Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Radosť až na kosť
02-02-2004 / Peter Frišo / EUtópia

Slovensko súčasťou Európskej únie - to nie je výmysel, ale veľmi blízka realita nasledujúcich týždňov. Je to však dôvod na radosť celej špičky politického spektra?

Vstup Slovenska do Európskej únie sa už dá pomaly počítať na dni. Väčšina relevantných politických subjektov oslavuje, samotný vstup do Európskej únie sa pre nich stal cieľom, akoby ho považovali priam za vykupiteľský akt.

Raduje sa ľavica i pravica. Pri ľavici sa niet čomu čudovať, dnešná Európa priam kypí ľavicou, smernicami, antidiskriminačnými nezmyslami, na aké si len dokážete spomenúť, feminizmom, rovnostárstvom a vymýšľaním čo najhlúpejších „ľudských práv“. Dalo by sa povedať socialistický raj na zemi, so všetkým, čo k tomu patrí vrátane internacionálneho superštátu. To všetko často zastrešujú až príliš ideologicky podfarbené inštitúcie. Varovanie Hayeka, ktorý venoval Cestu do otroctva socialistom všetkých strán, sa dnes vážne neberú. A to napriek tomu, že príznaky choroby sú stále viditeľnejšie. Ľavica má, samozrejme, svojho spojenca, silného nielen v Európe, ale aj u nás: nelegitímne, občanmi nevolené a teda čiastkové záujmy zastupujúce odbory. Tie bez najmenšieho oprávnenia, pripravené vždy na nátlakové akcie, predstavujú dnes zároveň politickú silu i riziko. Je možné, že po vstupe do Európskej únie bude ešte ťažšie túto silu zlomiť.

Pravica sa raduje tiež (česť kritickým výnimkám). Vstup do Európskej únie je paradoxne z jej pohľadu najväčším úspechom, akým sa môže popýšiť, mnohých jej predstaviteľov až príliš zlákala vôňa európskych salónov a priam sa vidia v politických reprezentantoch Európskej únie. Pri pravici však ide o skutočnosť viac prekvapujúcu. Samozrejme je otázne, či si Slovensko mohlo dovoliť nevstúpiť do Európskej únie. Minoritná skupinka slovenských euroskeptikov si to myslí, pravdou však je aj to, že v takom prípade by pre nás ostali rôzne obmedzenia zo strany Európskej únie, ktoré by taktiež mali na Slovensko negatívny vplyv.

Samotný vstup do Európskej únie však pre slovenskú pravicu veľa dôvodov na nekritickú radosť nedáva. Už zamĺkli hlasy o tom, ako sa Slovensko stane vedúcim nositeľom reforiem pre stagnujúcu Európu, nahradila ich ochota súhlasiť s rozmarmi eurolandu, aj keď na to Slovensko môže doplatiť stratou vlastnej reformnosti. Nehovoríme pri tom o procese ďalekej budúcnosti, stačí spomenúť ohrozenie dôchodkovej dane prehnanou snahou o dosiahnutie eura. Netreba pritom zakrývať, že euro podobne ako ďalšie podmienky prijaté od Európskej únie prinajmenšom obmedzujú suverenitu Slovenska.

Podobne sa dá pozrieť na daňovú politiku Slovenska, vstupom do Európskej únie sa rozhodne zmení možnosť dane výraznejšie znižovať, čo by bolo pre Slovensko výhodné, skôr sa dá očakávať tlak na ich zvýšenie, ako aj tlak na prijatie výrazných „sociálnych“ zákonov pôsobiacich demotivujúco, ktoré sú nielen ekonomicky nezdravé, ale prejedajú budúcnosť štátu.

Negatívne stránky Európskej únie (a práve tá časť pravice, o ktorej píšem, má tendenciu o nich mlčať, alebo ich zjemňovať) sa pritom vôbec netýkajú len ekonomiky, ale celkovo aj istej snahy o prestavbu štruktúr spoločnosti. Tlak pri antidiskriminačnom zákone je len jedným zo série “zaručene správnych” pravidiel pre spoločnosť ako ju vidia páni eurolandu. Popierajú tak spoločnosť ako prirodzený organizmus založený na konvenciách a tradíciách, zároveň i spoločnosť indivuálnosti. Spor okolo Iraku zas ukázal, ako si nie nezanedbateľní politici Európskej únie vážia suverenitu pristupujúcich štátov.

Bezhraničná radosť našej politickej „elity“ v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie nie je pritom vôbec oprávnená. Nie je čas na bezdôvodný optimizmus, Európska únia má mnoho negatív a tak je treba zaujať voči ním príslušný postoj, byť v otázke Európskej únie realistom, a nie na všetko súhlasne prikyvovať, zvlášť ak ide o veci, ktoré nie sú v súlade so záujmami našich občanov. Práve od tých totiž pochádza legitimita slovenských politikov, a nie od politikov typu Jacquesa Chiraca, ktorí by nám radšej ponúkli možnosť mlčať. Aj preto by sme si mali ponechať možnosť z Európskej únie vystúpiť, ak by nad nutnú mieru zasahovala do našich záležitostí a rovnako by sme mali zabrániť tomu, aby hocktorý európsky dokument mal na našom území vyššiu právnu silu než Ústava SR.

Peter Frišo
Autor je podpredseda trnavského KDMS a predseda Prípravného výboru Konzervatívneho klubu.

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk