ISSN 1335-8715

16-10-2005   Dan Drápal   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Tři domy

Jak plyne čas, zmenšuje se i množství duchovních sil, které opravdu podstatným způsobem ovlivňují tento svět. Ano, buddhismus nebo hinduismus mají velký počet vyznavačů – počítají se na stamiliony. Hybnými silami současného světa však zůstaly síly tři: západní sekulární humanismus, islám, a židokřesťanská tradice.

Reakcia na príspevok

Zaujimava uvaha
autor: Peter Šurda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 16-10-2005 18:20


Clanok obsahuje velmi zaujimave a dolezite jadro, ale niektore argumenty nie su dotiahnute do konca.

Na zaciatok by som suhlasil s tvrdenim, ze veda nedokaze zodpovedat vsetky otazky, a clovek potrebuje aj vieru. Viera je vsak komplikovana vec, a vacsina ludi uvazovaniu nad nou asi nevenuje dostatok casu. Krestanstvo sa vyvijalo ako masove nabozenstvo, lebo na vacsinu situacii ponuka celkom kompaktne pravidla (napr. judaizmus je komplikovanejsi).

V minulosti pocitovali ludia dolezitost viery vyrazne silnejsie, pretoze bol z materialneho hladiska "tvrdsi zivot", a tento nedostatok museli kompenzovat, aby vobec dokazali prezit. Teraz je vo vyspelych statoch dostatok blahobytu, aby ta potreba ochabla.

Prejdem vsak ku kritike:

Viera nedokaze byt nahradou za rozum. Sucasny blahobyt nie je sposobeny vierou, ale vedou (je vsak pochopitelne, ze bez viery by ludstvo do sucasneho stadia vyvoja nedospelo). Ludia to teda vnimaju kontrastne: az odkedy mame vedu, mame materialny blahobyt. Z roznych dovodov je cirkev vnimana ako nieco, co pokroku brani. Obcas je to sice opravnene, ale viera je zalozena na inych principoch.

Co to teda ma spolocne s clankom? Kedysi ludia inu alternativu k viere nemali, takze jej ani nemuseli rozumiet, stacilo, ked verili. Krestanstvo (skutocne) sa vsak stalo vierou elit (alebo aspon je tak vnimane), ktore venuju chapaniu jeho principov dostatok casu. Dieru vo "viere pre masy", ktoru to sposobilo, zaplnil prave sekularny humanizmus (europa a velka cast usa), a islam (afrika/azia).

Vyplyva z toho ale, ze islam a sekularny humanizmus su menej hodnotne? To je komplikovana otazka, predovsetkym si treba uvedomit, ze ani jedno z nich nema natolko centralizovanu ideologiu ako krestanstvo (a aj ked judaizmus nema podobnu hierarchiu, na dolezite otazky ma tiez jasne odpovede). Je mozne argumentovat, ze tato rozdrobenost znamena, ze nemaju pravdu. Dovolim si vsak protiargument: judaizmus definuje boha ako nepoznatelneho, ako potom moze clovek vytvorit taketo sudy o "nespravnom Bohovi"?

Dalej, Danova kritika islamu je podla mna uzko spata so stadiom vyvoja, v ktorom sa nachadza a podla mna vytky nemaju permanentny charakter. Napriklad:

"když někdo chce konvertovat od islámu ke křesťanství (nebo k čemukoliv jinému), musí být zabit"
Nie som sice historik, ale viem dobre, ze vystupenie z krestanskej viery nebolo vzdy take jednoduche ako teraz. Keby som pred tisic rokmi o sebe hovoril, ze som ateista, tak by sa mi asi prilis dobre nevodilo.

"Zajímavější než tato prohlášení však byla jiná skutečnost: obrovské vzedmutí horlivých modliteb v mešitách snad celého světa."
Vacsina Slovakov sa hlasi ku krestanstvu, napriek tomu ze ako Lukas pred mesiacom spravne dokladoval, 2/3 su nacionalni socialisti nekompatibilni s krestanskou vierou. Vyzna sa Dan v islame natolko, aby dokazal s istotou povedat, ze za tymito horlivymi modlitbami sa neskryva ten isty jav?

Napisal by som aj viac a uznavam ze som niektore veci nedotiahol do konca, ale uz sa mi nechce :-). Ale bol to dobry clanok.

S pozdravom,
Peter


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group