
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-11-2008 Andrej Beňo Ideológia verzia pre tlač

Libertariánska dilema: ako premaľovať červenú planétu na modro?

Ešte pred tým než sa pustíte do čítania tohto článku by som rád poznamenal, že nasledujúci text je len voľnou úvahou. Autor osobne neverí v žiadnu formu historicizmu, dejinnú nevyhnutnosť ani v možnosť kvalifikovanej predikcie budúceho ľudského vývoja. Netvrdím, že prípadné konzekvencie, vyplývajúce z týchto úvah sú plne realizovateľné. Článok si nerobí nárok na vedeckosť. Idey obsiahnuté v tomto článku je samozrejme možné a žiaduce podrobiť kritike.

Reakcia na príspevok

RE: Zaujimave

autor: Rogue Keeper

e-mail: br796164@bladezone.zzn.com

webstránka: http://www.socialistinternational.org

pridané: 06-11-2008 9:32

“Nerozumiem, preco je nerovnomerne rozdelenie bohatstva zle. Reflektuje rozmanitost sveta, rovnost vo vysledkoch sa da dosiahnut jedine nasilim, to iste plati aj o branenie vzniku trhov.”

Tomu ani neporozumiete pokial sa nenarodite povedzme ako rolnik niekde v tretom svete, kde sa vam nanominuje zapadny koncern aby v ramci outsourcingoveho programu hladal lacnu pracovnu silu ktora musi makat 12-15 hodin denne piatok nesviatok a ktory podplati vlady tychto krajin aby si mohol dovolit to co si v legislativne vyvinutych zapadnych krajinach dovolit nemoze. Pripadne futruje ozbrojene skupiny chraniace uzemia s klucovymi prirodnymi zdrojmi o ktore maju industrialne rozvinutejsie ekonomiky zaujem - mnohe nove trhy vznikaju s nasilnymi vedlajsimi efektami. Vas blahobyt je postaveny na utrpeni ludi na globalnej socialnej pyramide pod vami, tym postavenym vyssie sa ale nechce rozmyslat nad tym ako to zmenit alebo kompenzovat. Su prilis pohodlni, uprednostnuju pristup ‘syty hladnemu neveri’ a uprednostnuju ignorantsky business as usual. Co tam po bezdomovcoch, hlavne ze svet je rozmanity a ja som bol provilegovany zit na bohatsej ploguli sveta! Asi tak?
Rovnost alebo aspon zmensovanie negativneho dopadu vo vysledkoch sa da dosiahnut aj apelmi na racionalne uvazovanie a argumentaciou k zmene spotrebitelskeho spravania, zivotneho stylu, pokusenie sa o odlisny pohlad na nejaky spolocensky jav. Kto si nedokaze uvedomit negativne impakty svojho zivotneho stylu, je dost iracionalny.

”Microsoft ma dominantne postavenie (a najviac prijmov) prevazne v oblastiach, kde predava softwarove licencie na zaklade autorskeho prava, co je statom garantovany monopol.”

Autorske prava si presadzuju prave koncernovi lobbysti aby im piratstvom neunikali zisky. V opozicii k nim su open-source “komunisti.” Keby to bolo naozaj tak, ze autorske pravo si presadzuje stat nejakym nasilim, tak by ziadne opensource softvery neboli povolene a kazda prtava indie utilitka by bola ostemplovana (c)ckom.

”Rakuska skola napriklad monopol nedefinuje podla podielu na trhu, ale jedine podla toho, ci existuje volny vstup konkurencie. Regulacia zo strany statu vstup konkurencie obmezduje, lebo etablovani hraci maju lepsie moznosti tuto regulaciu ovplyvnit. Okrem toho favorizuje velke spolocnosti, ktore si naklady spojene s regulaciou mozu dovolit.”

No to je genialne, cize vsetko co mi staci je ovladnut 90 percent trhu skupenim mensich ryb a pre pokoj duse Rakuskej skoly z milosti ponechat 10 percent priestoru prtavym firmickam, ku ktorych produktom ci sluzbam sa vacsina ludi ani nedostane, aby som vyzeral ze nechavam nejaky priestor konkurencii! No dakujem pekne, ked sa na taky trh pozriem ako zakaznik, tak si uvedomim, ze trh podla predstav rakuskej skoly potiera jeho nutnu diverzitu, lebo ignoruje eliminaciu konkurencie akymikolvek prostriedkami. Logicky si vyhladam ekonomicku skolu, ktora reprezentuje moje zaujmy lepsie. Ostatne sa zda, ze vacsina ludi uz tak davno urobila…
Preco nezacitujete inkriminovane pasaze z protimonopolnych zakonov, ktore obmedzuju konkurenciu a kde je v nich napisane, ze sa zakazuje otvaranie novych podnikov.

“Dakujem, ze si to "spomenul". Microsoft v bol v EU zazalovany kvoli bundlovaniu media playeru v XP. Sud rozhodol, ze MS musi ponuknut verziu XP bez media playeru. O tuto verziu u zakaznikov nebol ziadny zaujem a dodalo sa len priblizne 1500 kusov ako OEM. V skutocnosti "protimonopolne zakony" nemaju nic spolocne s potrebami zakaznikov, ale su prostriedkom na obmedzovanie konkurencie.”

Tu je problemom lenivost a pohodlie bezneho uzivatela – radovej spotrebitelskej ovecky. Nakoniec preco vysolit dve-tri tisic za operacny system osetreny DRM certifikatmi (aj digital rights si vymyslel stat?), ked mozeme pre kancelarsky pocitac poziadat o kopiu Ubuntu so vsetkymi esencialnymi aplikaciami zadarmo. EU iba pozitivne motivovala ludi, aby sa rozhladeli na trhu a podporili vyrobcov progresivnejsich prehravacov medii. Stiahnut a instalovat si alternativny prehravac je zalezitost na par minut.
Toto ale nie je dobry priklad likvidacie konkurencie statom, ak to niekomu ublizilo tak to bol jedine concern ktoreho sa to tykalo a firma ako MS si drobne dodatocne naklady urcite dokaze lahko vykompenzovat. Rad by som vedel ako tento krok EU favorizoval a posilnil Microsoft a oslabil konkurenciu. Ja ako softverovy spotrebitel tvrdim, ze protimonopolne zakony su v mojom zaujme. Co takto ponuknut nejake seriozne priklady kedy antitrustova legislativa znicila vsetku konkurenciu v danom priemyselnom odvetvi?
Jeden moj znamy programator vyjadril nazor, ze keby stat u nas nezacal mlatit do monopolneho telekomunikacneho trhu, tak dnes mate este mozno 600 baudovy modem pripojeny na BBS Prave Spektrum za 5 litrov mesacne.

”Hrozbou pozicie Microsoftu sa naopak ukazuju zmeny na trhu: mobilne systemy, netbooky, obchodny model "software as a service" a paradoxne ohrozuje sam seba, ked XP konkuruje Viste.”

Prave trhovy segment najnadrzanejsich beznych uzivatelov sa zvykne sapat po najnovsom OS, skuseni pokrocili uzivatelia su s upgradom Windows ovela zdrahavejsi. Ale tak tomu bolo u kazdej novej verzie Windows. Vista ma zase vyhodu v podobe DirectX10. A pekny user interface. To ze MS ohrozuje sam seba konkurenciu svojich produktov je pekna blbost. To je ako povedat, ze firma sa nici inovaciou svojich produktov a rozmanitostou svojho produktoveho portfolia.

”Neviem, kde si vycital, ze libertariani tvrdia nieco ine. Pochopitelne, ze kazdy podnikatel sa snazi obmedzovat konkurenciu a pouzije k tomu vsetky dostupne prostriedky. Snaha branit tomu centralizaciou pravneho systemu je vsak naivna, pretoze len poskytuje novy sposob obmedzovania konkurencie pomocou presadzovania regulacii. Tento je zvycajne lacnejsi ako boj na trhu.”

Ja poukazujem prave na to, ze prave tie freemarketove teorie su neprakticke, lebo su odtrhnute od podnikatelskej, ale aj socialnej reality. Proste to tak chodi, ze podnikatelska realita – Prakticky Kapitalizmus – sa vzdy vyprofiluje inak nez utopie o idealnom kapitalizme. Protimonopolne zakony su prave na to, aby podnikatelia nepouzivali VSETKY DOSTUPNE PROSTRIEDKY na eliminaciu konkurencie. Ostatne ked si nejaky taky zakon precitate, zistite to tiez. Ak preferujete pristup, ze ucel svati prostriedky, preco vam teda vadi ze etablovani hraci ovplyvnuju regulacie? Je to predsa “pochopitelne”!
Centralizacia pravneho systemu? Uz od antickych statov. To je civilizacia. Mozeme si vytvorit ine zakony pre kazde mestecko, ale v tom spolocensky pokrok nevidim, iba viac prilezitosti ku konflikom.
Cize mi to vychadza tak, ze podla vas ak na trhu bez dozoru a pravidiel hry bude podnikatel obmedzovat konkurenciu VSETKYMI DOSTUPNYMI PROSTRIEDKAMI, tak to vlastne konkurencii prospeje aby prekvitala. Tusim sa tomu hovori nekala hospodarska sutaz. Znacne paradoxna naivna viera v samoregulaciu, musite to este domysliet. To je ako tvrdit, ze ked strcite do areny 10 gladiatorov, tak ich z nej po konci hodinoveho freestyle suboja vyjdu vsetci desiati zivi a zdravi. Nie, v skutocnosti to preziju mozno dvaja najsilnejsi a najsikovnejsi tak, ze sa budu navzajom drzat v pate, jeden druhemu noz pod krkom.

”Ako som minule napisal, "verejny zaujem" je oxymoron. Verejny zaujem je v skutocnosti len sukromny zaujem specializovanych skupin. Prakticky vsetky zakony, ktore favorizuju nejaku skupinu, su zdovodnovane "verejnym zaujmom", bohuzial, ludia na to casto naletia. Ak s touto interpretaciou nesuhlasis, prosim poskytni nejaku zmysluplnu definiciu pojmu "verejny zaujem", ktora zaroven neobsahuje sukromny zaujem specializovanej skupiny. Wikipedia napriklad verejny zaujem sice nedefinuje, prezentuje ho vsak ako zaujem velkeho poctu osob (i.e. podla mojej terminologie specializovanej skupiny).”

Ako pisem ja teraz, verejny zaujem je regulerny a velmi dolezity predmet demokratickej debaty. Neexistuje jednoznacny konsenzus ohladne toho, co verejny zaujem tvori, ale prave debata okolo neho a natahovanie sa on je zarukou, ze este zijeme v akom-takom demokratickom prostredi. Podla mna sa verejny zaujem formuje v momente, kedy sa nezistne zaujmy skupiny fyzickych osob dostavaju do konfliktu so zistnymi zaujmami pravnickej osoby, pricom tato pravnicka osoba ma neporovnatelne lepsie sance presadit svoje zaujmy koncentrovanym posobenim svojho kapitalu. Priklad : Sidlisko s 50 000 obyvatelmi ma jeden parcik, na ktorom chce podnikatelsky subject postavit svoje sidlo. Ide tu o privatizaciu verejneho priestranstva a v tomto pripade si verejnost pozostavajuca z fyzickych osob brani verejne priestranstvo ktore moze slobodne vyuzivat na svoj relax.
Mozeme debatovat o tom, ze ja aj vy predstavujeme obcas verejny zaujem, ale ak sa snazite tento pojem vygumovat zo slovnika socialno-ekonomickej debaty, v podstate ohrozujete jeden z elementarnych pilierov demokracie.
V globalnom meradle si mozete pripadne verejny zaujem stotoznit s narodnym zaujmom, ak chcete.

”Dovol, aby som tuto prilezitost vyuzil na prvu verejnu prezentaciu "Surdovej teorie socialnej interakcie". Tato teoria hovori, ze existuju tri prototypy sposobov, ako druhych primat k tomu, aby sa spravali tak, ako chces ty. Ukazeme si to na priklade "chcem aby mi niekto dal rozok lebo som hladny".
1. Ukecas ho. Priklad: budes apelovat na pekarov sucit.
2. Ponuknes mu protihodnotu. Priklad: zaplatis mu.
3. Prinutis ho. Priklad: Ovalis pekara bakulou a rozok si vezmes.
Tieto prototypy su teoreticke, v skutocnosti su interakcie hybridne.
Moja teoria okrem toho hovori, ze sposob interakcie je podmieneny hranicnymi nakladmi.”
Dalej si definujme blahobyt ako priamo umerny poctu interakcii (i.e. mnozstvu uspokojenych potrieb) a nepriamo umerny miere nasilia. Toto je normativny vyrok, pochopitelne s nim suhlasit nemusis. Logicky teda potom na zvysovanie blahobytu je potrebne obmedzovat treti prototyp a posilnovat druhy.”

Treti sposob nevylucuje stratu spolocenskeho blahobytu ak ide o kradez penazi, aj tie sa vracaju do narodnohospodarskeho kolobehu ked si za ne zlodej nieco kupi. V tomto pripade je trojka kompatibilna s dvojkou, hoci oklukou. Moj blahobyt sa da rozsirit nasilim trebars aj tak, ze obsadim cudziu krajinu a jej zdroje, ked svoje vycerpam. Je prirodzene jednoduchsie zdroje obsadit a prehlasit za vlastne ako za ne draho calovat inej krajine. Prirodzene pri tom niekto utrpi, ale aj to prirodzene “ludske”. Existuju aj kapitalisticke pohlady tvrdiace, ze destrukcia stimuluje ekonomiku a podnikatelske aktivity.

”Tvoje uvahy predpokladaju, ze ked sa obmedzi druhy prototyp (obchod), posilni sa prvy (empatia). V skutocnosti sa vsak posilni treti (nasilie), a v ramci druheho budu ulohu penazi suplovat rozne machinacie, snahy o ziskavanie si priazne a privilegii. Pochopitelne dojde aj k poklesu interakcii.
Ty jednoducho predpokladas, ze peniaze ludi kazia, a ked ich zrusis, ludia sa "polepsia" Podla mna si vsak mylis dosledok s pricinou. Peniaze su hodnotovo neturalny prostriedok a umoznuju uspokojovanie potrieb. Ale potreby z principu neovplyvnuju. Ak ich zrusis, tak ludia svoje potreby bud prestanu uspokojovat, alebo na to vyuzuju ine prostriedky, ktore uz hodnotovo neutralne nebudu. Socialisticke teorie o "povode zla" a "rieseni" ignoruju nielen ekonomicky ale aj psychologicky a socialny charakter cloveka”

Popiste mi, ako ste dospeli k nazoru, ze som proti produkcii hodnot a uspokojovaniu potrieb vymenou tovaru. Som proti akumulacii svetoveho bohatstva ktore sposobuje, ze tretina ludstva nevie co od dobroty luxusu robit, kym zvysne dve tretiny ktore na ich luxus tvrdo pracuju a su radi ak si mozu dovolit jedno teple jedlo denne. V pripade hospodarskych depresii sa ale skutocne zlepsuje empaticka solidarita a vzajomna pomoc. O pokles interakcii zmenou ekonomickeho systemu sa ale nebojim, ludia neprestanu mat hlad a neprestanu sa potrebovat obliekat iba preto, ze sa zmenila povaha, vlastnicka struktura a alokacia vyrobnych faktorov v spolocnosti. To si nenahovarajte.
Machinacie a ziskavanie si priazne a privilegii su kazdodennou sucastou trhovej reality, pretoze na trhu operuju ludia a nie roboty. Mam pocit ze Surdova teoria socialnej interakcie dostatocne nezohladnuje komplikovany charakter cloveka. Ja si velmi dobre uvedomujem, ze ludia su nedokonali a ze ludska povaha ma svoje nedostatky. Este viac vsak verim, ze sa dokazu zmenit a ze ludska psychologia, reflexia kauzalneho retazca interakcii a vplyvov osoby na svet okolo nej podliehaju evolucii. Ludia vedia byt velmi ucenlivi ak nie su naschval zadubeni, teda ak si sami nevyrobili nejaky psychicky blok.
Je to ludska psychika co sa necha peniazmi skazit. Urcite ste poculi prislovie, ze peniaze kurvia charakter. To je svata pravda a cim viac niekto ma, priamo umerne rastie aj jeho ekonomicka moc. Ano, peniaze su moralne neutralne, ale ich povaha sa v roznych formach ekonomickeho systemu moze menit, pretoze spolocnost ma pravo modifikovat svoj financny system. Aj kazda zbran (trebars kuchynsky noz) je moralne neutralna do doby nez sa pouzije urcitym sposobom. Ludia v trhovej ekonomike su ale prilis orientovani na moneymaking a nadspotrebny zivotny styl, pricom radi ignoruju negativne dopady, ktore ich zivotny styl vyvolava.
Hadam vsak niet vacsej ignorancie ekonomickeho, psychologickeho a socialneho charakteru cloveka, nez popieranie jeho prirodzenej tuzby a schopnosti tvarovat system v ktorom zije.

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.