Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

„Objav“ roka – Fico je socialista!
18-11-2002 / Martin Hanus / Ficoviny

Predseda strany SMER Robert Fico sa po septembrových voľbách aj slovami neodvratne vrátil tam, kde ako nepoškvrnený mladík začínal – k boľševikom. Novinári a politológovia sa po jeho plamennom parlamentnom vystúpení predháňali, kto prvý si tento „objav“ patentuje. Ficovo zbratanie sa so Saktorovými červenými odborármi, hrubozrnný ľavicový populizmus, ktorému z nedostatku rétorickej obratnosti nestačil ani „hardcorák“ Ševc, vraj predznačili presmerovanie sa SMEru doľava. Akoby boli Fico a jeho kohorta predtým niekde inde. Nie, neboli, predtým len trochu blufovali. Dnes si len volebným rezultátom skormútený Fico mohol z plných úst uvoľniť. Že teraz strašne smrdí? Smrdel už predtým, len ho niektorí cítili menej intenzívne...

Keby bolo dnes včera

Ja viem, „kebyzmus“ je bezúčelný, ale niekedy môže byť vcelku ilustratívny. Tak mi ho v tomto prípade, prosím, odpusťte.

Keby sa neodohral 17. november 1989, keby dnes v Moskve vládol ústredný tajomník Genadij Zanajev a kontrarevolucionár Gorbačov by sedel v chládku, keby nás od Hainburgu oddeľoval ostnatý drôt s ostreľovačmi na hraniciach, keby bol „osamelý kůl“ Jakeš už desiaty rok československým prezidentom a my, mlčiaca väčšina, už päťdesiaty rok bezprizornou masou otrokov, ja by som asi tento článok nepísal, vy, čo ste viac čítaniachtiví, by ste akurát vo vašom úrade pri vyluhovanej kávičke listovali v čiernej rubrike denníka Pravda, aby ste pookriali z každodennej nudnej šede. A čo by robil Fico? To, čo dnes – politika. Prirodzene, sociálne cítiaceho politika. Možno by bol sociálne cítiaci ministrom spravodlivosti a Čarnogurský jeho väzňom, možno by stál na čele sociálne cítiaceho plánovacieho úradu, ktorý by udával správny SMER spoločnosti. Preháňam? Ani náhodou. Sám Fico, dnes demokratický politik, by pri svojej mentálnej výbave a vrodenej príčinlivosti proti takejto predstave v duchu ani slovkom nehlesol. Naopak – pred pár rokmi sa vlastnými ústami nechal počuť, že osemdesiate roky boli sociálne spravodlivejšie než deväťdesiate. Fico istotne nezabudol, že jeho vyvolené, sociálne spravodlivé roky boli rokmi tvrdého socializmu, rokmi privilegovanej menšiny a do neslobody uvrhnutej väčšiny, rokmi perzekvovaných a prenasledovaných, rokmi, kedy sa slobodné vlastníctvo a podnikanie rovnalo krádeži a sloboda prejavu zločinu. On na to nezabudol, on len na to nemyslel. Fica totiž sloboda nikdy nezaujímala.

Železná logika dejín: z SDĽ do SMERu

SDĽ, v ktorej onehdy zakotvil, bola správna stajňa. Strana vzkriesená z jej komunistickej predchodkyne, bola zrkadlovým obrazom Ficovej „sociálnej spravodlivosti“. Svoj zmysel pre „spravodlivé“ prerozdeľovanie, parazitovanie na výsledkoch činorodých ľudí ukázala aj pri moci. Fico od postkomunistov neodišiel kvôli politickému presvedčeniu. Odišiel, lebo mu neprifarili teplý, odpracovanými rokmi vyslúžený flek. A založil SMER. Ako kovaný pragmatik sa zamyslel koho osloviť, aby vyťažil najviac. Tak sa zrodila slovenská Tretia cesta, bezchuťová všehochuť, do ktorej primiešaval ingrediencie socialistický intelektuál a filozof Zala. Občanovi táraniny o pragmatizme, racionalizme, konci ideológií vcelku zachutili. Zdali sa nové, nepočuté, nevynájdené, skrátka svetoborné. Neexistujú vraj pravoľavé, ale len racionálne a neracionálne riešenia, zneli paroly SMERu. Lenže, aké to sú? Kto a akým meradlom posúdi ich racionálnosť? Fico, akoby nám tvrdil, že naše hodnoty sú nám na nič (vyluhované ako tá káva), pretože ideologizujú podstatu problémov, ku ktorých riešeniam treba pristúpiť na základe faktov. Bol to nehorázny rečnícky trik, ktorý mnohých obalamutil a ešte stále balamutí.

Tretia cesta do otroctva

Už len konštatovanie problému je číra ideológia. Pre socialistov je napríklad sociálna nerovnosť problém, ktorý by mal štát riešiť – ergo zdaňovať, reglementovať a nivelizovať. Takí konzervatívci ju však považujú za prirodzenú, ak nie je výsledkom privilégií, ale ľudských vlastností, úspechu, či náhody. Ako to chce Fico pragmaticky vyriešiť? Svojimi nápadmi (napr. protiústavný zákon o priznávaní majetku) dal jasne najavo, kde sa začína a končí jeho „racionalizmus“. Fico sa vyžíva ako plánovač, ktorý považuje ľudskú spoločnosť za laboratórium bielych myšiek, ktoré treba riadiť uSMERňovať – viď akčný program sto zákonov za sto dní. Nechce menej zákonov, ale viac – a v rámci toho „pragmaticky“ rozhodovať, ako to „viac“ využiť, použiť a v prospech svojej moci zneužiť. Počul ho už niekto rozprávať o individuálnej slobode a zodpovednosti, o význame rodiny, o nemorálnosti nadmerných regulácií, o voľnom trhu? Nie nepočul, Fico má iné témy – poriadok, poriadok a poriadok.

Podnikatelia sú pre socialistu Fica len potenciálni kriminálnici, na ktorých by mal zaostriť zrak Big Brother. Slobodu občana nenávidí, pretože znamená okresanie moci politika. Moci, ktorú Fico tak miluje.

Len reformy zrušia budúce pohromy

Voľby 2002 nespratali ficovcov zo svetlého dňa, len odložili hrozbu ich príchodu na dobu neurčitú. Ak dnešná vláda uspeje, odstráni preregulovanosť, vnesie trh tam, kde šantia relikty predchodcov Ševcovej KSS, odbyrokratizuje krajinu a tým odbúra korupciu, Fico v roku 2006 už nebude pre Slovensko takou pohromou, akou by bol dnes.

Keďže to už dnes vedia aj tí, ktorí predtým až tak neverili, je čas pritlačiť na vládu. Konzervatívna revolúcia v duchu Thatcher a Raegan môže vypuknúť. Ako prvý krok by stačilo zrušiť tripartitu, nebezpečné privilégium ešte nebezpečnejších odborárov, nových kamarátov starého Fica.

Martin Hanus
autor pracuje v redakcii týždenníka Domino fórum

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk