ISSN 1335-8715

29-06-2008   Lukáš Krivošík   Rozhovory   verzia pre tlač

Victoria Curzon-Price: „S eurom by som ešte počkala“

Profesorka ekonómie zo Ženevy, aktívna v mnohých prestížnych európskych think-tankoch a bývalá prezidentka Montpelerínskej spoločnosti o klasickom liberalizme, príčinách švajčiarskeho úspechu, blahodárnosti inštitucionálnej konkurencie, možnom vstupe alpskej krajiny do EÚ a o tom, či je euro úspech. Victoria Curzon-Price. (nekrátené!)

Reakcia na príspevok

RE: Také bludy...!
autor: MuadDib
pridané: 01-07-2008 8:56


1) Ale prosím ťa, akáže iniciácia násilia?! (Skoro som chcel napísať: "Čo to trepeš?!" Lebo už je to fakt iba ako klišé, ako nič nehovoriaca, prázdna myšlienková konštrukcia, celá tá "teória o iniciácii násilia", ktorá sa dá ohýbať tak, ako sa komu hodí.)
Firma si predsa takisto vynucuje svoje pravidlá.
A tak kto "inicioval násilie" - ten, čo porušoval pravidlá, alebo ten, čo ich porušovanie sankcionoval?!

2) Podobne v štáte to môžeš ovplyvniť svojou voľbou vo voľbách, alebo tak, že sa necháš zvoliť do jeho vedenia... alebo si vyberieš štát, aký sa ti hodí. Alebo si založíš svoje politické združenie, svoju stranu a budeš sa snažiť o zmenu.

3) Čuduj sa svete, ale dôsledky kapitalizmu sa takisto obvykle najviac (či najkrutejšie) prejavujú práve v sociálnej oblasti, ako je napr. bývanie či dostupnosť jedla a vody, ošatenia a obuvi...

4) Lenže celá teória (anarcho)kapitalistov o "iniciácii násilia" je v skutočnosti postavená na hlavu, pretože vnímanie "iniciácie násilia" je subjektívne, takže následne rovnako ľahko spochybniteľné. Totiž, tá ich "iniciácia násilia" je práve to, na čom celá ich umelá teória jednoducho padá.

5) No ešte raz si ti dovolím zopakovať tú svoju analógiu - je na tebe, či ju prijmeš. Áno, ona sa síce stáva platnou svojím vyhlásením, ale ty ju nemusíš podpísať, nemusíš sa k nej pripojiť.


6) Je to naozaj niečo podobné, ako tá cenovka v obchode. Nemusíš si to kúpiť, ale budeš si musieť hľadať nejakú inú prevádzku/obchod, ak to chceš mať.
A môžeš ísť inam. Znovu ti opakujem, že toto, táto "spoločenská zmluva" je vyhlásená. Ak chceš, môžeš ju rešpektovať, ak nie, asi budeš musieť ísť preč. (A neskúšaj to s akousi ideou slobody "nepohnúť sa"... keď "celý okolitý svet" je v pohybe (resp. keď sú tu isté "trhové sily", ako by to nazvali kapitalisti).)
Tou cenovkou je totiž vyhlásená akási oferta - a uhradením tej sumy sa automaticky považuje tá zmluva za uzavretú.
Pozri sa na tento príklad: som komunista a mám alebo presadzujem komunistickú spoločenskú zmluvu. Povedzme, že nás je drvivá väčšina. Buď tú zmluvu prijmeš, alebo asi budeš musieť ísť preč, pretože jej nerešpektovanie by som chápal ako iniciáciu násilia z tvojej strany. Pretože ty si prišiel do komunistickej spoločnosti. No a teraz si predstav, čo by sa stalo, keby som napr. ja prišiel do kapitalistickej spoločnosti: taktiež by som zrejme musel prijať kapitalistickú spoločenskú zmluvu, alebo by som musel ísť preč. Pretože tá "spoločenská zmluva" tu i tam nie je v skutočnosti nič iné, ako istá množina pravidiel (aj s ich aplikáciami, resp. "operáciami nad pravidlami"). No a teraz si predstav, že by som ja nechcel prijať vašu spoločenskú zmluvu - napr. v mene svojej slobody pohybu by som neuznával vaše majetkové práva, to znamená, že by som chcel prechádzať alebo sa zdržiavať na pozemku, o ktorom by si ty tvrdil, že je tvoj. Vyzval by si ma, aby som odišiel... a ja by som ťa ignoroval. Čo by si robil, resp. kto by tu inicioval násilie? (Tým som ani náhodou nechcel naznačiť, že by som ťa považoval za kapitalistu, božechráň!) Alebo si skús predstaviť podobný príklad, z mojej komunistickej spoločnosti - ohradil by si niečo, o čom by si vyhlasoval, že je tvoje a bránil by si iným, aby sa na tom území zdržiavali, resp. aby cez neho prechádzali. Kto by tu zase inicioval násilie?

7) Na svete existuje 192 štátov (resp. 193, vrátane Vatikánu, ktorú je pozorovateľom pri OSN), no a ešte oveľa viacej právnych poriadkov - autonómií, vrátane vojenských protektorátov (AO Kosovo a Metohija) atď.
Ty stále hovoríš o nejakom "sťahovaní sa"...! (Uvedomuješ si, že toto je naozaj iba kvantitatívny faktor?) Aj v rámci nejakého štátu môžeš žiť s iným občianstvom. Tak, ako môžeš byť zamestnanec 1 obch. domu - ale pri nakupovaní v inom sa budeš tiež musieť riadiť jeho pravidlami!
Takže: v štáte takisto môžeš buď iba voliť, alebo môžeš byť aj volený.

8) Znovu platí podobná analógia, akú som už vyslovil: i pracovná zmluva môže (a častokrát aj je) postavená s istým "ideologickým pozadím". Nemusí sa ti to páčiť. A môžeš ísť preč. Alebo čakať, kým ťa vyhodia.

9) Heh, v prípade porušenia spoločenskej zmluvy sa môžeš obrátiť "na štát", resp. na súd, čo je v podstate to isté.
(Napokon, ja som tam utrúsil len malú poznámočku o zahmlievaní, ale keďže je ti to jasné, tak tie úvahy o zahmlievaní môžeš považovať za bezpredmetné.)
Napokon, spoločenské zmluvy ti nikto nenanucuje, len sa od teba bude vyžadovať ich rešpektovanie. Podobne je ta ale aj pri kapitalistických zmluvách - ak budeš rešpektovať ich podmienky, dovolia ti zjesť (zobrať si preč) tú makovú buchtu. Ak nebudeš rešpektovať ich podmienky, pokojne ťa nechajú skapať od hladu. Ak by si si ju chcel vziať s tým, že tvoje (právo na život)>(právo na majetok) (ich), tak... čo, urobia kapitalisti? A kto bude "iniciovať násilie" A aký bude časový rámec pre jeho posúdenie "pokojného stavu" (a prípadne kauzality)?
Nehovoriac o tom, že na skutočný súd, v tom socialistickom/demokratickom zmysle môžeš v kapitalizme zabudnúť - zostane ti iba mediátor.
Toto je totiž zase ďalší kľúčový prvok, na ktorom kapitalizmus stroskotáva.

10) Áno, z právneho hľadiska sú možno rovnocenní, lenže tento pohľad môže byť naozaj naplnený iba v prostredí "štátu", resp. socializmu (demokracie), nie však kapitalizmu, pretože tam je akási rovnosť iba v podstate iba slovo bez praktického významu - je to ako že obaja môžete teoreticky dostať rovnako po hube. Lenže ty máš ruky v sadre a ten mocnejší kapitalista má v rukách kyjak.
No áno, štát je obvykle ten silnejší, ale to ešte neznamená, že s ním nemôžeš súťažiť - ako napr. tí "slobodní kapitalisti" z Cosa Nostry.
No a čo sa týka jeho "špeciálnych privilégií"? Ale choď, veď tie predsa platia iba v socializme/demokracii, teda v systéme tej "spoločenskej zmluvy"! Ak si kapitalista, tak ich predsa môžeš považovať za neplatné a ignorovať ich, no nie?
No a v prípade nejakého kapitalistu, ktorý je silnejší, ako ty, sa tej zodpovednosti takisto poľahky zbaví. Socializmus je však charakterizovaný tým, že "všetko je všetkých", teda riziko zneužívania moci silnými kapitalistami je výrazne obmedzené, pričom štát tu funguje iba ako abstraktná konštrukcia, nie ako "rovnocenný hráč".
No a kapitalista si takisto môže vytvoriť lokálny monopol - ako napr. slobodní kapitalisti Corleoneovci, resp. si ho môže vytvoriť celkom triviálne tak, že ti priloží dýku na krk - a bude napr. jediným poskytovateľom "spásy" (bezpečia a pod.).
Ako to bude s to kvalitou a akú "cenu za to budeš musieť zaplatiť", už dúfam tušíš...

11) No hej, možno to podsúva, ale ten tvoj pohľad bol potom rovnako neobjektívny, keďže si naznačoval, že občania "nie sú štát", resp. že netvoria štát, lež že sú vraj "prirodzenými nepriateľmi".
(Okrem toho, kapitalisti môžu častokrát vystupovať ako právnické osoby.)

12) No ale rovnako je to aj v prípade štátu - ak sa rozhodneš, že ti tam niečo nevyhovuje, napr. rozloženie sviatkov alebo zdanenie, je to tiež len na tebe...
Áno, aj účasť v štruktúrach štátu je podmienená tvojím súhlasom (a takisto neúčasť tvojím nesúhlasom). "Podmienený" však ešte neznamená "určovaný (determinovaný)".

13) Nie, ja to vôbec nemám popletené (to možno ešte ty skôr ;-) ).
Firemná kultúra je skrátka niečo, čo sa častokrát vynucuje i pod hrozbou zotrvania v podniku/firme. Emocionálne reakcie môžu nastať ako v prípade zmeny zamestnávateľa, tak i pri zmene bydliska.

14) :-) (No vidíš - ale tiež to závisí od kapitalistu...)

15) Tým "maďarským! som chcel poukázať iba na ten rôzny emocionálny náboj pri tých 2 príkladoch, o ktorý ti zrejme aj išlo.

16) O to je to prirovnanie kurióznejšie a o to skutočnosť smutnejšia, že kapitalisti v podstate bez výnimky spĺňajú charakteristiky kapitalistov.
Pretože, bohužiaľ, presne tak sa správajú kapitalisti, resp. tam kapitalizmus vedie.

17) To, že "niektoré úlohy štát zabezpečuje lepšie a efektívnejšie" je prinajhoršom rovnako "kontroverzné", ako tvoje tvrdenia, že keby ho mali nahradiť kapitalisti, že ich kvalita by bola vyššia (prípadne cena nižšia), preto som k nim tiež taký "skeptický".

18) Ten článok takisto spomína Somálsko ako 1 z najchudobnejších krajín sveta. Ale to by vydalo na samostatný rozsiahly príspevok, takže ak chceš, môžeš si ho založiť (a podobne aj o stredovekom Islande).
Čo sa týka toho "útočenia na slameného panáka", tak tiež by som konštatoval, že absencia štátu nevedie k "zlepšeniu situácie" (skôr naopak).

19) To s tým "nezodpovedným konaním" je skutočne zaujímavá teória, pretože v kapitalizme naozaj nesieš zodpovednosť za všetko, takže aj keď ťa napr. kapitalista (slobodne) podreže, tak to bude výsledkom tvojho nezodpovedného správania, pretože si mu skrížil cestu.
Rovnosť pred zákonom potom znamená fikciu rovnosti pred jediným zákonom: "zákonom silnejšieho". I keď aj tu platí, že šikovnejší "podnikateľ" môže dosiahnuť viac, ako silnejší, ak sa mu napr. podarí prikradnúť odzadu a vraziť tomu silnejšiemu dýku medzi rebrá (prípadne si úspech v konkurencii zabezpečiť vhodnou investíciu so ostreľovacej pušky s ďalekohľadom, nočným videním a laserovým zameriavačom a potom si už iba počkať na vhodnú príležitosť).

20) "Veď hovorím, ten "tlak konkurencie" znamená v praxi len to, že "pacta non sunt servanda", takže - najmä v prípade mocenskej asymetrie - môžeš akurát tak odísť s dlhým nosom... a nabudúce si vybrať niekoho iného, ale to je asi tak všetko.
Tým "neutrálnym zákonom" je tu zase "zákon silnejšieho".
No štát možno nemusí byť múdrejší "ako jednotlivci" (a ktoríže to sú???), ale je zrejme bude "objektívnejší" - ak, pravda, niečo také, ako "objektivita" existuje (čo vôbec nemusí byť pravda) - len ak to tak je, tak toto ja považujem za objektivitu, resp. kritérium objektivity.

21) No tak je pravdou, že pre "priame riadenie" (svojich vzťahov), resp. osobný kontakt (a komunikáciu) by tá veľkosť zhruba zodpovedala Dunbarovmu číslu.
Voči skutočnej funkčnosti (anarcho)kapitalizmu pre spoločnosť s väčším počtom ľudí ako 2 (Robinson a Piatok na pustom ostrove) som takisto skeptický.

22) Na zamyslenie by tiež stálo za to, že keď (anarcho)kapitalistom ten štát tak vadí, tak prečo uprednostňujú "život v ňom" pred "životom mimo neho"?
(Žeby preto, lebo chráni ich "vlastnícke práva"?)


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group