ISSN 1335-8715

23-06-2008   Pavol Zlatoidský   EUtópia   verzia pre tlač

Lex Orwell

Od nového roku bude všetku elektronickú komunikáciu vo Švédsku neobmedzene sledovať Armádny úrad pre elektronickú komunikáciu (FRA). Jedná sa o zákon, ktorý nemá obdobu v západnej civilizačnej sfére.

Reakcia na príspevok

RE: Aj najpreverenejší...
autor: Rogue Keeper
e-mail: br796164@bladezone.zzn.com
webstránka: http://www.socialistinternational.org
pridané: 26-06-2008 10:46


„To je mozna interpretacia. Nechcem robit LIBERTARIANovi hovorcu, podla mna vsak poukazoval na to, ze nie je dovod sa domnievat, ze statny uradnik svoju pracu vykonava lepsie ako zamestnanec sukromnej firmy.“

Nie Libertarianovi, ved som citoval clanok Pavla Zlatoidskeho. V skutocnosti je ta veta este ovela jednoduchsie interpretovatelna : ‘Akykolvek, aj ten najpreverenejsi clovek je podplatitelny.‘ Skor nez o mentalite hypoteticky anonymnej armade uradnikov (korporacnych manazerov, ludi vseobecne) to ale viac vypoveda o nature autora tej vety.

“Podobne ako v lubovolnych inych sluzbach a produktov, aj tieto maju byt vykonavane sukromnymi firmami. Ked ta odpocuva firma, s ktorou nemas zmluvu, mozes sa stazovat napr. firme, s ktorou zmluvu mas.“

Naco potrebuje sukromna firma spravodajsku sluzbu? Priemyselna spionaz je zakladom nekalej konkurencie. Tajna sluzba riadena privatnym kapitalom by ani nepracovala v prospech statu. Bola by to tlupa namezdnych zoldakov ochotna povedat cokolvek komukolvek za spravnu cenu.

“http://en.wikipedia.org/wiki/Quis_custodiet_ipsos_custodes%3F Ako som uz uviedol, problem nemam s existenciou tajnych sluzieb resp. ze odpocuvaju (povazujem to za normalne), ale s ich zakonnou imunitou.“

Bez statu existencia tajnych sluzieb nema opodstatnenie. V state tajne sluzby je potrebne kontrolovat obcianskymi strukturami a vybormi s volenymi a odvolatelnymi zastupcami, nie privatnym kapitalom – ten je predsa prostriedkom korupcie. To ma ale iste hranice, pretoze ako sme spomenulu V tajnych sluzbach ale na ich kontrolu najefektivnejsie funguje princip vzajomneho bonzovania a spiclovania ale aj maju aj velmi sofistikovane mechanizmy internej samoregulacie. Neviem ako vy ale ja by som rozhodne nebol ochotny nechat sa odpocuvat a sledovat zoldniermi zaujmovych financnych skupin bez dozoru konsenzualnej spolocenskej legislativy, ktora by ich kontrolovala.

“Je len jeden poskytovatel zakonov (parlament), a tie su platne pre vsetkych obyvatelov. Nemozes si vybrat sukromneho poskytovatela zakonov ako nahradu parlamentu. Mozes ovplyvnit znenie zakonov (volby, lobbing), zmenit poskytovatela vsak len odstahovanim. V inych oblastiach je takyto "vendor lock in" nemyslitelny, stat dokonca sam casto zasahuje ked sa niekto snazi zvysit naklady na zmenu poskytovatela (napriklad poplatky za presun cisla na ineho mobilneho operatora).“

Je to socialny konsenzus ktory vytvara legislativu naroda/statu. Stat nie je nic ine ako forma megakorporacie – aj ked sa vam nepacia pravidla v nejakej firme, proste zmenite zamestnavatela. Hierarchicka struktura a system riadenia su si velmi podobne. Ak vam na onej firme zalezi, vypracujete sa v jej hierarchii a dlhodobo zacnete aktivne tvarovat jej sposob fungovania. To iste mozete urobit v state. Stat ako akakolvek firma moze ale nemusi fungovat na principe demokratickeho manazmentu. Aj v privatnej sfere je nezmyselnych obtazujucich poplatkov tiez tolko az z toho rozum stoji.

