ISSN 1335-8715

22-10-2007   Pavol Zlatoidský   Ideológia   verzia pre tlač

Johan August Gripenstedt

Tak sa volal muž, ktorý položil základy bohatého Švédska. Deti sa o ňom neučia v škole. Je večným tŕňom v oku predstaviteľov vládnucej ľavicovej ideológie, ktorí by jeho meno najradšej vymazali z pamäti národa. A predsa, bez jeho prispenia by dnes pravdepodobne Švédsko vyzeralo celkom inak.

Reakcia na príspevok

RE: Preco?
autor: Rogue Keeper
e-mail: br796164@bladezone.zzn.com
webstránka: http://www.socialistinternational.org
pridané: 05-11-2007 11:12


„Vzdy je to pochybne, aj v pripade stran, ktore si davaju "najsocialnejsiu" nalepku...Veci nie su vzdy tak, za ake sa vydavaju, hoci len z pohladu tej casi ludi, na ukor ktorej idu niektore tiez socialne riesenia.“

To je fakt, koniec koncov ani vy nemusite byt to za co sa vydavate.

„:-) ale to bolo konstatovanie faktov, ktore to, co si prave napisal nespochybnuje, ale doplna. Ano, aj "pravica" robi agitaciu, aj jej posobenie a ciele su politicke :-)“

Potom to bolo trochu zbytocne konstatovanie znamych faktov, ale prosim.

„No nie, ale o to neslo. Ale vsetko toto bolo sucastou liberalneho a konzervativneho hnutia.“

Nuz, kde bolo tam mozno aj nieco bolo dnes je uz inde...

“Napr. v anglicku to tak bolo.(ale tam toho bolo viacej). Cast agendy prebrali konzervativci ako reakcia na priestor, ktori zostal po liberaloch resp. pod vplyvom odidencov z liberal party a cast postupne socialisti, ked mali zacat naplanat svoje vizie, ked sa dostali ku moci. A dnes? Mnohi hodnotia liberalnych demokratov ako viac "socialistickych" ako labour party, aj ked je pravda, ze mozno konstatovat posun v agende pod vplyvom socialnych demokratov, s ktorymi sa spojili, jadro agendy je tradicne liberalne. Liberalne. Niet strany, ktora by mala hlbsie liberalne korene, niet strany, ku ktorej mali historicky blizsie najvacsi velikani liberalnej socialnej filozofie.“
Spravne, napriklad Blair bol kratko po svojom nastupe koncom 90s vnimany ako „socialista“, zrejme v ramci britskych pomerov, hoci bol formalne lejbrista. Odvtedy ale pretieklo Temzou vela vody a dnes uz ho len tazko mozno nazvat lejbristom a uz vobec nie socialistom. A zatial britska konzervativna strana prebera socialisticke antithatcherovske videnie sveta (alebo sa o to aspon naoko snazi), z ktorej by vacsine konzervativcov aj tu vstavali vlasy na hlave.
Vysvetlenia su dve :
- Farizejsky pravicovy populizmus na ziskanie sirokej volicskej podpory
- Socialne a ekonomicke zliberalizovanie hnutia a tym zrada konzervativnych tradicii
Osobne dufam v to druhe. Ak britsky konzervativizmus predstavuje svetovu avantgardu v zatuchnutych konzervativnych vodach, potom snad este v ramci konzervativnej pravice existuje nejaka sanca na svetsku, ale aj duchovnu obrodu.

“Nehovorim len o komunizme. Na koho sa mam obratit?“

Vyjadrili ste sa prilis abstraktne na to aby som vam mohol odporucit konkretnu osobu, ale ak si len chcete ulavit na prevracacoch kabatov v radoch pravice, napriklad Sudruh Libertarian by mal byt tuto nikde za rohom. Pripadne mozete pozvat sudruha Bilaka na pivo a vydiskutovat si zopar detailov téte-a-téte ? Poznam aj jedneho ci dvoch byvalych estebakov, dnes su vzorni podnikatelia (mozno ze aj pravicovo zmodrali).

“A cital si vobec kapital? Sudruhovia pochopili, mnohi, len nevedeli, co s tym, pretoze im to bolo na nic. Ludia chceli recepty, nechceli cakat na Marxovho godota, chceli kusok raja hned. Tak im ho sudruhovia vymysleli. Akekolvek ina prakticke interpretacia Marxa (odhliadnuc o mnohych zaujimavych pohladov na ekonomiu, ekonomicke problemy a vo vseobecnosti nespochybnitelny prinos) ako, ze ide v konecnom dosledku o pomylenu utopiu sudny clovek po precitani hoci len kapitalu urobit nemoze. Kolko zo sucastnych mladych socilistov ho citalo, a kolko z tych par jedincov, co ku nemu pricuchli aj pochopilo? Ty?“
Z Kapitalu som cital vynatky, osobne preferujem inych myslitelov ako napriklad Erich Fromm. Zato kritickych analyz Kapitalu som cital slusnu kopku z kazdeho konca. Marx bol ako ktorykolvek iny filozof, v niecom mal pravdu, inde sa mohol mylit, niektore pohlady na svet mal poplatne dobe, ine vsak pretrvavaju. A to ze sa o nom pisu rozmanite kriticke analyzy este aj dnes o niecom svedci – nezabuda sa na neho, pretoze zakladne marxisticke tezy vyplavaju na povrch znova a znova. Nakolko sa mi dostalo nejakeho ekonomickeho vzdelania, mam vcelku dobru predstavu o com Marx pojednaval, dakujem za opytanie.
Samozrejme podmienkou byt laviciarom nie je citanie istej knihy ktora by mala jedincovi vyjavit konecnu, ale druh pohladu na svet a na cloveka. Vela ludi dospieva k podobnemu pohladu na spolocnost a ekonomicky system ako Marx bez toho aby sa Kapitalu co i len dotkli. Marx tiez predstavoval iba jeden ideovy prud, ini socialisti ako napriklad Kapsky nesuhlasili s jeho propagaciou revolucnej zmeny a preferovali spontanny vyvoj spolocnosti. Tiez nie je socializmus ako socializmus. Ako existuje niekolko nazorovych prudov v konzervativizme, tak je tomu aj u laviciarov.
Ja napriklad mozem spochybnit ze mnohi praviciari dokonale chapu Friedmana, Smitha alebo Bastiata – ved si to mozu iba nahovarat. Rozhodne pre mna nie je Marx nespochybnitelnou ikonou, hoci mnohi praviciari sa donekonecna futruju napriklad iba Friedmanom, nadsene spapaju vsetko co napise a nic ine nevidia a nechapu. Tomu sa hovori ideologicka obmedzenost. Mozno je zdroj problemu v konzervativnom nespochybnitelnom absolutizme ktory je v opozicii k lavicovemu (ale aj liberalnemu) pochybovacnemu relativizmu.
"Anarchia => neobmedzena sloboda => neobmedzena individualna motivacia. "
“Anarchia => utopia => pojem "neobmedzenej slobody" absolutny nezmysel, pretoze pokial existuje spolocenstvo ludi, existuju aj protichodne zaujmy a aj obmedzenia z nich vyplivajuce. Snad len v kolonii mravcov, kde otazka individuality je na hodny vzdialena ku tej ludskej to funguje podla marxovych predstav a netreba na ani "absolutny dostatok" ani "inteligenciu", len sa stat kolieskom v stroji, ktori ma presne predpisanu ulohu.“

Ta rovnica je samozrejme teoreticka anarchia. Realita je taka ze v akomkolvek ludskom spolocenstve ktory sme doteraz zazili niekto uzivanim svojej slobody dosiahol bod kedy obmedzoval slobodu niekoho ineho, casto aj nevedomky. V kapitalizme to plati jakbysmet. Kolieskom v stroji sa tiez moze clovek citit v akomkolvek systeme, tento pocit ale silne nastupil s komplikovanim spolocnosti industrializaciou a s globalizaciou sa este prehlbuje. Otazka je ci sa na to rezignujeme a budeme sa naveky placat v stavajucom zriadeni alebo neprestaneme v usili hladat dokonalejsi spolocensky system – moze v roznom pomere obsahovat prvky kapitalizmu, socializmu, mozno aj stipku feudalizmu a anarchie podla toho ako sa ludstvo uzhodne. Ze je to nemozne? To sa este ukaze, nic nie je nemozne ked sa chce. Niekto by bol mozno rad rad keby historicky vyvoj zatuhol a sucasny kapitalizmus trval naveky. V tom napriklad spociva neperspektivnost flegmnatickych konzervativnych vizii ktore dobre pomenoval Keynes : „Neviem co robi cloveka viac kozervativnym – nemysliet na nic ine iba na sucasnost alebo na nic ine iba na minulost.“

“Nachadza, akurat ze liberalizmus, liberalizmus o ktorom hovorim ja, stoji niekde medzi a pokym zostane liberalizmom, nema sancu vybocit ani na jednu stranu -na veky danych dogiem a pouciek, pochybnych metaforickych obrazov, ktorymi sa skryva podstata...predsudkov a nenavisti...prospecharstva a tyranie... „
Inak povedane prisposobi sa akymkolvek okolnostiam, prilne k akemukolvek systemu pokial len bude mat tu moznost. To by idealne dokazal iba ak by sa osolobodil od akychkolvek moralnych zasad a noriem. To je ale stopercentne nemozne, aj liberalizmus ma svojich ideovych tvorcov a klasikov ktori ho formovali. Tymto sposobom mozeme dospiet aj k tomu, ze socializmus o ktorom hovorim ja je asi nejaky iny ako ten o ktorom hovorite vy – mozno ste len ovplyvneni predsudkami, dogmami a metaforickymi odkazmi. V politickom liberalizme existuje tiez falosny pocit nedotknutelnosti typu „ja nic, ja muzikant (liberal)“. Liberalne jazero je skor liahen talentov ktore casom prilnu k inemu smeru, zalezi na vkuse ci viac doprava ci dolava.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group