Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Prečo voliť Františka Mikloška
29-03-2004 / redakcia / Komentáre

Žijeme akoby v schizofrenickej krajine. Keď sa ľudí v prieskumoch pýtajú, aký má byť nový prezident, hovoria, že má byť čestný, pravdovravný, bezúhonný..., skrátka medový. Keď však vyjadrujú svoje sympatie konkrétnym kandidátom, na prvých miestach sa striedajú osoby, ktoré ideál čestnosti a bezúhonnosti popierali celým svojím životným príbehom.

Kvalifikácia pre prezidenta

Prezident, ktorého dnes zvolíme, bude zastávať funkciu hlavy štátu až do roku 2009. Chceme mať ešte dvadsať rokov po nežnej revolúcii prezidenta, zdiskreditovaného minulosťou v komunistickej strane? Mnohí chcú už v prvom kole voliť menšie zlo, a pritom zabúdajú, že veľkou výhodou dvojkolovej voľby je práve možnosť voliť v prvom kole dobro. Ak máme strach, tak mu pokojne môžeme dať priechod v druhom kole.

Samozrejme, sú ľudia, ktorí zastávajú názor, že na členstve v komunistickej strane nie je a priori nič zlé. Zabúda sa, že do Strany sa vstupovalo z troch dôvodov: zo strachu, pre kariéru alebo z naivnej viery, že jej ideológia je správna. Čo je lepšia kvalifikácia na funkciu prezidenta Slovenskej republiky – strach, kariérizmus alebo naivita???

Nejde tu len o to, aký by nový slovenský prezident v žiadnom prípade byť nemal, ale o to, aký má byť. Máme my voliči na to, aby sme si zvolili človeka, ktorý celý život zápasil za slobodu, no s pokorou chápe aj nutnosť existencie vyššej autority, ktorá nás presahuje? Človeka, ktorý by nás vedel reprezentovať navonok, ale ktorý by súčasne organicky vyrastal zo slovenskej zeme a reprezentoval to najlepšie z tradície nášho ľudu? Niekoho, kto dokáže byť mostom zmierenia, ale kto aj chápe, že odpustenie môže prísť až po vyjasnení si miery viny? Niekoho, kto sa okrem Boha nepotrebuje klaňať nikomu a ani všetkým mocným tohto sveta?

Neideologický, ale oddaný hodnotám

Toto sú nároky, ktoré by mal spĺnať prezident našej republiky. My v Pravom Spektre si myslíme, že je tu jeden kandidát, ktorý tieto požiadavky napĺňa. Je ním František Mikloško. Ak človek aspoň povrchne sleduje prezidentskú kampaň a vníma rozhovory a prejavy s jednotlivými kandidátmi, neunikne mu, že Mikloško sa jednou vecou od ostatných kandidátov (aj od tých tzv. našich - slušných) odlišuje - hovorí zaujímavé veci!

Tam, kde iní kĺzajú po povrchu táraním o sociálnom a národnom zbedačovaní, či bezduchými frázami o ružovej európskej budúcnosti Slovenska, Mikloško nenudí. Takmer v každom jeho prejave a interview povie nejakú hlbokú pravdu o nás Slovákoch, o našom národe, našej krajine, či jej dejinách.

Ak popri strihaní pások a sadení dubov existuje nejaký hlbší rozmer prezidentskej funkcie, tak potom ide práve o to, v čom Mikloško exceluje: prezident by mal svojmu národu hovoriť zaujímavé pravdy o ňom samom! Mal by mu hovoriť čosi nové a vizionárske. A veru, Mikloško má nato byť vizionárskym prezidentom. On si neberie pred ústa servítku kandidátov s diplomatickým pozadím, ktorí síce veľa hovoria, ale málo povedia. Vie, kedy ticho povie viac než tisíc slov a vie použiť humor tam, kde je treba odľahčiť atmosféru.

