ISSN 1335-8715

03-04-2010   Roman Jančiga   Ideológia   verzia pre tlač

Ahistorizmus, anti-empirizmus a uskutočniteľnosť anarchokapitalizmu

Ako si položiť otázku o tom, čo neexistuje a čo historicky ani nikdy neexistovalo? Myslieť utópiu a myslieť ju tak, aby bola imunizovaná voči ontologickej neuskutočniteľnosti, no zároveň s tým aby bola v súlade s prísnym racionalizmom a deduktívno-logickými pravidlami. Myslieť nemožné, no predsa logicky odôvodnené - to je, zdá sa, ekonomický aprirozmus. Aký je cieľ tohto smeru?

Reakcia na príspevok

descartes
autor: mv
pridané: 08-04-2010 0:44


Ahoj,

mal by som par poznamok k tomu descartovi:

"V diele Descartesa sa prvý krát stretávame so subjektom, ktorý poznáva a myslí sám seba ako mysliaceho a poznávajúceho"

S reflexiami o mysleni, mysliacom a poznavajucom sa mozme stretnut v priebehu celej historie Europskej filozofie. V Grecku to bol samozrejme Platon a Aristoteles, v stredoveku napriklad Sv. Augustin a v renesancii De Montaigne(od ktoreho Descartes prebera aj styl meditacii). Pokial spravne chapem Meditacie a ich historicky vyznam tak podstatna je hlavne snaha o najdenie metody(tzv metodicka skepsa), prostrednictvom ktorej by bolo mozne fundovat cele nase poznanie pevnym a nespochybnitelnym zakladom. Tvrdenie o existencii subjektu je skor pozostatok zaluby scholastickej metafyziky v substanciach ako vysledok dokladnej aplikacie metodickej skepsy.

"Myslenie je evidenciou existencie"
Myslenie je evidenciou existencie coho ? Nie je v tomto stave vyhrotenej skepsy nevyhnutna len existencia samotneho myslenia ? Na zaklade coho tvrdime ze za myslenim je este nieco co mysli ? Ja moze byt tak ako vsetko ostatne len puhym obsahom myslenia. Nie je mozne aby to comu pripisujeme myslenie, vnimanie, pochybovanie bolo, len dalsi "zhluk roznych vnemov, ktore jeden druheho nasleduju neuveritelnou rychlostou a su v neustalom toku a pohybe"(Hume D.: Treatise of Human Nature). Ale snad sa niekomu moze zdat ze Ego ma predsa len akesi vysadne postavenie v mysleni a pri introspekcii ho nejakym sposobom mozme vycitit, alebo vnimat. Na tuto namietku by som opat chcel povolat Hume-a, ktory to vystihol podla mna presne: „Čo sa mňa týka, keď sa najdôvernejšie ponorím do toho, čo nazývam sebou samým, vždy narazím na nejaký konkrétny vnem tepla či chladu, svetla alebo tieňa, lásky či nenávisti, bolesti či potešenia. V nijakom okamihu nemôžem zachytiť seba samého bez vnemu a okrem vnemu ani nič iné
nemôžem pozorovať... Ak si ktokoľvek na základe vážnej reflexie zbavenej predsudkov myslí, že má odlišnú predstavu o sebe samom, musím povedať,
že ho nemôžem ďalej presviedčať. Môžem len pripustiť, že môže byť rovnako ako ja v práve a že sa v tejto konkrétnej veci podstatne líšime. Niekto môže azda vnímať niečo jednoduché a trvalé, čo nazýva sebou samým, no ja som si istý, že vo mne žiaden takýto základ nie je.“

Teda tvrdenie:

"akokoľvek pochybujem o všetkom, čo je zdanlivo jasné, vždy myslím, t.j. som."

je formalne mozno korektny, kedze uz v premisach sa skryva predpoklad subjektu(teda odvodenie Ja je trivialna tautologia), ale urcite negarantuje existenciu nejakej jednoduchej a dokonalej substancie.

Zvysok textu som uz dokladnejsie neskumal kedze som myslim podkopal zaklady na ktorych stal.

Tomuto celemu sa dalo vyhnut uvedomenim si jedneho faktu. A sice ze Descartom sa predsa cela filozofia neuzatvara a v dvadsiatom storoci pocnuc Fregem, Russellom a Wittgensteinom vznika vo filozofii novy obrat; od subjektu sa filozofi obracaju k jazyku. Toto samo o sebe naznacuje ze Descartes nenasiel potrebnu istotu, ktora by mohla byt zakladom vsetkeho poznania.

mv

ps:

"Dá sa v modernej západnej filozofii nájsť bod, v ktorom sa tento druh myslenia presunie z roviny introspekcie subjektu do intersubjektívnej roviny? Nepochybne áno. Venujme sa preto na chvíľu Kantovi a jeho kategorickému imperatívu."

Daval by som si vecsi pozor na taketo nepremyslene tvrdenia. Naznacuje to absolutne nepochopenie ako Descarta tak aj Kanta. Kategoricky imperativ nijakym sposobom neriesi problem intersubjektivity. Ak vobec, tak imperativ je mozny prave len na zaklade toho ze objektivita bola uz zabezpecena v Kritike Cisteho Rozumu v ramci transcendentalnej dedukcie(ci je tato dedukcia korektna je ale ina otazka).

mv


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group