
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

02-11-2008 Andrej Beňo Ideológia verzia pre tlač

Libertariánska dilema: ako premaľovať červenú planétu na modro?

Ešte pred tým než sa pustíte do čítania tohto článku by som rád poznamenal, že nasledujúci text je len voľnou úvahou. Autor osobne neverí v žiadnu formu historicizmu, dejinnú nevyhnutnosť ani v možnosť kvalifikovanej predikcie budúceho ľudského vývoja. Netvrdím, že prípadné konzekvencie, vyplývajúce z týchto úvah sú plne realizovateľné. Článok si nerobí nárok na vedeckosť. Idey obsiahnuté v tomto článku je samozrejme možné a žiaduce podrobiť kritike.

Reakcia na príspevok

RE: Zaujimave

autor: Peter Surda

e-mail: surda@shurdix.com

webstránka: http://www.shurdix.com

pridané: 05-11-2008 14:04

> Naco je svetu ekonomicky system v ktorom povedzme
> 85 percent svetoveho bohatstva vlastni 15 percent
> populacie na spici?
Nerozumiem, preco je nerovnomerne rozdelenie bohatstva zle. Reflektuje rozmanitost sveta, rovnost vo vysledkoch sa da dosiahnut jedine nasilim, to iste plati aj o branenie vzniku trhov.

> Exxon Mobil, General Electric, Petrochina,
> Wal-Mart, Microsoft, AT&T, Johnson&Johnson atd.
> atd.
Detailnu analyzu jednotlivych prikladov "monopolov" prenecham druhym, ktori poznaju podrobnosti, ja sa vyjadrim len k Microsoftu. Microsoft ma dominantne postavenie (a najviac prijmov) prevazne v oblastiach, kde predava softwarove licencie na zaklade autorskeho prava, co je statom garantovany monopol.

Rakuska skola napriklad monopol nedefinuje podla podielu na trhu, ale jedine podla toho, ci existuje volny vstup konkurencie. Regulacia zo strany statu vstup konkurencie obmezduje, lebo etablovani hraci maju lepsie moznosti tuto regulaciu ovplyvnit. Okrem toho favorizuje velke spolocnosti, ktore si naklady spojene s regulaciou mozu dovolit.

> Nastastie vo vacsine modernych krajin existuju
> ake-take protimonopolne zakony.
Dakujem, ze si to "spomenul". Microsoft v bol v EU zazalovany kvoli bundlovaniu media playeru v XP. Sud rozhodol, ze MS musi ponuknut verziu XP bez media playeru. O tuto verziu u zakaznikov nebol ziadny zaujem a dodalo sa len priblizne 1500 kusov ako OEM. V skutocnosti "protimonopolne zakony" nemaju nic spolocne s potrebami zakaznikov, ale su prostriedkom na obmedzovanie konkurencie.

Hrozbou pozicie Microsoftu sa naopak ukazuju zmeny na trhu: mobilne systemy, netbooky, obchodny model "software as a service" a paradoxne ohrozuje sam seba, ked XP konkuruje Viste.

> Kazdy velkopodnikatel prirodzene uvita co najmenej
> konkurencie ...
Neviem, kde si vycital, ze libertariani tvrdia nieco ine. Pochopitelne, ze kazdy podnikatel sa snazi obmedzovat konkurenciu a pouzije k tomu vsetky dostupne prostriedky. Snaha branit tomu centralizaciou pravneho systemu je vsak naivna, pretoze len poskytuje novy sposob obmedzovania konkurencie pomocou presadzovania regulacii. Tento je zvycajne lacnejsi ako boj na trhu.

> Stat je bezne bojiskom zaujmov privatneho kapitalu
> verzus verejneho zaujmu.
Ako som minule napisal, "verejny zaujem" je oxymoron. Verejny zaujem je v skutocnosti len sukromny zaujem specializovanych skupin. Prakticky vsetky zakony, ktore favorizuju nejaku skupinu, su zdovodnovane "verejnym zaujmom", bohuzial, ludia na to casto naletia. Ak s touto interpretaciou nesuhlasis, prosim poskytni nejaku zmysluplnu definiciu pojmu "verejny zaujem", ktora zaroven neobsahuje sukromny zaujem specializovanej skupiny. Wikipedia napriklad verejny zaujem sice nedefinuje, prezentuje ho vsak ako zaujem velkeho poctu osob (i.e. podla mojej terminologie specializovanej skupiny).

> Ludia ako ja su na strane verejneho zaujmu
> oslobodeneho od zistnych pohnutok zneuzivajucich
> stat na vyrabanie ekonomickej nerovnosti.
Dovol, aby som tuto prilezitost vyuzil na prvu verejnu prezentaciu "Surdovej teorie socialnej interakcie". Tato teoria hovori, ze existuju tri prototypy sposobov, ako druhych primat k tomu, aby sa spravali tak, ako chces ty. Ukazeme si to na priklade "chcem aby mi niekto dal rozok lebo som hladny".

1. Ukecas ho. Priklad: budes apelovat na pekarov sucit.
2. Ponuknes mu protihodnotu. Priklad: zaplatis mu.
3. Prinutis ho. Priklad: Ovalis pekara bakulou a rozok si vezmes.

Tieto prototypy su teoreticke, v skutocnosti su interakcie hybridne.

Moja teoria okrem toho hovori, ze sposob interakcie je podmieneny hranicnymi nakladmi.

Dalej si definujme blahobyt ako priamo umerny poctu interakcii (i.e. mnozstvu uspokojenych potrieb) a nepriamo umerny miere nasilia. Toto je normativny vyrok, pochopitelne s nim suhlasit nemusis. Logicky teda potom na zvysovanie blahobytu je potrebne obmedzovat treti prototyp a posilnovat druhy.

Tvoje uvahy predpokladaju, ze ked sa obmedzi druhy prototyp (obchod), posilni sa prvy (empatia). V skutocnosti sa vsak posilni treti (nasilie), a v ramci druheho budu ulohu penazi suplovat rozne machinacie, snahy o ziskavanie si priazne a privilegii. Pochopitelne dojde aj k poklesu interakcii.

Ty jednoducho predpokladas, ze peniaze ludi kazia, a ked ich zrusis, ludia sa "polepsia" Podla mna si vsak mylis dosledok s pricinou. Peniaze su hodnotovo neturalny prostriedok a umoznuju uspokojovanie potrieb. Ale potreby z principu neovplyvnuju. Ak ich zrusis, tak ludia svoje potreby bud prestanu uspokojovat, alebo na to vyuzuju ine prostriedky, ktore uz hodnotovo neutralne nebudu.

Socialisticke teorie o "povode zla" a "rieseni" ignoruju nielen ekonomicky ale aj psychologicky a socialny charakter cloveka.

S pozdravom,
Peter

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.