Pritom to nie je človek ideologický. Takýto ľudia sa dajú rozoznať veľmi ľahko tým, že u nich absentuje zmysel pre humor. Mikloško je predovšetkým hlboko ľudský. Nemusíme s ním súhlasiť vždy, ale jeho postoje sú predovšetkým niečo, čo má on sám hlboko prežité. Pri jeho životnom príbehu sa napokon akékoľvek ideologizovanie stáva malicherným.

Spiatočnícky konzervatívec?

Pre mnohých je Mikloško „Ferko“. Toto oslovenie je veľavravné. Neviaže sa naň totiž ostro výsmešný kontext, ako keď sa povie „Rudy“ alebo „Fred Flinstone“, naopak, je to priateľské oslovenie niekoho, kto sa priateľsky správa aj k druhým. Túto jeho ľudskosť oceňujú nielen priatelia, ale aj politickí protivníci. Ferko je totiž schopný spájať ľudí. Práve on sa bezprostredne po prevrate zaslúžil o vyrovnanie medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou, je dlhoročným osobným priateľom Arpáda Göncza i Václava Havla a dlhodobo sa usiluje o historické zmierenie Slovákov a Maďarov. Ferko však nie je nikomu nič dlžný, jeho triezve postoje ku krajanskému zákonu, vojne v Iraku, či k Európskej únii dokazujú, že má vlastný názor a tento si vie aj zastať. Zdá sa, že keď človek z bezprostrednej blízkosti sleduje zázrak rozpadu mocnej komunistickej ríše, stane sa akosi skeptickejší k pominuteľným veciam tohto sveta.

A ak sa Mikloško vedel baviť s osobnosťami, ktorí sú dnes už vlastne súčasťou učebníc dejepisu ako Margaret Thatcher a Francois Mitterand, ktorí si v Bratislave podávali kľučky, keď bol predsedom SNR, nejaký ten Prodi už zrejme nebude problémom.

Je zaujímavé, aké podružnosti sa mu väčšinou vyčítajú. Hovorí sa, že nevie osloviť mládež, že nerozumie technike, nemá televízor a manželku. Pritom celé jeho pôsobenie v disente je jednou veľkou prácou s mládežou, vytváranie mladej kontrakultúry, ktorá bola v opozícii voči otupujúcemu prázdnu normalizačného režimu. Na besede SKOI a Domina vo Véčku počas začiatku kampane bol vekový priemer skutočne dosť nízky. Pri Mikloškovi určite neplatí staré klišé o KDH ako o strane, ktorú výlučne volia prežehnávajúce sa babky.

Pokiaľ ide o techniku, RNDr. František Mikloško je vyštudovaný matematik a na ústave kybernetiky robil s počítačmi ešte v čase, keď väčšina pospolitosti ani nevedela, čo to vlastne je. Málokto takisto vie, že prvý rozhovor mobilnými telefónmi sa uskutočnil v roku 1991 práve medzi Mikloškom ako predsedom SNR a jeho českou kolegyňou, predsedkyňou ČNR Dagmar Burešovou...

Debata o tom, že Mikloško nemá „prvú dámu“ je rovnako absurdná. Každý, kto pozná praktiky štátnej bezpečnosti vie, že práve cez svoje rodiny boli odporcovia režimu najzraniteľnejší. Jednému českému disidentovi ešte v 80. (!) rokoch takto pozvali na výsluch jeho tehotnú ženu. Ako následok výsluchu potratila a zomrela. Je naozaj Mikloškovou slabosťou, že nechcel vystavovať takémuto životu nijakú ženu?

FM na hrad!

František Mikloško by po dlhom rade zväčša priemerných až podpriemerných prezidentov mohol byť hlavou štátu, na ktorú by sme mohli byť hrdý. Slovensko by si túto šancu nemalo nechať ujsť. Naši čitatelia, my, z realizačného tímu Pravého Spektra vás pozývame: poďte v sobotu 3. apríla voliť Ferka Mikloška za nového slovenského prezidenta!

Martin Hanus, Ondrej Jombík, Lukáš Krivošík, Martin Pener

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk