Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Zákony platia pre všetkých
02-12-2004 / Ján Dinga / Kultúrna vojna

Ako jednu z výhrad k zákonu o rodine z dielne ministerstva spravodlivosti autorka Oľga Pietruchová uvádza, že z neho cítiť "silné ideologické pozadie" (Rodina podľa predstáv ministra Lipšica, SME 26. 11.). Túto výhradu voči KDH počuť pomerne často. Nemá však žiadnu argumentačnú hodnotu.

Liberalizmus alebo ateizmus sú predsa ideológiami rovnako ako konzervativizmus. Tiež totiž označujú systém hodnôt a osobné presvedčenie. Ak by bol ministrom spravodlivosti liberál, jeho návrh zákona by bol, pochopiteľne, iný - prezentoval by v ňom totiž svoju vieru, svoju ideológiu. Táto kritika je preto úplne scestná. Ak je v ústave písané, že štát sa nemá viazať na žiadnu ideológiu, nemal by sa rovnako viazať ani na ateizmus.

Autorka sa tiež pohoršuje nad proklamatívnym tvrdením zákona, že "manželia sú povinní žiť spolu a byť si verní". Argumentácia, pri ktorej prirovnáva KDH k Talibanu, však už prekračuje hranice zdravého rozumu. Proklamatívne tvrdenie predsa vyjadruje len ideálny stav, v ktorom manželstvo funguje najlepšie, vôbec to však neznamená, že manželská nevera by mala byť trestná. Zákon a morálka nie je to isté. Aj tak je však nepochopiteľné, čo je na tomto proklamatívnom vyhlásení zlé. Azda si pani autorka nemyslí, že manželstvo funguje lepšie, ak manželia žijú oddelene a sú si neverní.

Liberáli sa pri presadzovaní registrovaných partnerstiev či zrovnoprávňovaní alternatívnych spolužití často odvolávajú na diskrimináciu. Problém je však kdesi úplne inde: v prvom rade treba zdôrazniť, že ľudí, ktorí žijú v inom spolužití ako v manželskom zväzku, nijaký zákon nediskriminuje. Každý zákon platí pre všetkých občanov bez rozdielu. Dôvod, prečo sa presadzujú rôzne hnutia nabúravajúce tradičné videnie rodiny, je ten, že štát predstavuje morálnu autoritu. Chcú teda od neho morálne uznanie, že aj iné spolužitia osôb sú rovnocenné s manželským zväzkom.

Také uznanie by však bolo spoločensky škodlivé, a to z jednoduchého dôvodu. Jedine manželský zväzok muža a ženy je schopný zabezpečiť spoločnosti budúcu generáciu. Vznik nových rodín je preto pre zdravú spoločnosť mimoriadne dôležitý, preto by mal štát inštitúciu manželstva ctiť a rešpektovať. Navyše, ak sa vzdáme tradičného videnia manželstva, postupne by mohlo dôjsť k absurdným situáciám, pri ktorých by sa chceli vzájomne oženiť (vydať) viac ako dve osoby, prípadne len jedna osoba (taký prípad sa v Holandsku už stal). Mohli by pritom rovnako argumentovať nediskriminačným prístupom a mali by na to plné právo.

Boj proti diskriminácii je na jednej strane pozitívny jav. V posledných rokoch však prekročil všetky rozumné medze. Antidiskriminačná kampaň totiž narúša tradičné videnie rodiny a presadzovaním antidiskriminačnej legislatívy sa obmedzuje aj sloboda slova (dôkazom je nedávny prípad švédskeho kňaza Greena). Vedome či nevedome, liberalizmus buduje neliberálnu spoločnosť - v mene liberalizmu. V konečnom dôsledku tvrdenie, že liberáli sú dnes voči kresťanom netolerantnejší ako kresťania voči nekresťanom, nie je ďaleko od pravdy. Liberáli by sa mali zamyslieť nad tým, čo vlastne chcú svojou politikou dosiahnuť. Bezhlavé oháňanie sa (ne)diskrimináciou a rovnosťou totiž môže mať aj úplne opačný efekt.

Ján Dinga

vyšlo v SME, 2. 12. 2004

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk