ISSN 1335-8715

12-08-2009   Ján Gonda   Ideológia   verzia pre tlač

Libertarianizmus: vlastníctvo ako oprávnenie

Odpoveďou na otázniky vo vzťahu súkromného vlastníctva a štátu, ktoré vyvoláva liberálna teória, je tzv. libertariánsky legalizmus. Nasledujúci text sa pokúsi obhájiť inštitút vlastníctva z titulu oprávnenia a zároveň doplní túto diskusiu o egalitárne-libertariánsku argumentáciu.

Reakcia na príspevok

RE: o
autor: jakup
e-mail: jstracina@gmail.com
pridané: 21-08-2009 11:21


Mno, "What Has Government Done to Our Money" bolo podla mna pisane v mierne popularnom tone. Kazdopadne to bola snaha vysvetlit ludom co su peniaze, ako vznikli a na co sluzia. Bolo tam ukazane co robi monopol na peniaze. Bolo tam naznacaene ake su dosledky fractional reserve bankingu. Toto su veci ktore su nejasne pre vela ludi. Predpokladam ze s touto castou si problem nemal. Ak ano, preco? To iste ukazali aj Mises a Hayek, v trocha suchsom a menej emotivnom jazyku. Rothbard ale pridal svoj zaver: je to nasilne, je to kradez, je to absurdne, treba to zrusit. Ja s tym suhlasim ale chapem ze nie kazdy bude. Pre tych co su s peniazmi v rukach statu spokojni sa ale pytam: citite ze mate pravo nutit do toho tych ktorym to nevyhovuje? (legal tender laws). Vyhoda Rothbarda bola v tom ze svoj postoj vyjasnil. Po precitani jeho textu nemusis suhlasit, ale aspon vies co si myslel on. Texty plne alibizmu a neutrality ma osobne dost znechucuju.

K tomu ze preco je libertarianizmus novodoby. Chapem tvoj point. Ako spravne pises, vsetky vetvy etatizmu hladaju spravne usporiadanie a koncentraciu moci na to potrebnu sa snazia nejak si to ospravedlnit. Libertarianizmus nedava nikomu vynimky: ak je nieco zlocin pre jednotlivca je to zlocin aj pre skupinu. Ak je to co robi vlada legitimne, musi to byt legitimne pre vsetkych. Ak je to zlocin pre inych, je to zlocin aj pre vladu. Cisla (demokracia) nehraju rolu.

Pohlad na stat ako na obycajneho zlocinca nie je nic nove. Historicky vsak boli intelektuali casto v rukach statu a ti ktori statu oponovali boli marginalizovani a zatracovani. To ze v plitickej filozofii prevazuje etatizmus sa da dobre vysvetlit tym co povedal Rothbard: Zivobitie intelektuala na volnom trhu nikdy nebolo velmi perspektivne, preto vzdy gravitovali k statu. A nikto nechce hryzt ruku ktora ho krmi .

Priklad naozaj starej triezvej uvahy nad statom mozno najst napr. u svateho Augustina (De Civitate Dei Book IV):

Chapter 4. How Like Kingdoms-Without-Justice are to Robberies.

"Justice being taken away, then, what are kingdoms but great robberies? For what are robberies themselves, but little kingdoms? The band itself is made up of men; it is ruled by the authority of a prince, it is knit together by the pact of the confederacy; the booty is divided by the law agreed on. If, by the admittance of abandoned men, this evil increases to such a degree that it holds places, fixes abodes, takes possession of cities, and subdues peoples, it assumes the more plainly the name of a kingdom, because the reality is now manifestly conferred on it, not by the removal of covetousness, but by the addition of impunity."

a zaujimava je (z tej istej knihy) odpoved polapeneho pirata Alexandrovi Velkemu na otazku, preco drancuje moria:

For when that king had asked the man what he meant by keeping hostile possession of the sea, he answered with bold pride:

"'What thou meanest by seizing the whole earth: but because I do it with a petty ship, I am called a robber, whilst thou who dost it with a great fleet art styled emperor.'"

Neni to nic nove. Pravdu mas v tom ze ludia podobneho zmyslania nikdy nesformovali ucelenu skolu, vzdy to boli jednotlive vykriky. To sa zmenilo v 20.str. A ani, je to negacia politiky v tomto zmysle: nasilie je zle, politika je nasilie. Politika je zlo.

"Klucovym bol problem najdenia najlepsieho mozneho zriadenia za ucelom koexistencie ludi v istom priestore alebo za ucelom ekonomickej prosperity alebo za ucelom najdenia spolocneho dobra."

Toto je utilitarianizmus. Je to filozovia ktora ospravedlni COKOLVEK v mene "vseobecneho zaujmu". Jednotlivec sa stava bezbranou babkou a objektom nalad davu. Kazdy kto veri v niejaku objektivnu spravodlivost, ci uz od boha alebo od prirody, musi sa mat na pozore. Je to schodik k pravnemu pozitivizmu, ktory tvrdi ze vrazda je zla preto lebo s tym suhlasi dost ludi. A ak niekto (napr. cez indiferencne krivky s lagrangeovimi multiplikatormi, ako je v matematizovanej ekonomii zvykom) ukaze ze stat hlavy hornym 10% a rozdat ich majetok je optimalne pre spolocnost, preco to neurobit (vacsina suhlasi). Nahrad si vrazdu niecim menej kriklavym a hned najdes priklady zo zivota. Toto neber ako moju obhajobu slepu bohatych, myslim ze povod ich bohatstva je casto renta plynuca z legalnych privilegii, teda neni to "just" property.

Camus : "Welfare of the humanity has always been alibi of tyrants"

Preto neprijmam ziadne obmedzenie slobody odovodnene verejnym zaujmom.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group