor však časom vystrieda systematická a prepracovaná psychická manipulácia, ktorej je každý potencionálny a neskôr i riadny člen vystavený. Preto ľudia v sektách postupne strácajú svoju identitu. Začínajú myslieť a konať ako súčasť celku – sekty, ktorá je pre nich „jediným možným riešením, jediným východiskom a svetlom“. Na sektárske náborové aktivity sa dnes dá naraziť prakticky všade: na ulici, na prednáške, kultúrnom podujatí, verejnom stretnutí, dokonca i u lekára. Často ani nie je na prvý pohľad zjavné, že v pozadí stojí náboženský kult či iné pseudoreligiózne zoskupenie.

Zistia niekedy členovia sekty, že ich rozhodnutie vstúpiť do sekty bolo nesprávne?

Aj to sa stáva. Treba si však uvedomiť, že cieľom manipulácie je bezvýhradné stotožnenie sa so skupinou, aby sa v nej každý cítil ako ryba vo vode a nedal na ňu dopustiť. Navyše, sekta v členoch vypestuje strach, že kto ju opustí, bude vydaný napospas satanskému a skazenému svetu. A neverili by ste, ako tento argument funguje. Pocit vlastného ohrozenia, ale i zlyhania a viny je potom omnoho silnejší ako prípadné pochybnosti. Tie sa v sektách potláčajú rôznymi vypestovanými návykmi, napríklad pravidelným opakovaním mantry či vykonávaním inej stereotypnej činnosti. Celkovo platí, že pseudoreligiózne skupiny sa opúšťajú ľahšie ako skupiny s vybudovanou psychosociálnou závislosťou. Odchod zo sekty je vždy veľmi traumatizujúci zážitok.

Ako sa darí sektám na Slovensku?

Tak ako všade. Snažia sa presadiť na pomyselnom trhu náboženských a spirituálnych ideí a využívajú nestabilnú sociálnu situáciu, neistotu, strach z budúcnosti, ale i naivitu a neznalosť ľudí. Neraz úspešne.

Narastá počet ľudí v sektách?

Podľa toho, čo si pod pojmom „sekta“ predstavujete. Pod sektou sa už dnes nechápe skupina oddelená len od dominantnej cirkvi, ale i rôzne synkretické a alternatívne smery a metódy, psychokulty a extrémne skupiny, ktoré majú náboženský charakter. Okrem toho, nie je až také dôležité, či ľudia vystúpia z tradičnej cirkvi a ostentatívne vstúpia do nového kultu. Ide skôr o to, s akými názormi sa stotožňujú. Nie všetky skupiny vyžadujú výlučné členstvo. Mnohí ľudia dnes patria napríklad k rímskokatolíckej cirkvi, ale zároveň sa nadchýnajú religiozitou hnutia New Age, veria v reinkarnáciu, čítajú horoskopy, navštevujú veštcov, psychotronikov, liečiteľov či iných šarlatánov. Za zvlášť negatívny trend pokladám pokles dôveryhodnosti kritického vedeckého myslenia a inváziu pseudoreligióznych myšlienok, ktoré sa často bulvárnym spôsobom nekriticky predkladajú v médiách.

Ako sa dá zamedziť tomu, aby sa ľudia stávali obeťami spoločností, ktoré deformujú religiozitu?

Tak, že budú kriticky vyhodnocovať to, čo sa im ponúka. Že budú informovaní a obozretní. Žiaľ, nie vždy je to také ľahké, ako sa to povie. Je dôležité podporovať kritické myslenie verejnosti informovaním a poukazovaním na riziká náboženského trhu, no nemenej naliehavé je žiť autentické kresťanstvo.

Ktoré sekty tu existovali počas totality pred rokom 1989? Čo sa odvtedy zmenilo na slovenskej duchovnej scéne?

Nebolo ich veľa. Osobne som poznal Svedkov Jehovových, krišnovcov, moonistov a zopár iných misijne ladených spoločenstiev. Pôsobili v ilegalite, teda veľmi obmedzene. Dnes je situácia v mnohom odlišná. Je tu širšie spektrum náboženských smerov, mnohé skupiny sa dožadujú rovnakých práv, aké majú tradičné náboženské cirkvi, ktoré na našom území pôsobia už stáročia respektíve desaťročia, aj keď ich činnosť a vplyv neboli podrobené časovému testu – či sú pre ľudí prínosné alebo deštruktívne. No hoci nie sú registrované ako cirkevné či náboženské spoločenstvá, môžu verejne pôsobiť a šíriť svoju vieru. Nezriedka sa schovávajú za rôzne charitatívne a humanitné projekty, prenikajú do škôl a iných verejných inštitúcií, aby oslovili čo najviac záujemcov.

Je nádej, že sa situácia zmení k lepšiemu?

To závisí od toho, či si spoločnosť zachová slobodný kritický odstup od náboženského extrémizmu, a vyhne sa tak mnohým zbytočným nedorozumeniam a konfliktom. Náboženstvo už nie je okrajovým fenoménom. Zásadne ovplyvňuje politiku a kultúru každej spoločnosti. Záleží však aj od každého z nás, či sa naučíme pozerať na svet a na život triezvymi očami, aby sa nestalo, že podľahneme manipulácii tých, ktorí sú akýmisi „charizmatickými otrokármi súčasnosti“. Myslím, že by sa tak predišlo stále pribúdajúcim tzv. svetonázorovým sporom a napätiam v našich rodinách.

Okrem toho, že prostredníctvom vášho centra ľuďom dávate užitočné rady, vydávate aj štvrťročník Rozmer. Pre koho je určený?

Pre všetkých, ktorí chcú byť informovaní o súčasnej náboženskej scéne. Je to kresťansky orientovaný časopis, a keďže jeho vydavateľom je aj Ekumenická rada cirkví v SR, neviaže sa na konkrétnu cirkev. Rozmer uverejňuje tematické články od renomovaných slovenských i zahraničných autorov o náboženských kultoch a alternatívnych smeroch. Nájdete tu aj svedectvá, reportáže, rozhovory, aktuálne informácie a praktické rady. Preto je zaujímavý i pre ľudí mimo cirkvi, ba aj pre tých, ktorí nie sú kresťanmi alebo Boha len hľadajú. Veď dnes je už len málo tých, ktorých by sa táto chúlostivá problematika aspoň sčasti osobne nedotýkala.

Matúš Demko

(písané pre .týždeň)

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk