Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Falošné eurá
05-02-2004 / Juraj Karpiš / EUtópia

Počet zhabaných falošných eurobankoviek, či euromincí bol podľa Európskej centrálnej banky (ECB) v uplynulom roku vyšší než v roku 2002.

Podľa správy ECB z 22. januára bolo v roku 2003 zhabaných 551 287 falošných eurobankoviek (medzi falšovateľmi sú pravdepodobne najobľúbenejšie 50-eurovky, tvoria totiž viac ako 50 percent zhabaných bankoviek) a 26 191 mincí (75 percent z nich boli dvojeurovky). Toto množstvo mierne presahuje počty z roku 2002, keď bola spoločná mena v obehu prvý rok. Takisto došlo k zlepšeniu kvality tlače falošných bankoviek.

Táto krátka správa ECB je určite zaujímavá, bohužiaľ však neúplná. Analytici z ECB totiž k celkovému počtu falošných eur zabudli pripočítať ročnú produkciu falšovateľa s najvýkonnejšími tlačiarňami v eurozóne a perfektnou kvalitou finálnych bankoviek a mincí.

Kto naozaj falšuje?

Ale poďme pekne poporiadku. Kto je to falšovateľ? Myslím, že je ním každý, kto peniaze získa nie pocitivo, výmenou, ale jednoducho ich vytlačením. Kým obyčajní smrteľníci, ktorí sa chcú nejak dostať k peniazom, si ich musia buď zarobiť predajom svojej práce alebo nejakého majetku (musia sa niečoho vzdať), falšovateľ si ich môže vytlačiť, koľko mu srdce ráči. Tieto falzifikáty potom použije na nákup reálnych služieb a tovaru. Za cenu papiera a opotrebovania tlačiarne tak získa hodnoty rádovo prevyšujúce jeho náklady. Je zrejmé, že pri falšovaní sa jedná o podvod. Človek, ktorý pri výmene akceptuje falzifikát, nevie, že akurát vymenil reálne hodnoty za v skutočnosti bezcenný papierik.

Tak kto je teda ten najpilnejší falšovateľ v eurozóne? Tvrdím, že je ním ECB. Jej emisná činnosť takmer úplne súhlasí s vyššie uvedenou definíciou. Aj keď neprodukuje falzifikáty v pravom zmysle slova, jej činnosť má rovnaké črty a efekty na bohatstvo obyvateľov používajúcich euro, ako tá ozajstných falšovateľov. ECB totiž neustále produkuje nové a nové bankovky za zlomok ich nominálnej hodnoty a nakupuje za ne aktíva (najčastejšie štátne dlhopisy) bez toho, aby bola nútená vzdať sa nejakej skutočnej protihodnoty. ECB (pre spravodlivosť dodám, že to robia všetky centrálne banky na svete, a nie len ECB) touto činnosťou znižuje kúpnu silu už cirkulujúcich bankoviek. Rovnaké množstvo tovaru zrazu „naháňa“ väčší počet bankoviek, ceny tovarov zákonite stúpnu a všetci držitelia eúr sú zase o niečo chudobnejší. V podstate sa jedná o skrytú formu zdanenia. Tento jav má aj celú radu negatívnych makroekonomických efektov a redistribuuje bohatstvo v spoločnosti, ale keďže tieto nie sú predmetom tohoto článku, poďme radšej ku konkrétnym číslam.

Nejde o milióny

Tlačiarne ECB za posledné roky určite nezaháľali. Kým v januári roku 2002 boli v obehu mince a bankovky v hodnote 246 miliárd eur, v novembri 2003 dosiahla ich hodnota už 380 miliárd, čo predstavuje takmer 55 percentný nárast za necelé dva roky. Len za rok 2003 (od januára do novembra) pustila ECB do obehu nové bankovky a mince (rozumej „nakúpila“ aktíva ) za 67 miliárd eúr.

Kým teda hodnota zhabaných falzifikátov dosiahne maximálne 100 miliónov eúr, ECB bola za to isté obdobie schopná emitovať bankovky a mince v hodnote takmer 70 miliárd eúr. Rozdiel hovorí sám za seba. Skutočná škodná euroregiónu nie je tam, kam ukazujú prsty analytikov z ECB.

Juraj Karpiš
Písané pre Pravé Spektrum a www.EUnie.sk

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk