ISSN 1335-8715

29-06-2008   Lukáš Krivošík   Rozhovory   verzia pre tlač

Victoria Curzon-Price: „S eurom by som ešte počkala“

Profesorka ekonómie zo Ženevy, aktívna v mnohých prestížnych európskych think-tankoch a bývalá prezidentka Montpelerínskej spoločnosti o klasickom liberalizme, príčinách švajčiarskeho úspechu, blahodárnosti inštitucionálnej konkurencie, možnom vstupe alpskej krajiny do EÚ a o tom, či je euro úspech. Victoria Curzon-Price. (nekrátené!)

Reakcia na príspevok

RE: Také bludy...!
autor: MuadDib
pridané: 01-07-2008 17:21


Tak tie koncepty (ako ten o "iniciácii násilia" a "unilaterálne" či "bilaterálne") sú totiž v skutočnosti tie kľúčové, na čom stojí (a padá) (anarcho)kapitalistická teória ako obor so zlatou hlavou na hlinených nohách.
Takže vyhýbať sa im a snažiť sa viesť diskusiu je tiež pomerne neperspektívne, pretože bez ich rozoberania sa to zvrhne iba na "vytrubovanie dogiem spoza hradieb".

Je možné, že ty máš tiež so štátom zlé skúsenosti, prípadne si si prečítal niečo "úžasné" o anarchokapitalizme - ale tiež je otázne, či je to naozaj zovšeobecniteľné.

Pretože, áno, ono je to naozaj niekedy, ako keby sme boli z 2 rôznych svetov (nemyslím teraz konkrétne nás dvoch, ale modelového socialistu a modelového kapitalistu).
Pretože - ak si všimneš svoju argumentáciu - tak hovoríš vlastne o človeku, ktorý má na to, aby sa mohol slobodne presúvať, môže si vybrať, kde chce bývať a čo bude robiť a pod. Lenže mnoho ľudí jednoducho túto možnosť nemá! Oni jednoducho nemôžu "utiecť pred tým zlým kapitalistom"...
No a "zlým kapitalistom" zase vadí to, že nemôžu len tak ľahko ujsť pred štátom a častokrát aj pred spravodlivosťou... a myslím to vážne.
To je to isté, ako keď tvrdíš, že nejaký štát ťa nechráni pred podvodníkom (ja by som ho nazval zločineckým kapitalistom) v zahraničí.
No vidíš - pre mňa by bol toto skôr argument pre akúsi "svetovú vládu" - pretože tvoj anarchokapitalizmus toto tiež nedokáže riešiť.

No a hej, mohlo by to znamenať, že celý svet by bol "zjednotený" pod akousi "spoločnou ideológiou", ktorou by napr. podľa mňa bola "sociálna demokracia" (prípadne "demokratický socialismus" - zase tak veľký rozdiel v tom nie je).
Ja sa tiež nepovažujem za odborníka na spoločenské vzťahy, ani na históriu, ale rovnako dobre by som mohol tvrdiť, že práve ten štát (s participatívnou demokraciou a nejakým druhom socialistickej ekonomiky (napr. "parecon")) je to, čo vedie k najvyššiemu blahobytu. Príklady reakcií ľudí napr. na horeuvedených kapitalistov zo spoločnosti Cosa Nostry a na ponúkanú možnosť konkurecie v podobe iných mafiánskych klanov totiž obvykle vyznievajú silno v prospech toho štátu, nie v prospech tých "dobrých kapitalistov".

Taktiež z psychologického hľadiska je predstava malého boha, ktorý si môže užívať neobmedzenú slobodu, bola vždy určite veľmi lákavá, preto sa netreba čudovať, prečo má táto teória toľkých zástancov. Ako sme sa však mohli už veľakrát v minulosti presvedčiť, dôsledky vyplývajúce z takéhoto presvedčenia a ideológie sú obyčajne katastrofálne.

Hehe, lenže snahou kapitalistov je (takisto?) dosiahnuť prinajmenšom lokálny monopol, ideálne však globálny monopol. (Lenže v tomto prípade ide obvykle o totálny monopol, v (anarcho)kapitalizme bez možnosti zvrhnúť ho v nasledujúcich voľbách a "rozdávať karty nanovo".) Preto je tu taká lákavá predstava o neustálom "bití silných kapitalistov", ktorá sa ľavičiarom najviac páči. Lenźe nie je to z dôvodov akejsi "konkurencie" (lebo oni nie sú kapitalisti!) ale z obáv pred vznikom (faktickej) diktatúry (po prílišnom vzraste moci).
Preto sú častokrát ľavičiari takí "posadnutí" tým, aby si nikdy nikto nemohol získať priveľkú moc alebo prisilné postavenie, preto častokrát tak pervazívne sledujú vzťahy v spoločnosti a starajú sa o to, aby nevznikali nijaké neprávosti a aby nikto nemohol mať ani šancu zneužívať svoju moc a svoje postavenie.
(Zhruba takto je to napr. v Škandinávii.)

Vieš, Tvoja predstava anarchie má nedostatok práve v tom, že si síce predstavuješ odmietnutie "múdreho uja", lenže potom uvádzaš príklad 2 "múdrych ujov", ktorí majú medzi sebou obvykle nejaké dohody. A tak ani 1, ani 2. NEMôŽU odmietnuť "svojho dobrého uja"; taktiež praktická vymožiteľnosť práva vyplýva z toho, že je tu istý "dobrý všemocný ujo", aj keď môže byť diskutabilné, či tá je tá vymožiteľnosť práva naozaj až taká dobrá a či za to stojí.
Ďalej: ja viem, že ten 2. štát môže uznávať trochu iné pravidlá, lenže zrejme tá harmonizácia pravidiel zrejme napomáha napr. vzájomnému obchodu, podobne ako mu napomáha aj vymožiteľnosť práva.

Ad objem transakcií: áno, ak si pod Robinsonom a Piatkom predstavuješ reálne historické figúry, tak to môže byť priveľa. Ak si však pod tým predstavíš model, ktorým sa svoj systém napr. Murray Newton Rothbard pokúšal odôvodniť tuším v knihe Man, Economy, and State, tuším v 2. kapitole, tak zistíš, že celá ich (anarcho)kapitalistická teória krásne funguje zrejme naozaj iba v prípade 2 izolovaných indivíduí na pustom ostrove,... no v prípade typickej situácie reálneho života, kde sa už vyskytuje množstvo externalít, takéto teoretické konštrukcie (fatálne) zlyhávajú.

Ďakujem za pozornosť, idem naspäť bojovať proti kapitalistom (a ešte učiť sa...)

S pozdravom,
Martin


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group