Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Mládežnícky konvent na eú(rópsky) spôsob
14-05-2004 / Jarmila Urvová / EUtópia

Minulý týždeň, len zopár dní pred toľko oslavovaným a nádejne očakávaným vstupom Slovenska do Európskej únie sa konal 1. slovenský mládežnícky konvent o budúcnosti EÚ. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia „relevantných” mládežníckych organizácií, ktoré prijali pozvanie – LMS (Liberálna mládež Slovenska), DFM (Demokratické fórum mladých), MSD (Mladí sociálni demokrati), KDMS (Kresťansko demokratická mládež Slovenska) a ODM (Občiansko demokratická mládež). Bol to pre mňa skutočne intenzívny zážitok, ktorý mnoho napovedal o „mládežníckej politike” na Slovensku i o tom, ako vlastne diskusia o EÚ prebieha.

Konvent pre Ruska a Prodiho

Podujatie organizovala Liberálna mládež Slovenska – mládežnícka organizácia ANO. Bolo teda zrejmé, že vrcholom podujatia nemá byť diskusia, či nebodaj nejaké nové (rozumej: iné, ako sa všeobecne pretláčajú) názory, ale tlačovka za prítomnosti Markízy a Národnej obrody. Veď voľby do EP sa blížia. Tomu sa podriadil celý priebeh podujatia. Ale nepredbiehajme.

Nie nepodstatným bol fakt, že Konvent bol zorganizovaný na základe štedrého grantu samotnej Európskej komisie, ktorá tieto podujatia „sponzoruje” vo všetkých pristupujúcich krajinách. Po konaní toho nášho, inak „mimoriadne reprezentatívneho”, konventu, si teda bude môcť Komisia odškrtnúť Slovensko ako vybavené, slovenskú mládež ako proeurópsku. A v prípade, že sa nedajbože vyskytne nejaká kontroverznejšia témička (ako napríklad ústava), ktorú by chcel nejaký nedorastený Slováčisko kritizovať, bude mať EÚ s jej vysunutými chápadlami u nás v zálohe postoj „ slovenskej mládeže”, teda „ vôľe ľudu”.

Zaujímavosťou je výška grantu od EK, ktorý vraj dosiahol výšku pol milióna korún. Takéto podujatie by sa však podľa ľudí, ktorí s tým majú skúsenosti, dalo zorganizovať za 100, maximálne za 120 tisíc a to by zahŕňalo aj to, čo by zahŕňať malo. Ubytovanie, potrebné len asi pre štvrtinu z približne 80 účastníkov v Inštitúte pre verejnú správu, nebolo práve najbližšie miestu konania, Pálffyho palácu. Zabezpečenie dopravy, alebo v podstatne menej nákladnejšom variante, aspoň informácií o možnostiach dopravy v rámci Bratislavy pre mimobratislavčanov by takisto nebolo bývalo od veci. Nehovoriac o tom, že za takú sumu by sa zrejme boli dali zaplatiť aj úplne obyčajné raňajky pre ubytovaných, ktoré však neboli takou samozrejmosťou, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. K bufetovému občerstveniu sme boli pripustení približne o pol jedenástej predpoludním (dve hodiny po začiatku podujatia), s poznámkou usporiadateľov, že na to máme 5 minút, z ktorých nakoniec láskavo urobili pol hodinu. Nuž čo, za veľa európskych peňazí málo muziky.

Euroblábol

Hneď v úvode boli účastníkom predstavení víťazi študentskej esejistickej súťaže na tému: „Môj život po vstupe Slovenska do EÚ”, na ktorej sa zúčastnilo vyše 20 študentov. Po vzletnej demonštrácii toho, ako na našich školách Európa letí, sa nám prihovorili čestní hostia – veľvyslanec Talianska v SR del Balzo di Presenzano, bývalý veľvyslanec SR v USA, M. Bútora, či riaditeľ Odboru vnútorných záležitostí a inštutúcií EÚ MZV SR F. Ružička, a samozrejme, na konvente všadeprítomná, Katarína Glončáková – Golev. Príhovory týchto hostí sa v podstate niesli v rovnakom duchu. Za vypichnutie azda stojí príhovor talianskeho veľvyslanca, mimochodom sprevádzaný mizerným tlmočením z angličtiny, ktorý v príhovore zdôraznil, že prijatie ústavy je potrebné a nevyhnutné, „už len kvôli úsiliu, ktoré bolo vyvinuté na jej tvorbu”. Z tohto prejavu, ako aj zo všetkých hosťovských bolo zrejmé, že sme sem síce prišli diskutovať, okrem iného aj na tému „Európska ústava – áno, či nie”, ale mali by sme dospieť predsa len k tomu „ áno”. Napokon, veľkí politici sa už v podstate dohodli, diskutuje sa len o detailoch, ktoré sa v priebehu roka „vychytajú” a bolo by smiešne, keby mládežníci chceli otvárať to, čo už majú všetci europolitici dávno vyriešené. O tom nás poučil pracovník MZV. Okrem toho nám ešte ozrejmil, že existuje sedem druhov postojov voči EÚ: Euronegativistický, eurokritický, europesimistický, euroskeptický (pričom nie je jasné, či skeptický je horšie ako pesimistický, alebo naopak), eurorealistický, eurooptimistický, euroidealistický.

Katarína Veľká

Úvod zakončila Katarína Glončáková – Golev, ktorá radostne vyhlásila, že ona je asi niekde okolo šestky, prípadne sedmičky. Mimochodom, Katarína Glončáková – Golev sa počas celého podujatia štylizovala do úlohy druhej moderátorky, napriek tomu, že predsedníctvo podujatia tvorili po jednom zástupcovi všetky zúčastnené mládežnícke organizácie, pričom LMS tam zastupoval predseda tejto organizácie. Ten bol prítomný aj na záverečnej tlačovke, ako i v markizáckom spote, napriek tomu bol i tam „zdupľovaný” všadeprítomnou Katarínou. Mimochodom, kandidujúcou do Európskeho parlamentu. Po krátkej prestávke sa išlo do tuhého. Diskutovať sa malo na spomínanú tému „Európska ústava – áno, či nie”, „Zahraničná a bezpečnostná politika EÚ”, „ Postavenie mladého človeka v EÚ”, „Ďalšie rozširovanie EÚ”. Zámerne vravím „ malo sa diskutovať”, pretože aká-taká diskusia prebehla azda len na prvú z uvedených tém. Keď však organizátori videli, že mladí by skutočne chceli diskutovať, a teda by sa nestihla tlačovka (účel Konventu), nakoniec sa možnosti reakcie na pozície jednotlivých organizácií postupne obmedzovali, až na možnosť položenia jednej otázky k danej téme za každú organizáciu.

Amerika fuj, Európa mňam!

Nie je účelom tohto textu reprodukovať vypovedané. Dozvedeli sme sa, samozrejme, povinné cvičenia typu, aká je harmonizácia prepotrebná, kvôli „nekalej konkurencii”, ktorou my, pristupujúce krajiny, spôsobujeme nanapraviteľné škody úbohým Nemcom a kvôli zabezpečeniu voľného trhu(!) (MSD), či to, že Európa sa musí zbaviť „hegemónie USA” (DFM, mládežníci HZDS). Keby náhodou mal ešte niekto po prvej časti ilúzie o tom, či vôbec existuje nejaký zmysluplný účel tohto zhromaždenia mládežníkov, zástupkyňa DFM ho určite uviedla na pravú mieru výrokom, reagujúcim na príliš zapálených pravicovo orientovaných prítomných: „Nehrajme sa na veľkých politikov, sme tu, aby sme prijali určitú deklaráciu, nehrajme sa na väčších, ako sme!”. Azda ani nemohla väčšmi vystihnúť podstatu celého podujatia, či v širšom kontexte, dokonca fungovania EÚ. Na to, aby nám načrtávali veľké vízie, regulovali a harmonizovali život a v našom mene zaujímali postoje voči zlej Amerike, sú tu predsa Verheugenovci, Prodiovci, Giscardovci a iní vyvolení. Európsky ľud je tu na to, aby bol (aby sa vyvolení mali čím oháňať). Teda, pokiaľ ich nechce pochváliť, ako sa im tá harmonizácia a regulácia darí. V takom duchu sa, samozrejme, niesol aj výstup z Konventu. Pred hlasovaním o ňom, Katarína Golev vyzvala prítomné organizácie k tomu, aby k nemu predniesli svoje prípadné pripomienky, pričom druhým dychom dodala, že by ani nemuseli (mať pripomienky). Nuž, vzhľadom na prítomnú zostavu, skutočne nemuseli – rozum bol prehlasovaný bujarým euronadšením, ktoré, vzhľadom na to, že príslušné šoty už boli natočené, sa ani nesnažilo prejavovať obzvlášť kultivovane. Napríklad také DFM sa už pobavenie a vtipy na adresu KDMS, ktoré obsahovali niečo o „kostolných myšiach” ani nesnažilo zakrývať.

Diskusia bez hodnôt?

Aj preto nezdieľam mierny optimizmus podpredsedu KDMS z Konventu, ako ho prezentoval v Domine (18/2004), ktorý v ňom vidí začiatok nejakej diskusie. Na to je potrebná aj slušnosť, vzájomný rešpekt a predovšetkým, vôľa diskutovať. Bez vopred načrtnutých liniek, ku ktorým by sme mali dospieť. Na to sú však potrebné mládežnícke organizácie, ktoré majú ucelené hodnoty, sú schopné ich obhajovať a osloviť mladých ľudí. No a v neposlednom rade, ktoré hodnoty zachovávajú nielen navonok, ale aj dovnútra.

Jarmila Urvová
Autorka bola delegátka Mládežníckeho konventu za ODM.

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk