
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-11-2008 Andrej Beňo Ideológia verzia pre tlač

Libertariánska dilema: ako premaľovať červenú planétu na modro?

Ešte pred tým než sa pustíte do čítania tohto článku by som rád poznamenal, že nasledujúci text je len voľnou úvahou. Autor osobne neverí v žiadnu formu historicizmu, dejinnú nevyhnutnosť ani v možnosť kvalifikovanej predikcie budúceho ľudského vývoja. Netvrdím, že prípadné konzekvencie, vyplývajúce z týchto úvah sú plne realizovateľné. Článok si nerobí nárok na vedeckosť. Idey obsiahnuté v tomto článku je samozrejme možné a žiaduce podrobiť kritike.

Reakcia na príspevok

RE: Zaujimave

autor: Peter Surda

e-mail: surda@shurdix.com

webstránka: http://www.shurdix.com

pridané: 06-11-2008 18:33

> ... pokial sa nenarodite povedzme ako rolnik niekde
> v tretom svete ...
Podla mna predstava vykoristovania tretieho sveta "zly zapadom" nema oporu v realite. Za komparativnu chudobu skor mozu skorumpovane staty a slabo vyvinute institucie na ochranu sukromneho vlastnictva. Zapadni kapitalisti ponukaju pracu a zarobok, to, ze si to ti "chudaci vykoristovani" vyberu logicky znamena, ze ine alternativy su menej lakave. Preco teda ludia z chudobnych krajin utekaju na zapad, k tym zlym kapitalistom co ich vykoristuju?

> Vas blahobyt je postaveny na utrpeni ludi na
> globalnej socialnej pyramide pod vam ....
Zase riadna blbost. Na pyramide je postavene obmedzovanie trhovych institucii.

> Autorske prava si presadzuju prave koncernovi
> lobbysti aby im piratstvom neunikali zisky.
A ja snad tvrdim nieco ine? Autorske prava su na podporu obchodnych modelov na tazenie monopolnej renty.

> V opozicii k nim su open-source “komunisti.”
Vsetky open source licencie su zalozene na autorskom prave. Vies vobec, o com hovoris?

> ... vsetko co mi staci je ovladnut 90 percent trhu ...
Takato pozicia je ovpnyvnena viacerymi faktormi. Jednak je tu konflikt medzi economies of scale a komplexnostou systemu, rast teda moze viest k oslabeniu firmy. Okrem toho docasne povoli tlak konkurencie, firma zaspi na vavrinoch a pride novy dravec a zamiesa karty. Takto napriklad vybabral Microsoft s IBM, a potom Google s Microsoftom.

> ... ignoruje eliminaciu konkurencie akymikolvek
> prostriedkami ...
Eliminacia konkurencie sama o sebe nie je zla, je podstatou trhoveho systemu. Ak sa firma neudrzi, tak skrachuje. Podstatne je uspokojovanie potrieb zakaznika, nie teoreticka diverzita. Dolezity je sposob, akym sa eliminacia deje.

Okrem toho, sam eliminaciu konkurencie presadzujes "zakazom" kapitalizmu a povinnym socializmom. Keby ti fakt tak zaviselo na diverzite, tak by si musel nastojit na tom, aby cast transakcii bola socialisticka a cast kapitalisticka.

> Preco nezacitujete inkriminovane pasaze z
> protimonopolnych zakonov, ktore obmedzuju
> konkurenciu a kde je v nich napisane, ze sa
> zakazuje otvaranie novych podnikov.
V zakone nemas pochopitelne explicitne napisane "ucelom tohto zakona je obmedzovanie konkurencie", co vsak neznamena, ze to nemoze byt dosledkom. Celkovo sa mi zda, ze posudzujes veci podla toho, co je niekde napisane, a nie podla toho, ako sa to v skutocnosti chova.

> Tu je problemom lenivost a pohodlie bezneho
> uzivatela.
To, co luzri nazyvaju problem a prekazka, je pre vitazov prilezitost :-).

> EU iba pozitivne motivovala ludi, aby sa rozhladeli
> na trhu a podporili vyrobcov progresivnejsich
> prehravacov medii.
EU nikoho nemotivovala, bezny uzivatel nema najmensiu sajnu, o com ten proces vobec bol a aky dosledok ma.

> Stiahnut a instalovat si alternativny prehravac je
> zalezitost na par minut.
Keby fakt chceli motivovat k pouzivaniu alternativnych prehravacov, tak mali namiesto ubratia prehravaca prikazat pridatie ineho, napriklad takeho VLC, potom by som sa mohol chvastat, ze Microsoft distribuuje moj kod :-). Skratka, dosledok rozsudku je, ze zakaznikovi bolo ubrate. Bezna linuxova distribucia ma prehravacov kopec, preco ma mat Microsoft na vyber medzi 0 a 1?

> Toto ale nie je dobry priklad likvidacie
> konkurencie statom ...
> Rad by som vedel ako tento krok EU favorizoval a
> posilnil Microsoft a oslabil konkurenciu.
Ze negativny dosledok bol taky maly je dane skor neschopnostou sudu, skratka, "nedotiahli to". Premrhala sa ale spusta penazi danovych platicov a Microsoft mal negativnu publicitu.

> Ja ako softverovy spotrebitel tvrdim, ze
> protimonopolne zakony su v mojom zaujme.
A ja zase tvrdim, ze nimi viac stratis ako ziskas.

> Co takto ponuknut nejake seriozne priklady kedy
> antitrustova legislativa znicila vsetku konkurenciu
> v danom priemyselnom odvetvi?
Preco by mala "znicit vsetku konkurenciu"? Podstatne je, aky ma vplyv na trhove mechanizmy.

Literatura podporujuca moje nazory sa da najst napriklad na mises.org .

> ... monopolneho telekomunikacneho trhu ...
Oprav ma, ak sa mylim, ale nebol nahodou telekom statnym monopolom?

> ... dnes mate este mozno 600 baudovy modem
> pripojeny na BBS Prave Spektrum za 5 litrov
> mesacne.
Dnes mame mobilne telefony a internet cez 3G dongle (predpokladam, ze na Slovensku to je tiez). To je zase len priklad, ako trh zmenil strukturu ponuky ako ziadny regulator nedokazal predvidat.

> Prave trhovy segment najnadrzanejsich beznych
> uzivatelov ...
Neviem, najnadrzaniejsi a bezny sa podla mna do velkej miery vylucuju. Bezny uzivatel bude podla mojich skusenosti pouzivat to, co dostane.

> To ze MS ohrozuje sam seba konkurenciu svojich
> produktov je pekna blbost.
Asi nemas velky prehlad o podnikovych procesoch. Ak trh uprednostuje XP pred Vistou, Microsoftu to presuva naklady a cachruje s vyvojovymi planmi.

> To je ako povedat, ze firma sa nici inovaciou
> svojich produktov a rozmanitostou svojho
> produktoveho portfolia.
Fakt mas asi male skusenosti s trhom. Ano, presne toto sa velmi casto deje, zvysovanie rozmanitosti ponuky moze mat pre firmu negativny dosledok.

> ... podnikatelska realita – Prakticky
> Kapitalizmus – sa vzdy vyprofiluje inak nez utopie
> o idealnom kapitalizme.
Prosim, trocha konkretnejsie. Iste, su aj libertariani, ktori maju taketo naivne predstavy. Rakuska skola k nim vsak nepatri. Pointa nie je v tom, ze trh dokaze vsetkych uspokojit na 100%, ale ze vsetky alternativy za trhovy mechanizmus su chabe.

> Protimonopolne zakony su prave na to, aby
> podnikatelia nepouzivali VSETKY DOSTUPNE
> PROSTRIEDKY na eliminaciu konkurencie.
Tento vyrok sa dopusta tzv. sebareferencnej chyby (mozno ze to ma lepsi nazov, tento som si vymyslel). Protimonopolny zakon zaroven ponuka novu moznost, ako konkurenciu eliminovat. Problem riesi vytvorenim noveho problemu. Avsak tym, ze presuva aktivity z trhu na centralny urad, je cena za jeho pouzitie nizsia, a vzdialenejsia potrebam zakaznikov.

> Mozeme si vytvorit ine zakony pre kazde mestecko,
> ale v tom spolocensky pokrok nevidim, iba viac
> prilezitosti ku konflikom.
Toto je podla mna casto rozsireny omyl. Respektive dva: ze konflikty su zle a ze centralizovanim ich riesenia sa situacia zlepsi. Na konfliktoch nie je nic zle, konflikty su beznym dosledkom vzacnosti statkov. Problem je, ked sa riesia nasilim, a na eliminaciu nasilia je trh vynikajucim prostriedkom.

Centralizaciou sa konflikty neeliminuju, len sa ich riesenie presuva na legislativu. Ako som pisal vyssie, jeden problem vyriesis a mas novy.

> podla vas ak na trhu bez dozoru a pravidiel hry
> bude podnikatel obmedzovat konkurenciu VSETKYMI
> DOSTUPNYMI PROSTRIEDKAMI, tak to vlastne
> konkurencii prospeje aby prekvitala.
Skoro, zavisi od toho, ako definujes "bez dozoru a pravidiel hry". Ak tam vsunies slovko "centralneho" tak potom s tym suhlasim.

> ... v skutocnosti to preziju mozno dvaja
> najsilnejsi a najsikovnejsi tak, ze sa budu
> navzajom drzat v pate, jeden druhemu noz pod krkom.
A zabudol si na to najdolezistejsie: divak bude krochkat blahom. A presne o to tu ide.

> ... verejny zaujem je regulerny a velmi dolezity
> predmet demokratickej debaty...
Verejny zaujem je emocionalne nabity pojem, ktory sa pouziva ked chce niekto odlakat pozornost od sukromnych zaujmov.

> ... nezistne zaujmy ...
Zase dalsi oxymoron :-).

> ... ak sa snazite tento pojem vygumovat zo slovnika
> socialno-ekonomickej debaty, v podstate ohrozujete
> jeden z elementarnych pilierov demokracie ...
Tvoja posadnutost demokraciou ti znemoznuje vidiet sirsi pohlad, a sice ze je to stale len nejaky mechanizmus na presadzovanie zaujmov. Nema nijake specialne vlastnosti ani schopnosti, ktore by jej davali jedinecnost (v pozitivnom zmysle).

> Treti sposob nevylucuje stratu spolocenskeho
> blahobytu ak ide o kradez penazi, aj tie sa vracaju
> do narodnohospodarskeho kolobehu ked si za ne
> zlodej nieco kupi.
Toto je tzv "broken window fallacy" a ukazuje na nepochopenie pojmu alternativnych nakladov (opportunity cost), nepovazujem za potrebne sa tym zaoberat blizsie.

> Moj blahobyt sa da rozsirit nasilim trebars aj tak,
> ze obsadim cudziu krajinu a jej zdroje, ked svoje
> vycerpam.
Iste, ale zaroven tym znizis blahobyt niekoho ineho. Nerozumiem, co si tym chcel povedat.

> Popiste mi, ako ste dospeli k nazoru, ze som proti
> produkcii hodnot a uspokojovaniu potrieb vymenou
> tovaru.
Aha, takze podla teba nie je vztah medzi trhovym mechanizmom a uspokojovanim potrieb.

> Som proti akumulacii svetoveho bohatstva ktore
> sposobuje ...
Mylis si korelaciu s kauzalitou.

> O pokles interakcii zmenou ekonomickeho systemu sa
> ale nebojim ...
Teda ocividne si nepochopil funkciu trhu na uspokojovanie potrieb a penazi na rozhodovanie.

> ludia neprestanu mat hlad a neprestanu sa
> potrebovat obliekat iba preto, ze sa zmenila
> povaha, vlastnicka struktura a alokacia vyrobnych
> faktorov v spolocnosti
Isteze nie, ale zmenia sa mechanizmy, akymi budu tieto potreby uspokojovat.

> Machinacie a ziskavanie si priazne a privilegii su
> kazdodennou sucastou trhovej reality, pretoze na
> trhu operuju ludia a nie roboty.
Ale zaiste. Pointa je vsak v tom, ze peniaze sluzia ako nahrada za komplexnejsie a osobnejsie interakcie, lebo ziskanie penazi ma zvycajne nizsie hranicne naklady ako ziskanie priazne. Prave preto sa eliminaciou penazi pocet tychto interakcii zmensi.

> Je to ludska psychika co sa necha peniazmi skazit.
Zase je tu ten rozdiel medzi korelaciou a kauzalitou.

> Aj kazda zbran (trebars kuchynsky noz) je moralne
> neutralna do doby nez sa pouzije urcitym sposobom.
Zvolme namiesto "zbran" radsej iny pojem, "prostriedok". Pod "hodnotovo neturalne" som nemyslel len moralne hladisko, ale aj ekonomicke. S peniazmi sa zvycajne lahsie obchoduje a lahsie sa da vyberat medzi alternativami, ako pri sucite alebo priazni, a povedal by som aj ze aj ako pri nasilii.

> Hadam vsak niet vacsej ignorancie ekonomickeho,
> psychologickeho a socialneho charakteru cloveka,
> nez popieranie jeho prirodzenej tuzby a schopnosti
> tvarovat system v ktorom zije.
Ja proti snaham ovplyvnovat svet okolo seba vobec nic nemam, naopak by som povedal ze ich podporujem. Zaroven aj respektujem pravo jednotlivca na sebaurcenie. A s tymto pravom spojenu zodpovednost za vlastne chyby.

S pozdravom,
Peter

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.