ISSN 1335-8715

06-12-2008   Lukáš Krivošík   Rozhovory   verzia pre tlač

Sean Gabb: „Potrebujeme novú hranicu“

Hovorí si britský libertarián. Začiatkom 90. rokov radil premiérovi Jánovi Čarnogurskému pri ekonomickej reforme, a tak spoznal Slovensko. Myslí si, že kresťanskí demokrati nerozumejú slobodným trhom a že naša civilizácia potrebuje na uchovanie slobody niečo ako objav novej Ameriky. Sean Gabb.

Reakcia na príspevok

RE: Give Me Some Money
autor: D
pridané: 09-12-2008 21:47


Vyhrad voci J.S.Millovi v podobnom duchu sa formulovalo asi az privela. Skor je zaujimave sa vzdy opytat, v com ma blizko ... hoci ku Benthamovi.(nebavme sa o jeho rannej tvorbe) Pretoze prave on predstavuje v liberalnom hnuti v mnohom odklon od filozofie svojho otca Johna a samozrejme aj od Benthama.(postupny, ale radikalny) A tu niekde nadvazuje Hayek. Obaja sa priblizili americkemu pragmatizmu, kym Mill s nim udrziaval kontakt, Hayek sa ku nemu priblizil napr. v kritike ranneho racionalizmu uplne nezavisle. A zase v inom svetle by som spokojne mohol skonstatovat aj to, ze priblizil (ranny) liberalizmus vtedajsiemu konzervativizmu. A nakoniec, ano, myslim, ze vseobecne zname, ze sa sam na sklonku zivota hlasil ku socializmu. Otazkou zostava, akemu a co za tym slovom videl.
Vela uz vzitych a neskor liberalnych rozvijanych doktrin pochadza prave od Milla, ktory sa vyrazne odklonil o ranneho logickeho pozitivizmu, ktory stal za liberalnou filozofiou a vdychol jej noveho ducha.(aj ked nebol jediny ani prvy, co sa o to pokusal). V anglicku sa na to nezabudlo, patri medzi pomerne akcentovane osobnosti a ako vidiet aj tu, snad napriec celeho liberaleho spektra.
Priznam sa, neviem, ako by mohla byt zlucitelna jeho filozofia so zakladnymi doktrinami anarchokapitalizmu. Uz len to utle dielko 'O slobode' to pomerne jasne vyvracia. Mozno cerpa priatel z Millovych obav z (rychleho) rozsirovania volebneho prava a teda z demokratizacie. V podstate sa tie obavy naplnili. Len ako paradox - v tej dobe za nim stali uz konzervativci, videli v tom nadej, ako zlomit liberalnu hegemoniu, ked sa obratia na "prosty" lud. Nakoniec to bolo vsak uplne inak.
Tu treba pripomenut, ze konzervativna strana, aj pod tlakom nastupu labouristov a vdaka nahlemu prepadu liberalov, si vzila velku cast liberalnej agendy. To je zaroven aj zjednodusena odpoved na konzervativno/liberalnu dilemu v anglicku, odpoved na to, preco sa Milla(ale samozrejme aj inych) dovolavaju tak liberali ako i konzervativci. Myslim, ze tento pribeh poznas. A rozmer pravicovosti a lavicovosti, aspon v zmysle nejakych na veky danych a nespochybnitelnych doktrin sa mi v tom hladat nechce.(v tomto zmysle sa hlasim ku stredu :-)
A ked uz spominas minimalny stat, prave Mill sa ho pokusil velmi dobre ohranicit/zdovodnit.(V kontraste so vsetkymi prirodzenopravnymi konceptami, ktore boli v tej dobe uz vzite).

Rad si tu knihu stiahnem a precitam, ak mi das na nu odkaz.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group