“Neriesi to konkurenciu poskytovatelov. To je ako keby si mohol nakupovat jedlo povedzme len v Bille, a keby sa ti nepacilo, vymeni sa riaditel, ale furt musis nakupovat u tej istej firmy, a keby si chcel kupovat u ineho, musel by si sa prestahovat.“

Pozrite sa na mapu sveta. Vidite na nom do 200 roznych poskytovatelov pravnych systemov. Znacna konkurencia, staci si len vybrat. V ramci jedneho statu obcania samotni tvoria zaklad konkurencie v sutazi ideii pri presadzovani legislativy. Ak sa ich nazbiera dost s podobnou predstavou vytvoria legislativny socialny konsenzus. Takto to proste funguje odjakziva. Zbavovanim sa obcianskej zodpovednosti laxnym pristupom ‚nemam na vyber, ponuka pravnych systemov je slaba‘ sotva nieco dlhodobo vyriesite – kazdy narod ma taku vladu aku si vytvori.

“Nie je to celkom tak. Ak tvoja solventnost spociva v nehnutelnostiach tak cena za vystahovanie je dost velka. Obzvlast ked sa chces vystahovat rychlo, musis tie nehnutelnosti predat pod trhovou cenou. Naopak, ked mas majetku malo, tak staci zbalit batoh, kupit letenku a si het.“

Jedinec co preda pod cenu dve-tri-desat nehnutelnosti ma stale lepsiu ekonomicku startovaciu poziciu vo svojom novom destinacnom state vdaka svojim prostriedkom, nez jedinec ktory nema co predat a prisiel do novej krajiny takpovediac nahy. Zarovnen ma viac prostriedkov na podplatenie (ak ostaneme rozmyslat v kapitalistickych intenciach ‚vsetci uradnici su podplatitelni‘) legislativy oneho statu, vytvaranie konexii. Ked ale ludia migruju narychlo obvykle maju na to dovod akutnej perzekucie a rozmyslaju uplne inak. Cim sa dostavame k tomu, ze majetni ludia su iba otrokmi svojho majetku.

“Mechanizmy vzniku statu su komplikovane a roznorode. Podstanejsia otazka podla mna je, preco sa staty udrzia. Zhodou okolnosti prave citam (resp. pocuvam audiobook) Machiavelliho "Princa", v ktorom je tato tematika zaujimavo spracovana.“

Ziadna velka veda. Staty sa udrziavaju hlavne preto, lebo su crtou organizovanej civilizacie riadenej elitami so vzajomne previazanou financnou a politickou mocou.

“ Moderny stat netvrdi, ze jeho uzemie je jeho sukromny majetok, ale ze ho spravuje. Tebou popisana konstrukcia sa hodi skor na monarchiu. Z praktickeho hladiska vsak podla mna napriek formalnej odlisnosti ide o tu istu vec, staty sa lisia akurat v miere, do akej miery tento monopol vyuzivaju. Ako som vsak uz hore napisal, nevidim dovod na ich teritorialny monopol nad ramec sukromneho vlastnictva.“

Mnou popisana konstrukcia bola beznou praxou v dobach ked sa koncilo obdobie stahovania narodov – a to bola aj doba v historii ked boli ludia najslobodnejsi. Ked sa usadili a zacali si narokovat podu, zacali vznikat aj prve staty. S jedlom ale zakonite rastie chut. Tuzba ludi po rozsirovani sukromneho teritoria zaruci, ze sa zacnu vyvijat zaujmove skupiny (napriklad cechy a tajne spolky) vytvarajuce si vlastne pravne systemy a za chvilu tu mate stat zase. Kazda uzurpacia pody ako sukromneho vlastnictva je zarodkom buduceho teritorialneho monopolu a bude zase zalezat iba konsenzualnej obcianskej legislative aby vytvorila mantinely pre ich neobmedzeny rast. V globalnom meradle je teritorialny monopol statu obmedzeny velkostou narodov. V idealnom demokratickom state (ano, opat chvalabohu za prinos burzoaznych revolucii a skoncovanie s monarchiami) ale o vyuziti pody statom rozhoduju vsetci obcania bez ohladu na financnu moc, nie iba elity ktore si zvyknu vytvarat monopoly a tym obmedzovat zivotny priestor tym nizsie postavenym.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2021 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group