
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

14-11-2008 Roman Jančiga Ideológia verzia pre tlač

Slová a veci

Mojím prvým zoznámením sa s tvorbou M. Foucaulta bolo čítanie jeho kľúčového diela Slová a veci. Už po prvých stranách som vedel, ze Foucault je iný ako ostatní. V tej dobe som už mal načítané aspoň niektoré z najvýznamnejších filozofických diel a prác rozličných autorov. Od filozofie som na základe tohto očakával systematickosť postupu a argumentov, jasnosť, dôraznosť a takpovediac suchosť a exaktnosť. Slová a veci však boli celkom iné.

Reakcia na príspevok

RE: Tak este raz s opravou chyby

autor: tralos

pridané: 21-11-2008 11:30

Falzifikovatelnost ako kriterium a falzifikacionizmus ako metodologicka koncepcia mozno su "scestne", ale to nevylucuje, ze vedci ovplyvneni citanim Poppera neprikladaju tejto koncepcii, jej poziadavkam, pravidlam a zasadam pri svojom vyskume vyznam.

Filozofia vedy vznikla prvotne ako odovodnenie relevantnosti vedeckeho poznania, ako popis jeho postupu a ako obhajoba jeho vysledkov. Filozofia vedy a jej metodologia ci logika su viac menej synonyma.

Takze je uplne prirodzene, ze vedci, ktori chcu zistit, na zaklade akej logiky a akej metody dospieva veda k svojim vysledkom, hladaju oporu v logike vedy a v jej metode, teda citaju metodologov a filozofov vedy.

Je tu ale aj opacny proces, a teda teoretici, skumajuci dovody uspesnosti ci neuspesnoti vedy, relevanice jej vysledkov a adekvatnost jej postupov, formuluju rozne zasady a teorie, pricom ich zakladom je skumanie REALNEHO VYVOJA VO VEDE, nie cira spekulacia, ako asi predpokladas.

Medzi filozofiou vedy ci teoriou vedy a vedou samotnou je teda obojstranny vztah a ze ho nevidis neznamena, ze neexistuje. Dokazy o jeho existencii boli podane na konkretnych pripadoch a ty sa nezmozes na nic ine len na opakovanie tych istych viet.

Koniec koncov, pod pojmom testovatelnost sa rozumie testovatelnost empiricka a tento pojem teda vznikol pri filozofickom skumani toho, co moze byt objektom empirickej skusenosti a ake kriteria pouzit pri konfrontacii tejto skusenosti s ideami, ktore pozorovatel ma.

Skus teda udat relevantny zdroj, kde daky vyznamny vedec verejne povedal, ze filozofia ci teoria vedy je nezmysel, ze kriteria verifikacionizmu, falzifikacionizmu a inych metodologickych koncepcii nemaju pre vedu ziaden vyznam a ze vedci, ktori maju opacny pocit, verejne tento opacny pocit deklaruju a spravaju sa podla neho, robia chybu ak priamo nie su vedcami.

romco

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.