Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Mýli sa Roman Joch?
29-04-2004 / Peter Frišo / Komentáre

Západná kultúra je v kríze, čo dnes vníma každý hlbšie zmýšľajúci človek. Táto kríza sa začala vtedy, keď sa vytratil človek, odcudzil sa a stal sa len inteligentnejším zvieraťom. Najprv napadla možnosť existencie transcendentných noriem, potom i existencie prirodzeného poriadku i samotnej prirodzenosti človeka. Človek tak stratil duchovný rozmer, odrezala ho od zvykov, tradícií a pevných medziľudských vzťahov, pomaly, ale isto mu berie dejiny - už predtým nepokryto falšované. Západná kultúra je naozaj v kríze. Dôležitá je však otázka, ktorú pred nás položil Roman Joch: západná kultúra v Európe už zanikla? Ak ešte nezanikla, nie je už natoľko prerastená metastázami, že sa jej zániku nedá zabrániť? Impulzom pre tieto otázky bola esej pátra Parryho „The Restoration of Tradition“, ktorá spochybnila význam amerického konzervativizmu. Otec Parry, ktorého ovplyvnilo veľdielo najväčšieho filozofa 20. storočia Erica Voegelina, si všimol rozpad tradície spoločnosti, čiže „zmenu v štruktúre zakúšania pravdy spoločnosti v dejinách“. Táto zmena vedie k odcudzeniu voči poriadku sveta a povýšeniu negácie nad pravdu. Meyer dopĺňa toto hodnotenie „schizmou v duši spoločnosti“. V Spojených štátoch však v kríze ešte nenastal bod, z ktorého niet návratu – spor je otvorený, kultúra dosiaľ nezanikla. Až keby sa tak stalo, je nutný prorocký prístup, tak ako ho navrhuje otec Parry a dopĺňa Meyer. Zároveň pripúšťa, že v ostatných častiach Západu už môže existovať stav „prázdnoty bez kultúry“. Tu prichádza na rad snaha Romana Jocha odpovedať na otázku zániku západnej kultúry v Európe. Aké sú jeho dôvody? Zlyhanie Európy tvárou v tvár komunizmu, filozofické barbarstvo postmodernizmu, ktoré nie je schopné kultúry tvoriť, iba rozvracať, dechristianizovaná Európa, to, že sloboda už nie je hlavnou politickou hodnotou, lebo ju nahradil ideál rovnosti a zabezpečenosti a nakoniec európsky etatizmus. Je nevyhnutné dodať, že táto analýza je pravdivá, možno na malé výnimky. Dôsledky si len málokto z nás uvedomuje. Neobstojí ani prirovnanie Rímskej ríše pred pádom, pretože vtedy nebol spochybnený samotný transcendentný a objektívny ľudský poriadok, ako je tomu dnes. Najzávažnejšie o tom vypovedá Roman Joch: „... úsilie o cnosť, morálna povinnosť vnútorného zápasu za mravnú dokonalosť navzdory svojej nedokonalosti to už nie je étosom životu Európanov. Európa je postkresťanská a neopohanská“. Tým sme si postavili základnú kostru tvrdení smerujúcich k potvrdeniu pravdy o zániku toho, čo sme zvykli nazývať západná kultúra, zmesi výborných tisícročných mravných hodnôt a princípov židovskej, antickej a predovšetkým kresťanskej kultúry. Nie sme však schopní určiť, či k zániku naozaj prišlo. Je celkom možné, že Roman Joch má pravdu a stojíme už len na spálenisku. To však posúdi budúcnosť, možno ešte ďaleká, keď opäť príde k obnoveniu morálnych síl a zdrojov v novej kultúre. A hoci nie sme schopní posúdiť, či už západná kultúra, ako sme ju poznali, zanikla, zanikne, alebo sa boj o jej podstatu ešte dá zvrátiť, predsa mnohé symptómy dnes poukazujú na skutočnosť, že Roman Joch sa nemýli. Európsky človek sa dnes stáva zameniteľný, ľudia sa premieňajú v stroje a postupne tak klesá aj ich cena, dakedy nevyjadriteľná. To nezakryje ani právny nihilizmus a súťaž „kto vymyslí viac ľudských práv“. Európsky človek sa stáva šablónou, čistou hmotou redukovanou na potreby. Diskusia s takým človekom je navyše zbytočná – to, čo bolo po tisícročia jasné, je už pre neho nezrozumiteľné. Žije vo svojich nových symboloch a slovách vzdialených od ich pôvodného významu. Komunikácia stratila zmysel. Už nejde o človeka západnej kultúry.

Peter Frišo

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk