ISSN 1335-8715

12-08-2009   Ján Gonda   Ideológia   verzia pre tlač

Libertarianizmus: vlastníctvo ako oprávnenie

Odpoveďou na otázniky vo vzťahu súkromného vlastníctva a štátu, ktoré vyvoláva liberálna teória, je tzv. libertariánsky legalizmus. Nasledujúci text sa pokúsi obhájiť inštitút vlastníctva z titulu oprávnenia a zároveň doplní túto diskusiu o egalitárne-libertariánsku argumentáciu.

Reakcia na príspevok

RE: o
autor: tralos
pridané: 21-08-2009 10:09


Zaujala ma otazka sukromnych penazi, preto som siahol po tomto: Murray Rothbard: Peníze v rukou státu. A prislo mi to velmi povrchne, laicke a ploche.

K libertarianizmu ako novodobemu smeru len tolko (kedze chcem tuto vec artikulovat jasnejsie v samostatnom clanku):

To, o co slo politickej filozofii a neskor politickej ekonomii, to co bolo predmetom uvah myslitelov po starocia bolo priblizne toto: ake usporiadanie a s akym systemom vlady je najvhodnejsie pre konkretne ludske spolocenstvo. Od tohto problemu sa odvijala obhajoba monarchie ci aristokracie, demokracie a absolutizmu, legitimizacne fikcie zalozene na vseobecnej voli ludu ci zmluvnej teorii statu a pod.

Klucovym bol problem najdenia najlepsieho mozneho zriadenia za ucelom koexistencie ludi v istom priestore alebo za ucelom ekonomickej prosperity alebo za ucelom najdenia spolocneho dobra. Obhajoba konkretnych politickych usporiadani sledovala ciel, ktorym bolo obhajenie prospesnosti toho ktoreho zriadenia. Cela diskusia politickej filozofie a neskor aj politickej ekonomie bola o tomto.

O com je vsak libertarianizmus? O niecom celkom inom. Nie je pokracovanim tejto tradicie, je jej popretim. Nepyta sa ake politicke zriadenie, aka delba moci, kolko statu a kde, ake prava a ake obcianstvo. To, o co usiluje libertarianizmus je zrusenie statu, zrusenie politiky, zrusenie obcianstva a zrusenie monopolu zakonov, t.j. statnej moci na istom uzemi. Libertarianizmus je negaciou politiky, t.j. problemu, ktory politicka filozofia a neskor aj politicka ekonomia riesili po 2400 rokov. V tom spociva jeho novost. Je totiz niecim celkom inym ako vsetky ostatne smery politickej filozofie. Spolu s revolucnym marxizmom su to smery v mysleni, ktorych obsahom nie je pokracovanie v tradicii politickej filozofie.

Libertarianizmus aj marxizmus su preto prelomove a revolucne myslienkove smery- paradigmaticke zlomy, ktorych snahou je zavrsenie vyvoja politickej filozofie tym, ze zrusia jej opodstatnenost prostrednictvom zrusenia politiky.

romco


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group