ISSN 1335-8715

12-08-2009   Ján Gonda   Ideológia   verzia pre tlač

Libertarianizmus: vlastníctvo ako oprávnenie

Odpoveďou na otázniky vo vzťahu súkromného vlastníctva a štátu, ktoré vyvoláva liberálna teória, je tzv. libertariánsky legalizmus. Nasledujúci text sa pokúsi obhájiť inštitút vlastníctva z titulu oprávnenia a zároveň doplní túto diskusiu o egalitárne-libertariánsku argumentáciu.

Reakcia na príspevok

RE: niekoľko poznámok
autor: parla
pridané: 21-08-2009 16:18


„Ako prve poviem ze na ne NIKTO nedal uspokojivu odpoved a ani zdaleka to nie vyhradne su problemy libertarianstva.“

Súhlasím, že na ne uvedené otázky nie je ľahké nájsť odpoveď, ale nie každý filozofický smer sa opiera o prirodzeno-právne idey rovnako „existenčne“ ako libertariáni. Právny pozitivizmus a jeho rôzne prejavy sa opierajú o autoritu platného práva a preto nepotrebujú tak súrne na uvedené otázky nájsť odpoveď. Náboženské teórie zase hľadajú prirodzené právo inde než libertariáni, napr. v zjavení a to netreba dokazovať výlučne rozumnými argumentami. U libertariánov však neschopnosť rozumne zdôvodniť ich prirodzené právo a nájsť presvedčivú, nie autoritatívnu, definíciu pojmu „vlastníctvo“ zásadne podkopáva celú teóriu.

Rothbardova kniha je zaujímavá, neviem však, či som ho vždy správne pochopil. Mám ale pocit, že i jeho argumentácia obsahuje nedostatky.
Ku kapitole „Deti a práva“: Domnievam sa, že princíp neagresie vo vzťahu k ďeťom by mal celkom „zvláštne“ následky. Napr. ak by sa malé dieťa snažilo za každú cenu hrať na rušnej vozovke a matka by mu v tom „agresívne“ zabránila, videl by som najprirodzenejšiu pudovú reakciu rodiča. Tak by konala aj psia matka. Pokiaľ takéto konanie má byť porušením prirodzeného práva, potom by to „prirodzené právo“ bolo veľmi neprirodzené.
Domnievam sa tiež, že Rothbard nevyriešil otázku právnych úkonov dieťaťa. Rothbard ma nepresvedčil ani v otázke úkonov detí bez prirodzeného zástupcu. Pri úkonoch maloletých súdy obvykle skúmajú súlad prejavu vôle s možnosťou vôľovej vyspelosti dieťaťa, inak sa nenaplní autonómia jednotlivca. Tu použil Rothbard svojskú fikciu prítomnosti vôle maloletého. To je síce pohodlné, ale prečo potom nevytvoriť fikciu existencie vôle a neuznávať za platné aj súhlasy, kde sa vôľa nevyskytuje, hoci prejav súhlasu nastal (podpis zmluvy pod hrozbou usmrtenia).
Pri potratoch Rothbard poukázal na absolútne právo matky, ale problém je v tom, že zdôvodnil právom jedného neexistenciu práva alebo aspoň ochrany iného. To je nepresvedčivé. Prečo nepriznať nasciturovi žiadne práva ani ochranu? Pritom výkon jedného práva (aj práva matky), môže byť obmedzený, ak ide o ochranu práv iných. Kolíziou dvoch práv samotné práva nezanikajú, iba sa v určitom rozsahu obmedzujú.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group