ISSN 1335-8715

29-06-2008   Lukáš Krivošík   Rozhovory   verzia pre tlač

Victoria Curzon-Price: „S eurom by som ešte počkala“

Profesorka ekonómie zo Ženevy, aktívna v mnohých prestížnych európskych think-tankoch a bývalá prezidentka Montpelerínskej spoločnosti o klasickom liberalizme, príčinách švajčiarskeho úspechu, blahodárnosti inštitucionálnej konkurencie, možnom vstupe alpskej krajiny do EÚ a o tom, či je euro úspech. Victoria Curzon-Price. (nekrátené!)

Reakcia na príspevok

RE: Fakt su ludia takí vysratí z pripadnej slobody ???
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 30-06-2008 13:06


Nechcem robit LIBERTARIANovi hovorcu, kedze vsak casto podobne zmyslame, dovolim sa zapojit do diskusie.

Anarchia je ozaj casto interpretovana ako protiklad hierarchie. Podla wikipedie (resp. prevzate z Oxford English Dictionary) je to vsak len jeden z moznych vyznamov. Dovod, preco ma anarchokapitalizmus v nazve "anarchia" nie je odmietnutie hierarchie, ale odmietnutie statu, "absencia vladnutia". Zatial nikto nenasiel presnejsie pomenovanie.

Osobne si podobne ako ty tiez myslim, ze hierarchicke struktury su prirodzene. Povazujem ich za emergentne vlastnosti ludskeho spolunazivania. Podstatny je vsak charakter hierarchie, nie jej prezencia/absencia.

Hierarchia je napriklad pritomna aj vo firme. Ide o hierarchiu prirodzenu, nie vynutenu ako pri state. Sucastou firemnej hierarchie sa stavas na zaklade vlastneho rozhodnutia po uzatvoreni zmluvy (bilateralny akt). Zmluva zvycajne aj definuje, za akych okolnosti ju je mozne ukoncit, a casto ide o velmi jednoduchy a nedramaticky ukon. Na obsah zmluvy (t.j. obmedzenia, ktore na teba kladie) je vdaka konkurencii tlak zabranujuci prilisnemu zasahovaniu do tvojich sukromnych zalezitosti. Konkurencia sa povazuje za normalny jav, je bezne, ak napriklad clenovia rodiny alebo susedia pracuju v inych firmach. Roznorodost je zvacsa vnimana pozitivne.

Naproti tomu sucastou statnej hierarchie sa stavas na zaklade tzv. "socialnej zmluvy", ktora je z hladiska anarchokapitalistov neplatna. Interpretujeme ju nie ako zmluvu, ale ako unilateralne vyhlasenie. Jej "vypovedanie" je stazene, lebo detailne zasahuje do vsetkych moznych socialnych a majetkovych vztahov. Tym sa oslabuje vplyv konkurencie. Mnohi maju voci konkurencii na tejto urovni averziu. Clenovia rodiny alebo susedia s roznym obcianstvom su kontroverznou temou a to aj tak ide o nedokonalu konkurenciu, kedze aj obcan cudzieho statu je automaticky zaradeny do "hierarchie" statu, kde byva.

Okrem toho su vnutorne principy socialnej zmluvy zahmlievane; kym pri zamestnaneckej zmluve je jasne, ze ide o snahu vyrovnat protikladne zaujmy zamestnavatela a zamestananca, pri socialnej zmluve sa propaguje dojem, ze zaujmy statu a obcanov su automaticky v sulade. Ja napriklad povazujem stat a obcanov za prirodzenych protivnikov ;-).

Dalsim negativnym charakterom socialnej zmluvy je prilisna emocionalnost temy. Jej status je naviazany napr. na patriotizmus alebo oficialnu statnu ideologiu. Propagovanim tejto naviazanosti sa znizuje priestor pre racionalnu argumentaciu. Staci si predstavit reakcie okolia pri vybere poskytovatela dvoch roznych sluzieb:

A: Oddnes budem nakupovat v Bille a nie v Tescu.
B: Oddnes ma budu ochranovat madarski a nie slovenski policajti.

Rozdiel v emocionalnosti reakcii medzi tymito dvomi situaciami je evidentny.

Z historie vieme, ze staty maju rozny rozsah svojho posobenia. Niektore do konania svojich obcanov zasahuju viac, niektore menej. Vieme aj, ze cinnosti, ktore niekde vykonava stat, vykonavaju inde firmy, neziskovky, komunita. Anarchokapitalizmus tvrdi, ze tento princip je univerzalny. t.j. neexistuju "klucove" ulohy, ktore dokaze zabezpecit len stat.

Ako by anarchokapitalizmus v sucasnosti vyzeral, mozeme len hypotetizovat. Domnievame sa napriklad, ze je libertarianskejsi ako stat (kvoli zvyseniu konkurencieschopnosti a zruseni specialnych privilegii, vdaka ktorym statne organy nemusia niest zodpovednost za svoje konanie), nemusi to vsak platit vsade. Anarchokapitalizmus je len jednou moznou formou suzitia v anarchii, a nevylucuje existenciu paralelnych inych foriem (napr. anarchosocializmus), ani susedstvo anarchie a statov.

S pozdravom,
Peter


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group