
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

10-09-2005 Lukáš Krivošík Ideológia verzia pre tlač

Bol Bismarck konzervatívcom?

Bol Otto von Bismarck konzervatívcom? Zaujímavá otázka vzhľadom k tomu, že tu často kritizujeme tzv. „sociálnych“ alebo „ľavicových liberálov“. Existuje aj niečo ako „ľavicoví konzervatívci“? Aký je vzťah konzervatívcov k štátu? Je pravda, že mnohé z postojov najmä západoeurópskych „konzervatívcov“ sa za legitímne konzervatívne považovať nedajú. A nie je to len o ekonomike.

Reakcia na príspevok

BISMARCK

autor: Abendland

pridané: 12-09-2005 16:44

Bismarck.
Clanok o nom bol zhruba taky, aky som ho od Teba cakal.
Faktograficke udaje premakane, ideove posolstvo jasne, ako facka.
Napadol mi taky obraz:
Dvaja ludia sleduju zapas, v ktorom je dlho, predlho skore 0:0. Jeden sa kocha napinavymi akciami a golovymi sancami, druheho zaujima len jedno - goly samotne. A kedze tie nechodia, frfle, naco to vobec pozera...
Ja sa vidim ako ten prvy, Teba by som prirovnal k tomu druhemu.
Existuje mnozstvo narodov, narodnych skupin, entit. Kazda ma svoje vlastne dejiny, vlastnu kulturu, obycaje, jazyk, zvyky... vlastne „mravy“ , ba aj nazor na spravovanie veci verejnych. A preto:
Ako Nemci, tak aj napr. Poliaci, Taliani a Anglosasi sa svojim konzervativizmom LISIA. U Poliakov je to mozno velka ludova zboznost, u Talianov ucta k Papezstvu ako institutu, u Nemcov ucta k „Ordnung und Disziplin“ (aj ked je to uz, zial, vdaka „prevychove“, minulost), u Anglosasov ten slavny „minimalny stat“, ekonomicke slobody, podnikanie... Ak posudzujes Bismarcka prismou anglosaskeho konzervativizmu, logicky prides k vysledku, ktory si popisal. Z tohoto uhla pohladu Bismarck konzervativcom nebol.
Ale moj pohlad je iny, hodnotim Bismarcka podla inych aspektov, z ineho uhla.
Tebe vadi odstranenie Bundu v roku 1866, mne nie. Som rad, ze vzniklo silne, jednotne Nemecko. Pretoze v tych rokoch nebolo naroda, ktory by zil v rozdrobeni. Taliansko sa prave zjednocovalo, neviem, preco by som si mal priat duodecimalne mnozstva roznych grofstiev, vojvodstiev, velkovojvodstiev, kralovstiev... Z toho by sa tesili akurat tak Francuzi...

Zaujimave, ze si Bismarcka prirovnal ku Richelieuovi. Na inom mieste hovoris o ozaj skaredych veciach, ale spominas pri tom Francuzov a Rusov. Bismarck tam vsak patri weder, noch.
Oportunizmus, ktory bol vraj prenho typicky, bol typicky pre 90% politikov ludskych dejin. Vynimocne zjavy, ako Karl Habsurg, ci Kral Baudewijn v Belgicku 20. storocia su zjavy zial ojedinele. Su historici, ktori z oportunizmu obvinuju dokonca Adenauera...
Zaujimave bolo zamyslenie sa nad konfederaciou, ku ktorej Nemecko spelo... Hlupost to nie je, ale otazka znie, kedy by k funkcnej konfederacii dospelo?
A potom, ako by mohlo „operovat“ sustatie, zastresujuce mozno roznorode zaujmy dvora Hessenskeho, Bayernskeho, Sachsenskeho, Preußenskeho, Württembergskeho, Badenskeho...? Bola by zhoda v dolezitych bodoch vnutronemeckej a zahranicnej politiky? A komu by si priclenil Rheinprovinz? Francuzom?
Aby bolo jasno, najradsej mam Habsburgov, po nich Wittelsbachov. Skoda, ze sa Bayern nepridal k Austrii, aby vznikol silny katolicky stat na juhu. Ale ako vidno, nestalo sa. Rozdrobenostou tak velkeho (teraz hovorme o kvantite) naroda hrozila, ze sa opat bude opakovat situacia ucelovych spojenectiev roznych grofov, kralov a kniezat proti sebe (vid Tridsatrocna vojna), rovnako ako to, ze rozdrobena Germania bude hrackou v rukach ostatnych velmoci, najma Francuzov. Preto zjednotenie vitam. (Iste, ze Ty ako nenemec to tak nepocitujes), hoci zo zatatymi zubami beriem na vedomie protestantsku identitu Pruska ako noveho hegemona. (Vety o Kulturkampfe preto beriem ako jedine, s ktorymi bezvyhradne suhlasim.)
Je treba povedat, ze Bismarck vela svojho usilia venoval budovaniu „rovnovahy“ medzi vtedajsimi Risami, co si napokon ocenit nezabudol, hoci Ti k tomu treba fantaziu. Ten recidivny sprt do Wilhelma o namiereni cohosi na Europu, to uz tu bolo minule. Udalosti tych rokov diktoval Generalny stab, Wilhelm bol pod silnym tlakom robit rozne „velkohube“ gesta, nebola to jeho iniciativa. A rezignacia v tych dobach neprichadzala do uvahy, bolo by to „spreneverenie sa svojmu poslaniu“, ako sa to vtedy v nemeckej, ci pruskej moralke (resp. etike) bralo.
Socialny stat blahobytu mi ako neekonomovi nevadi. U Bismarcka si cenim vybudovanie silneho (hospodarsky, vojensky, politickeho) Nemecka, tiez aj to,
(ked porovnam viacero dejatelov v Nemecku a Rakusku posl. dvoch storoci, Bismarck mi reprezentuje na nemecke pomery staru-konzervativnu skolu) ze na ulohu nabozenstva, (hoci z pozicie protestanta, vzdy vsak lepsie ako keby mal nazory „dnesnej generacie liberalnych humanistov“) ci postavenie cloveka v spolocnosti, ulohu muza a zeny v rodine mal nazory, nie az tak vzdialene mojim. Urcite neoplyval „dzekou“ menit stare vychodene kolaje v oblasti spolocenskej moralky ako Gramsciho nasledovnici z lavice. Toto spochybnit nemozes, ak by bol Bismarck zvrateny ako je dnesna lavica, buzeranti a feministky by pochodovali uz v 19. storoci a Hitlerov rezim o par desatroci by mal v nich mozno silnejsieho nepriatela, nez bol sam.
Predpoklad, ze Bismarckova politika zasiala semeno, ktore neskor vzklicilo do Nazismu, je zjednodusenina, ignorujuca vsetky ostatne cinitele, ktore v rokoch 1870-1933 (1939) v Europe spoluposobili. Je to zjednodusenina, ktoru do sveta ako prvi vypustili historici semitskeho (nearabskeho a nemaltskeho) povodu, ktori tym temer celemu svetu nabulikali, ze Nemci su od prirody narodom sadistov a vrahov.
Prusko bolo statom, ktory by sa sice dal charakterizovat ako „militaristicky“, ale bol to zaroven stat, kde kvitla veda (Bratia Humboldtovci), umenie, stat, ktory bol znamy cnostou „presnosti, dochvilnosti, spolahlivosti a zodpovednosti“, ktore mnohi ludia oznacuju za „nemecke“ vlastnosti, hoci ide o vlastnosti „Pruske“.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.