Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Stratení na Sibíri
18-08-2004 / Matúš Demko / Kultúrna vojna

Film Alexandra Mittu z roku 1991 Stratení na Sibíri rozpráva dramatický príbeh o hrôzach stalinských gulagov. Do jedného z nich uniesla sovietska Čeka anglického archeológa, odsúdený bol po falošnom obvinení zo špionáže.

Film mal dobrú kompozíciu, impulzívne obrazy i napínavé situácie a scény. Hlboko bola podčiarknutá myšlienka konfliktu medzi ľudskosťou a zlobou. Veľmi silná scéna bola, keď sa hlavný hrdina vracia medzi ďalších väzňov, ktorí ho chcú zabiť. Myslia si totiž, že môže za smrť ich dvoch priateľov. Prichádza medzi nich s obavami o svoj život. V duchu sa modlí dvadsiatysiedmy žalm:

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Keď sa približujú ku mne zločinci
a chcú mi zničiť telo,
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia
strácajú silu a padajú.

Aj keby sa proti mne postavili šíky,
moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj,
zotrvám v dôvere.

A už teraz dvíham hlavu
nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú.

Nevydávaj ma zvoli utláčateľov,
veď povstali proti mne kriví svedkovia,
dychtiví po násilí.

Keď posolstvo filmu vo mne doznelo, napadlo mi, že ísť medzi nepriateľov s modlitbou na perách dokáže len málokto. Musí mať na to odvahu a silnú vieru.

Niekedy si my, kresťania, azda aj priznáme, že sa cítime byť stratenými na Sibíri. Na Sibíri ako mieste chladu a opustenia. Prečo sme tam stratení? Lebo sa nevieme akosi nájsť. Nedokážeme prekonať vzdialenosti, ktoré sú medzi nami. Nevieme prekročiť múry vlastných sŕdc. Stratili sme sa v tom množstve ľudí, názorov a postojov.

Ako kresťania máme mnoho nepriateľov. Veď príklad nábožného a pokorného života poburuje mnohých. Mali by sme však vytrvať v nádeji, láske i viere.

Ľudia, ktorí žijú z nádeje, vidia ďalej,
ktorí žijú z lásky, vidia hlbšie,
ktorí žijú z viery, vidia všetko v inom svetle. (Pavol Hudák)

Kresťan môže čerpať obrovskú silu z modlitby. Práve spomínaný dvadsiatysiedmy žalm mi pripadá ako to, o čo by sa mohol každý človek oprieť v čase súženia a trápenia.

Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!"
Pane, ja hľadám tvoju tvár.

Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,
ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
Hoci by ma opustili otec aj mať,
Pán sa ma predsa ujme.

Ukáž mi, Pane, svoju cestu
a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.

Kresťan to nemá v dnešnej dobe ľahké. Akonáhle má iný názor ako mainstream (resp. médiá presviedčajú, že všetci ľudia sú za potraty, za registrovanie partnerstiev rovnakých pohlaví,...), je označený za spiatočníka a obmedzenca. Skade čerpať silu, aby vydržal tento nápor? Azda z modlitby, Písma, spoločenstva, možností sú široké. Alebo zo žalmov pre konkrétne situácie. Musíte uznať, že žalm 27 je fakt skvelý . Rozmýšľam, že sa naspamäť naučím z neho nejaké verše, alebo na tričko si dám veľký nápis PSALM 27. Cítim sa byť stratený na Sibíri.

Matúš Demko
Autor bol prijatý na žurnalistiku na Univerzite Komenského.

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk