
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

22-09-2009 Roman Jančiga Ideológia verzia pre tlač

Liberalizmus a zmena paradigmy v teoretickej reflexii politiky

Nebola politická filozofia nahradená politickou ekonómiou a nebola politická veda nahradená ekonómiou ako vedou? A čo za touto zmenou stojí? Práve tento druh otázok sa nám vnára do mysle pri štúdiu liberalizmu. Liberalizmus - smer politickej filozofie, ktorý je bodom obratu. Nie však pre novosť a originálnosť myšlienok, s ktorými liberalizmus prišiel. Novosť liberalizmu spočiva skôr v otázkach, ktoré postuluje smerom k politike a v ich účele. Venujme sa preto chvíľu liberalnej politike a zmene, ktorú liberalizmus nepochybne priniesol do vzťahu politickej filozofie a politiky.

Reakcia na príspevok

RE: Minimalne funkcie statu

autor: jakup

e-mail: jstracina@gmail.com

pridané: 27-09-2009 12:25

Ja by som sa praviciarom nenazval. Lavo-prave spektrum len odvadza pozornost od zasadnejsieho delenia: etatizmus vs. voluntarizmus. Lava prava je len delenie v ramci etatizmu.

Libertariani casto ludi nechcu presviedcat, len chcu aby im ostatni umoznili zit ako chcu, teda umoznili opt-out. Bremeno presviedcania by malo byt opacne: libertariani chcu len pokoj a od ostatnych nepozaduju nic (teda negativna poziadavka na konanie inych), etatisti pozaduju aktivnu participaciu na svojich schemach (pozitivna poziadavka). Fakt ze od niekoho sa pozuduju argumenty na podporu svojej ziadosti o to aby mal pokoj je zvratena (obcas sa to nazyva "right to be left alone"). Implicitne otroctvo od narodenia a povinnost posluchnut sa povazuje za default, nieco co "je dane", a opustenie tohto stavu sa povazuje za avantgardu, ulet a radikalizmus.

A v elektoralnej politike vzdy vitazia special interests a prislub obeda zadarmo.
Franz Oppenheimer definoval dva zakladne sposoby nadobudnutia majetku.

1.economic means (praca, transformacia prirodnych zdrojov, ich nasledna dobrovolna zmena na trhu)

2. political means (konfiskacia, odobratie nasilim alebo jeho hrozbou)

Oppenheimer dalej definoval stat ako institut organizacie "political means". A.J. Nock dalej staval na tomto deleni a sformuloval uzastne jednoduchu myslienku, skusim parafrazovat:

Ludia sa snazia uspokojit svoje potreby vynalozenim cim najmensej namahy. "Political means" v tomto vyhravaju nad "economic means", umoznuju totiz previest naklady uspokojenia potrieb jednotlivca na inych jednotlivcov (dane, dotacie, ucelova legislativa, bariery vstupu, system licencovania...). Ked teda raz niekto vyuziva stat ako nastroj "political means" je naivne ocakavat ze sa ho vzda. Recipienti vynosov z "political means" urobia vsetko pre zachovanie status quo. Preto je etatizmus tak hlboko zakoreneny v spolocnosti, a moznost recesu statu prostrednictvom volieb sa neda ocakavat, a to ani keby ludia zacali citat knizky :)

A este jeden krasny citat od Davida Friedmana o fungovani statu a priklepavani sluzbiciek, resp. o finalnom dopade na spolocnost:

"Special interest politics is a simple game. A houndred people sit in a circle, each with his pocket full of pennies. A politician walks around the outside of the circle, taking a penny from each person. No one minds; who cares about a penny? When he has gotten all the way around the circle, the politician throws fifty cents down in front of one person, who is overjoyed at the unexpected windfall. The process is repeated, ending with a different person. After a hundred rounds, everyone is a hundred cents poorer, fifty
cents richer, and happy."

David Friedman (The Machinery of Freedom)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.