ISSN 1335-8715

01-10-2005   Martin Hanus   Ideológia   verzia pre tlač

Pár slov k Hoppemu

Text Hansa-Hermanna Hoppeho sa čítal napodiv dobre, hoci niektoré povinné libertariánske jazdy – keď Misesa citujú ako komunisti Marxa - bolo treba pretrpieť. Najvýstižnejšia je pasáž, keď si podáva svet zachraňujúcich neokonzervatívcov, ktorí vztýčili vlajku boja za globálnu demokraciu, kým reálne starosti vlastnej krajiny tak idú na vedľajšiu koľaj.

Reakcia na príspevok

Hoppe
autor: Peter Šurda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 02-10-2005 22:41


Clanok sa ti celkom vydaril a vlastne nemam prilis dovodov s nim nesuhlasit. Berte preto tento post vyslovene ako "reakciu" nie ako "kritiku".

Najprv taky vseobecny pokec:

Komplexne problemy ako "mravny upadok spolocnosti" maju vacsinou aj komplexne priciny a nedaju sa oddovodnit len jednym javom. Ta ista komplexnost plati aj pre ich riesenia. Domnievat sa, ze tento upadok sa vyriesi zrusenim podpor je rovnako naivne, ako domnievat sa, ze sa vyriesi povinnou katolickou vychovou v skole (to je pre Petra Frisa, nie pre Martina). Prieskumy napr. ukazali, ze ked sa v skole "vyucuje" len sexualna zdrzanlivost a nie pouzivanie antikoncepcie, tinejdzerske tehotenstvo (~ slobodne matky) je castejsie.

Preto podla mna teda Hoppa netreba brat uplne doslovne. Skor ho beriem tak, ze ponuka iny pohlad. Ludia totiz v sucasnosti prakticky na kazdy problem reaguju "stat zlyhal, urobil prilis malo". Hoppe naopak automaticky reaguje "stat robil prilis vela".

Este v jednej veci suhlasim s Martinom a rozchadzam sa s vacsinou libertarianov: vojensky priemysel. Mozno je to tym, ze mam este v pamati Sovietsky zvaz alebo prilis pozeram Gundam, to je vlastne jedno. Ale nemyslim si, ze libertariani externe hrozby uplne ignoruju. Obzvlast Hoppe vyzera ako celkom inteligentny clovek. Ja si teda myslim, ze skratka povazuje vnutorny rozpad za omnoho vaznejsi problem ako hrozbu zvonku. Mna ako ateistu moralny rozpad spolocnosti az natolko nezaujima, takze mozno aj preto ten rozdielny nazor.

Dalsia velmi pekna vec, co Martin napisal, je "trhový mechanizmus je voči morálke slepý, tú si nesú v sebe konkrétni jednotlivci". Je to velmi dobry postreh. Libertarianizmus moze podla ocakavani fungovat len vtedy, ked existuje dostatocne mnozstvo kvalitnych jednotlivcov. Ak vsak neexistuju, nepomoze spolocnosti ziadne statne zriadenie.

Mam vsak predsa len par vyhrad, typicky libertarianskych :-)

> Sníva o anjeloch, ktorí prídu po rozohnaní mrakov
> štátu, pretože nevidí malých diablikov zarytých do
> našej duše.
Neviem ako on, ale ja o nich nesnivam. Celkom sa uspokojim s tym, ze ked niekto chce silou mocou robit <>oviny a spravat sa nezodpovedne, tak nech to robi zo svojich penazi a nie z mojich (pokial mu ich nedam dobrovolne).

> Úlohou štátu je totiž garantovať, aby nikto, kto sa
> ocitne bez práce, alebo dokonca ani vôbec nechce
> pracovať, neumrel od hladu.
Preco? Podla mna to ulohou statu vobec nie je. A co ked niekto bude hladovat naschval, vtrhne mu do bytu policia, nasadia mu puta a budu mu davat intravenoznu vyzivu? A ked niekto nechce pracovat vobec (ale moze), preco by si mal kupovat chlast (chcem povedat chlieb) z mojich dani? Aj ked tu poziadavku budem povazovat za legitimnu, nevidim dovod, preco by to mal pausalne riesit stat. Dokonca aj ked uplne nelibertariansky pripustim, ze stat sa v tejto oblasti mohol angazovat, preco by nemohol zasahovat az ked zlyhaju prirodzene mechanizmy/komunity (rodina, cirkev, charita, dobrovolne poistenie), ktore by znizenim povinnych odvodov mali (teoreticky) k dispozicii viacej financii?

> Ak nie ste za totálne zrušenie daní (čo ja nie
> som), ale iba za nízke dane (čo som), tak nie je
> dôvod, aby ste boli za totálne zrušenie ciel z
> princípu (čo nie som), ale iba za nízke clá, aj to
> iba pri niektorých tovaroch (čo som).
Rovnaky argument by sa dal pouzit na lubovolny typ zdanenia, napriklad dvojnasobne zdanenie dividend, tobinovu dan, dan z majetku, dan z dychania ("preco nie aspon trocha?"). Celkovo mam averziu voci pouzivaniu dani (obzvlast selektivnych) na presadzovanie zmien na trhu, mozno preto, ze mam kvoli podnikaniu prax z uctovnictva a viem dobre, ze akekolvek vynimky okrem pozadovanych efektov sposobia aj "nepozadovane" efekty :-).

A na zaver este nieco z ineho sudka:

> Text Hansa-Hermanna Hoppeho sa čítal napodiv dobre ...
Hlavne prvu zhruba tretinu/polovicu bol dost problem zrozumitelne prelozit, Hoppe pouziva dlhe suvetia, zatvorky, odkazuje krizom krazom. Som rad, ze sa mi to aspon trocha podarilo :-).

S pozdravom,
Peter


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group