Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Černová 1907
05-11-2004 / Matúš Demko / Slovenská otázka

Obyvatelia Černovej (pri Ružomberku) si za vlastné peniaze a vlastnou námahou vybudovali nový kostol. Preto chceli, aby chrám posvätil rodák Andrej Hlinka. Tejto žiadosti však nebolo možné vyhovieť, keďže v tom čase bol Hlinka suspendovaný spišským biskupom Alexandrom Párvym. Dôvodom na suspendovanie bola Hlinkova agitácia v roku 1906 za Vavra Šrobára.

Biskup Párvy stanovil dátum vysviacky na 27.októbra 1907 a poveril kanonika Kurimského, aby ho zastupoval. Kurimskému však Černovci poslali 25.10.1907 telegram, že "posviacku kostola nezadržíme". Kurimský preto do Černovej radšej necestoval. Namiesto neho bol vysviackou poverený Martin Pazúrik.

V nedeľu 27.10.1907 boli u Pazúrika dvaja Černovčania, ktorí ho žiadali, aby do Černovej nechodil. O 9.hod. prišiel na faru k ružomberskému administrátorovi Jozefovi Fischerovi sám hlavný slúžny Andaházy a prosil ho, aby do Černovej nešiel. Napriek tomu o 10.hod. hrkotali do Černovej dva kočiare, v prvom sedel slúžny Zoltán Pereszlény, rodený Maďar, hajdúch Jozef Veverica a priateľ slúžneho Ján Buzy. V druhom koči sedel dekan Pazúrik, Jozef Fischer, katechéta Izidor Kalocsai a ludrovský administrátor František Hanzélyi. Likavský farár Pazúrik išiel trochu neskôr, ale keď sa dozvedel, čo sa v Černovej robí, vrátil sa naspäť. Ulička, v ktorej sa nachádza škola, je veľmi tesná a ľudí v nej bolo okolo 400. Keď sa kočiare približovali, vítali ich výkriky: "Nechceme vás! Preč odtiaľto!"

Kočiš slúžneho zastavoval, keď videl, že ďalej sa medzi ľudí ísť nedá. Ale vedľa sediaci hajdúch vzal bič a šľahal do koní i do hláv zhromaždených ľudí. Jozef Demko chytil kone za uzdu a pokúsil sa ich zastaviť. Sotva po tomto pokuse vydal veliteľ žandárov Ján Ladiczky rozkaz strieľať. Žandári, ktorí stáli po oboch stranách uličky, vypálili po štyri razy. Ako prvý padol Jozef Demko. Po tejto hroznej udalosti sa koče vrátili. Slúžny Pereszlényi išiel pre vojsko. Stotina honvédov z Ružomberka ihneď prišla žandárom na pomoc. Za krátku chvíľu sa vrátil aj Pereszlényi s pisárom a začalo sa kruté vyšetrovanie. Raneným poskytol pomoc Vavro Šrobár, ktorého bol zavolať Vendelín Lajčiak (v súdnom procese si vyslúžil označenie – vodca vzbury). Súdny lekár dr.Polgár sa dostavil na poludnie. Obhliadka ranených trvala do 15. hodiny.

Bilancia udalosti je takáto: 27.10.1907 boli zavraždení: Pavel Janči, 45-ročný, strelený do brucha. Zostala po ňom vdova a dve deti. Michal Polievka, 45-ročný, strelený do krku. Zostala po ňom vdova a dve deti. Katarína Demková, 35-ročná, strelená do brucha. Zanechala muža a štyri siroty. Antónia Lejková, 15-ročná, strelená do pŕs. Jozef Hlinka (bratranec Andreja Hlinku), 50-ročný, strelený do pŕs. Zostala po ňom vdova a štyri deti. Jozef Lejko, 45-ročný, strelený do srdca, zostala po ňom vdova. Ružena Fagová, 18-ročná, strelená do pľúc. Jozef Demko, 35-ročný, strelený do brucha. Zostala po ňom vdova a tri deti.

28.10.1907 z ťažko ranených zomreli: Ignác Janček, 25-ročný, strelený do brucha. Zostala po ňom vdova a tri deti. Karol Otiepka z Likavky, 26-ročný, strelený do brucha. Zostala po ňom vdova. Terézia Demková, 28-ročná. Zanechala dve deti, muž v Amerike. Jozef Lajčiak, 55-ročný, strelený do brucha. Zostala po ňom vdova a štyri deti. V peštskej nemocnici zomrel 4.11.1907 Jozef Fulla, 32-ročný, strelený do hlavy a 25.11. tiež v Budapešti skonal Andrej Šulík Kučera, 35-ročný.

Maďarské úrady obvinili vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku.

Udalosť patrila medzi najväčšie krvipreliatia v Uhorsku v čase dualizmu a vyvolala značný odpor európskej verejnosti. Odsúdili ju známe osobnosti ako francúzsky slavista E. Denis, anglický novinár R.W. Seton-Watson (Scotus Viator), Bjornstene Björnson a Lev Nikolajevič Tolstoj.

Americkú verejnosť informovali najmä tamojší Slováci, v uhorskom sneme interpeloval M. Hodža. Andrej Hlinka vzbudil záujem o slovenskú otázku na jeho prednáškovej ceste po moravských a českých cestách.

Tragédia upozornila svet na národný útlak Slovákov i na to, že režim v Uhorsku má len pozlátku demokracie.

Černovský kostol bol posvätený napokon Andrejom Hlinkom na sviatok Petra a Pavla v roku 1910.

Černová je pre mňa svedectvom toho, čo arogantná moc dokáže – vraždiť ľudí. Len preto, aby dosiahla svoj cieľ. Na černovské obete si treba v piete ticho spomínať.

Matúš Demko

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk