Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

No smoking, signore!
18-01-2005 / Martin Hanus / EUtópia

„Naši otcovia zomierali v boji proti fašistom, nacistom a komunistom a dnes sme skončili v tyranii.“ Tak komentoval majiteľ baru pre United Press International zákaz fajčenia na verejných miestach, ktorý v Taliansku platí od minulého týždňa.

Hladinu nikotínu v krvi talianskych fajčiarov tak od 10. januára prevýšila hladina rozbúrených vášní. Tie sú vcelku pochopiteľné: Fajčiť sa podľa zákona nesmie v reštauráciách, baroch, na diskotékach ani na uzavretých pracoviskách štátnych či súkromných firiem a záujmových klubov. Bez inštalácie nákladného ventilátora si v miestnosti nesmú zapáliť ani členovia spolku fajčiarov.

Kto udá Antonia?

Pokuta pre pofajčievajúcich jednotlivcov môže dosiahnuť výšku 275 eur, pre majiteľov reštaurácií až 2200 eur. Ako pohrozil taliansky minister zdravotníctva Girolama Sirchia: „Polícia nežartuje. Môže vstúpiť kamkoľvek, aj do súkromných kancelárií.“

Polícia si už po minúte platnosti nového zákona pýtala prvé pokuty od mladého Neapolčana a majiteľa reštaurácie, ktorý nevyvesil tabuľku „Fajčenie zakázané“. Ani tabuľka však nestačí. Podľa zákona sú totiž prevádzkovatelia reštauračných zariadení povinní udať každého fajčiara, ktorý napriek tabuli a verbálnej výzve cigaretu nezahasí. Pobúrené združenia reštaurácií a pubov však vyhlasujú, že budú radšej bojkotovať zákon než donášať na zákazníkov.

A zábava v hlučnom Taliansku neutíchne. Minister obrany Antonio Martino oznámil, že na zasadaniach Berlusconiho vlády bude fajčiť naďalej. Jeho vládni kolegovia by už mali spisovať udanie...

Cigaretka na dva ťahy

Taliani nie sú v protifajčiarskom ťažení európskymi prvolezcami. Už minulý rok prijali prísne opatrenia najskôr Íri, potom Nóri. Od júna tohoto roku sa pripoja Švédi, reštriktívne zákony avizujú vlády v Holandsku, v Španielsku a vo Veľkej Británii. Pred dvomi rokmi podobný zákon podpísal starosta New Yorku Michael Bloomberg. Reštaurácie tam odvtedy prišli o 20 percent tržieb, írske puby sú chudobnejšie o 16 percent.

Preto sa britské puby zo strachu pred štátnymi zákazmi ponúkli, že do roku 2009 vyčlenia 80 percent priestoru pre nefajčiarov. Blairovu vládu, ktorá bojuje nielen proti fajčeniu, ale aj proti mastným potravinám, však ľahko nepresvedčia. Tamojší minister zdravotníctva John Reid ubezpečil, že labouristi nechcú byť „poručníckou vládou“, ale ani „Pilátom Pontským, ktorý si nad zdravím svojich občanov umyje ruky“. V Británii je už dnes najvyššia daň z tabaku na svete – tvorí 80 percent jeho predajnej ceny (Slovensko s 59 percentami patrí medzi umiernenejšie európske štáty).

V Európskej únii bude od augusta platiť takmer absolútny zákaz reklamy na tabakové výrobky. Vysoká daň pre konzumentov tabaku či pre tabakový priemysel, ktorý namiesto propagácie svojich výrobkov musí inzerovať ich škodlivosť, sa zdá byť dostatočným trestom za hriechy. Pozoruhodným kontrastom je módny trend postupnej dekriminalizácie marihuany. Podľa britskej Nadácie pre výskum pľúc je totiž v troch marihuanových cigaretách toľko rakovinotvorných látok ako v 20 tabakových.

Postačí zdvorilosť

Podľa zástancov zákazu je fajčenie „vecou verejného zdravia“. To je však omyl. Rozhodnutie fajčiť a znášať zdravotné následky je slobodná voľba fajčiara. Škodí zdraviu a môže spôsobiť skoršiu smrť – takisto ako celoživotné prejedanie sa či odpor k športu.

Zákaz obžerstva alebo príkaz, aby každý povinne športoval, sú však každému na prvý pohľad smiešne. Prívrženci reštrikcií preto poukazujú na škodlivosť pasívneho fajčenia, čo taliansky minister Sirchia formuloval ako „slobodu nefajčiarov nevdychovať škodlivé plyny“. Lenže „neslobodne“ vdychuje mestský človek aj výfukové plyny z áut. Navyše, pasívne vdychovanie nikotínu je nepríjemné, nemusí však byť také škodlivé, ako sa všeobecne súdi. Existujú vedecké štúdie, ktoré veľkú škodlivosť pasívneho fajčenia popierajú, aj také, ktoré ho vyhlasujú za užitočné pre imunitu.

Laik však môže veriť i čerstvému výskumu amerických vedcov, podľa ktorého deti v rodinách s fajčiacimi rodičmi dosahujú horšie výsledky v matematike a čítaní. Ich zdravie je teda určite ohrozené väčšmi než zdravie príležitostných návštevníkov zadymených pubov. Znamená to, že policajti by mali zasahovať aj priamo v rodinách?

Niektorí protifajčiarski aktivisti berú tabak ako prejav konzervatívnych zvykov a bojom proti nemu sú priam posadnutí. New York Times kedysi napísal, že „len otroctvo je väčšou kliatbou americkej histórie než tabak“.

Protifajčiarske zákazy žiadajú v mnohých krajinách aj nefajčiari, ktorých je väčšina. Zvláštne na tom je, že povolávajú štát, aby riešil obyčajné medziľudské problémy. Pritom existuje normálnejšie riešenie a v slabšej chvíli ho formuloval i taliansky protifajčiarsky hrdina posledných dní Sirchia: „Zdvorilosť je najlepšia cesta, ako niekoho prinútiť, aby zahasil cigaretu.“ V Taliansku už zdvorilosť môže pokojne vyhynúť. Všetko zariadi ruka zákona.

Martin Hanus

písané pre .týždeň

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk